Slávnostná Božská Liturgia sv. Jána Zlatoústeho

Svätá Božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho je najčastejšie slávenou liturgickou službou vo väčšine farností Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Svätý Ján Zlatoústy ju zrevidoval v 4. storočí a postupne bola v Konštantínopole upravená do dnešnej podoby. Slávime ju každý deň v roku okrem dní, ktoré majú trúchliaci charakter, akými sú dni Veľkého pôstu. Desaťkrát do roka tiež namiesto nej slávime liturgiu sv. Bazila Veľkého.
Božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho
Božská liturgia je sprítomnením Kristovho života, vďakyvzdaním a svadobnou hostinou kráľa (Porov. Mt 22,1-14). Hoci prebieha na určitom mieste, v určitom čase, predsa sa vymyká priestoru a času. Je okamihom kedy sa nebo spája so zemou a sprítomňujú sa veľké diela Božej spásy.

História a Pôvod Liturgie

Liturgia sv. Jána Zlatoústeho má svoj pôvod v Antiochii. Svätý Ján Zlatoústy ju zrevidoval v 4. storočí a postupne bola v Konštantínopole upravená do dnešnej podoby. Je najviac používanou liturgiou v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Slávime ju každý deň v roku okrem dní, ktoré majú trúchliaci charakter, akými sú dni Veľkého pôstu. Vtedy túto radostnú liturgiu neslávime. Desaťkrát do roka tiež namiesto nej slávime liturgiu sv.

Symbolika a Význam

Celá liturgia je prepojená s krížom, ktorý na jednej strane bol nástrojom umučenia Ježiša Krista, ale pre nás, cirkev Nového zákona, je zdrojom spásy a nesmrteľnosti. Liturgická farba aj keď je to slávnostná liturgia a tá sa nám väčšinou spája s bielou alebo zlatou farou, predsa zostáva v tomto prípade červená.Slávnostný sprievod sa pohne presne o 10:30 na čele ktorého sa nesie kríž spolu s ripidami. Ripidy sú kovové pozlátené alebo postriebrené disky, ktoré symbolizujú šesťkrídlych cherubínov. Za nimi budú nasledovať dvaja diakoni s kadidelnicami, kňazi, preláti pápežského sprievodu, košický a bratislavský vladykovia. Po nich nasleduje asistencia, ktorá drží v rukách trikirion a dikirion - svietniky, ktoré symbolizujú tri božské osoby a dve prirodzenosti Ježiša Krista - ľudskú a božskú. Nimi archijerej požehnáva na štyri svetové strany, zvolávajúc Božie požehnanie.
Ikona Krista Pantokratora

Priebeh Liturgie

Ďalšou časťou svätej liturgie je liturgia katechumenov. Počas liturgie sú prednášané viaceré krátke prosby v ekténiach. Sú to striedavé modlitby diakona a ľudu. Na jednotlivé prosby ľud odpovedá prosbou: ,,Pane zmiluj sa.“ Po prvej ekténii nasledujú tri antifóny zložené zo žalmov. Za spevu poslednej antifóny začne malý vchod. Diakon držiac evanjeliár v rukách obchádza okolo oltára.Počas spevu tropára a kondaku sviatku Povýšenia čestného kríža, Svätý Otec pristúpi k tetrapódu, je to miesto, pred hlavným oltárom, kde bude k úcte vyložený svätý kríž, ako je to zvykom v našej cirkvi na tento sviatok. Okolo kríža je vždy upletený víťazný veniec alebo sa kríž nachádza uprostred kvetov, pretože Kríž sa stal kráľovským trónom na ktorom Kristus neprehral, ale zvíťazil.Nasledujúci čas je miestom, kde sa prednášajú čítania z Nového zákona a homília. Prihovorí sa nám sám Kristus cez svoje Slovo, v ktorom je prítomný, i prostredníctvom Svätého Otca počas homílie. Cherubínskou piesňou vstupujeme do ďalšej časti slávenia, teda do liturgie veriacich.

Liturgia Katechumenov

Ďalšou časťou svätej liturgie je liturgia katechumenov. Počas liturgie sú prednášané viaceré krátke prosby v ekténiach. Sú to striedavé modlitby diakona a ľudu. Na jednotlivé prosby ľud odpovedá prosbou: ,,Pane zmiluj sa.“ Po prvej ekténii nasledujú tri antifóny zložené zo žalmov. Za spevu poslednej antifóny začne malý vchod. Diakon držiac evanjeliár v rukách obchádza okolo oltára.

Liturgia Veriacich

Nasleduje veľký vchod, čiže prenesenie darov zo žertveníka na oltár. Už prví kresťania slávili Eucharistiu na hroboch svojich mučeníkov. V našom obrade sa zachovala táto tradícia prostredníctvom antimenziónov. Je to plátno s vyobrazením snímania Ježiša Krista z kríža a jeho ukladanie do hrobu. V antimenzione sú všité relikvie svätých.Pri zvolaní: ,,Víťaznú pieseň spievajú, prespevujú, jasajú a volajú,“ otec arcibiskup vezme hviezdicu do rúk a robí znamenie kríža nad diskosom, na ktorom sú uložené prosfory, ktoré budú za chvíľu premenené. Čaša v ktorej sa nachádza červené víno, symbolizuje utrpenia Ježiša Krista, krv, ktorá bola vyliata za spásu sveta a tiež čašu, ktorú Kristus dal učeníkom pri Poslednej večeri.Pred modlitbou Otče náš odznejú prosby v rôznych jazykoch a to cirkevnoslovanskom, rusínskom, maďarskom, rómskom a ukrajinskom jazyku. Je to obraz toho, že cirkev pozostáva z mnohých národov a národností, ktoré sa spoločne modlia. Obrazom jednoty je sám Kristus vyzdvihnutý na kríži, ktorý pozýva všetkých k sebe. Po modlitbe Otče náš, nasleduje sväté prijímanie.Po svätom prijímaní otec arcibiskup zvoláva slová: „Spas Bože svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo.“ Tým dedičstvom je Božie kráľovstvo, ktorého dedičmi sme my. Na záver svätej liturgie udelí záverečné požehnanie Svätý Otec František a vykoná prepustenie.
Plaščenica

Eucharistia

Vo štvrtok po Nedeli Všetkých svätých slávime sviatok Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista, nazývaný tiež Sviatok Najsvätejšej Eucharistie (v lat. tradícii známy ako Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ľudovo nazývaný Božie telo). V našom liturgickom kalendári patrí medzi tzv. veľké sviatky, v Západnej cirkvi je prikázaným sviatkom. Tento sviatok je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo svätých tajomstvách (tajnach).

Z histórie sviatku

Latinská cirkev zaviedla tento sviatok v 13. stor. Viera v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými herézami. Hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho tela bola svätá Juliana z Liége (1192 - 1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon. Získala pre svoje snahy mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa v roku 1261 stal pápežom Urbanom IV.

Sviatok v našom obrade

Slávenie sviatku v Západnej latinskej cirkvi malo vplyv aj na Východné katolícke cirkvi. Sviatok Božieho tela postupom času prebrali aj mnohé východné katolícke cirkvi: sýrska, chaldejská, maronitská, arménska, koptská, melchitská a italo-grécka.Ľvovská synoda r. 1891 odvolávajúc sa na bulu pápeža Urbana IV., na rozhodnutie Tridentského koncilu a na prax takmer všetkých východných katolíckych cirkví, schválila sviatok Božieho tela, ba dokonca ho povýšila na úroveň Pánovho sviatku s osemdňovým poprazdenstvom (posviatkom); zároveň nariadila, aby sa každoročne slávil vo štvrtok po Nedeli Všetkých svätých (nakoľko ide o pracovný deň, dovolila tiež presunúť ho na nasledujúcu nedeľu).Na tento sviatok sa má po zaambonnej modlitbe konať procesia s Najsvätejšou Eucharistiou k štyrom oltárom, prípadne trikrát okolo chrámu s udelením požehnania svätými tajomstvami (tajnami).

Úvod do Božskej liturgie

tags: #slavnostna #bozska #liturgia