Kláštor pod Znievom: Historický prehľad

Kláštor pod Znievom je malebná obec situovaná v Turčianskej kotline, neďaleko rieky Vríca, približne 16 km od mesta Martin. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia.

Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí.

Kláštor pod Znievom patrí medzi najstaršie obce v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Vtedy sa spomína ako Vila Sancti Ipoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna. Osada sa vyvinula z podhradia hradu Turiec - Zniev.

Najstaršie osídlenie a vznik obce

Hoci prvé stopy po osídlení pochádzajú v rámci širšieho regiónu už zo staršej doby kamennej (3200 - 1900 p. n. l.), bezprostredné okolie Znieva bolo osídlené až v dobe bronzovej. Dokladajú to zlomky dvoch medených sekeromlatov zo staršej doby bronzovej (1900 - 1500 p. n. l.) ako aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej (1200 - 1000 p. n. l.). V dobe rímskej (1. - 4. stor. n. l.) bolo už územie obce i poloha neskoršieho hradu osídlená ľudom púchovskej kultúry.

Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.

Premonštrátsky kláštor a jeho vplyv

O tom, akou obcou teda Kláštor pod Znievom je, svedčí v prvom rade jeho názov, zložený z dvoch výrazov. Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený. Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Navyše, Belo IV. usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.

Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. Na uskutočňovanie takéhoto pracovného programu bolo potrebné stále viac pracovných síl. V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci.

Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov. Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci. Odvtedy sa Zniev menoval mestom (suburbium oppidum Turoch).

Kláštor pod Znievom ako mesto, v ktorom bolo sídlo prepozitúry, bol výstavnejší než ostatné obce dŕžavia, čo možno usúdiť najmä z toho, že premonštrátom na výstavbe obce veľmi záležalo. Výsledkom tohto diania je aj fakt, že Kláštor pod Znievom i dnes patrí medzi obce vzorne usporiadané a plánovito budované.

Znievsky hrad: Kráľovská pevnosť a útočisko

Predovšetkým nie je isté, čo tento výraz - Zniev alebo Zniov - znamená a nie je jasné, čo sa týmto názvom pôvodne označovalo, či skalný výbežok pohoria Žiare a či hrad, ktorý na tomto výbežku povstal. Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec).

Čo sa týka Znievskeho hradu, dôležitou udalosťou v jeho histórii bol fakt, že pri vzniku nového administratívneho celku Turčianskej župy sa nestal župným hradom (ktorým sa stal Sklabinský hrad). Znievsky hrad tak ostal hradom kráľovským (istý čas tu sídlila rodina kráľa Belu IV., neskôr jeho syn Štefan, ktorého žena Alžbeta tu bola dokonca väznená).

Znievsky hrad, kedysi kráľovská pevnosť.

Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina). Neskôr sa hrad spolu s inými miestami na Slovensku stal miestom sporov a bojov prívržencov dvoch znepriatelených vladárov - Jána Zápoľského a Ferdinanda I.

V 16. - 17. storočí dohrával svoju úlohu v dejinách i Znievsky hrad. V čase nebezpečenstva vpádu Turkov sa opevňovali a budovali hrady na miestach, ktoré mohli byť Turkami prípadne ohrozené. Turiec však pre svoju polohu medzi ne nepatril. Na hrade sa vystriedalo veľa majiteľov. Ako taký mal význam v časoch, keď hrozilo vojenské nebezpečie, avšak jeho nedobytná poloha sa stala príčinou jeho úpadku. Od 16. storočia pod vplyvom renesančnej módy aj veľmoži začali túžiť po pohodlnejšom živote, ktorý mohli mať v renesančných kaštieľoch budovaných na rovine a preto opúšťali hrady na nedostupných miestach, medzi inými i Zniev.

Na konci 17. storočia boli pánmi Znievskeho hradu Revayovci. Posledný raz sa Znievsky hrad uplatnil na začiatku 18. storočia počas rákocziovského povstania. O Znievskom hrade počujeme ešte v prvej polovici 18.

Jezuiti a rekatolizácia

V dejinách Kláštora pod Znievom (hradu, obce i prepozitúry) sa začalo nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali rozbroje medzi dvoma spomínanými kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi. Premonštráti sa snažili do svojich radov tiež vniesť potrebné reformy, ale na udržanie moci a vplyvu už bolo neskoro.

Napokon sa však v roku 1566 Znievsky hrad i prepozitúra dostali spolu so všetkými majetkami do rúk novému ostrihomskému arcibiskupovi sídliacemu v Trnave - Mikulášovi Oláhovi. Azda nikdy nemal Kláštor pod Znievom taký význam, aký nadobudol v druhej polovici 16. storočia, keď sa tunajšia prepozitúra Panny Márie stala dôležitým ohniskom rekatolizačného hnutia. V západných krajinách sa na poli rekatolizačného hnutia osvedčila rehoľa Spoločnosti Ježišovej, ktorá sa prostredníctvom Mikuláša Oláha usadila i v Trnave.

Je však zásluhou kardinála Juraja Draškoviča, že cisár a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1586 daroval Turčiansku prepozitúru Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), aby v jej sídle - v Kláštore pod Znievom založili kolégium, v ktorom by sa vychovávala mládež a z ktorého by ako zo seminára mohli vychádzať katolícki kňazi. Začiatky ich pôsobenia bol náročné, hlavne kvôli silnému odporu protestantskej šľachty ale i skutočnosti, že väčšina jezuitov nebola slovenského pôvodu. I napriek tomu tu však zotrvali a založili jezuitskú školu, získali na svoju stranu turčiansku protestantskú šľachtu a i vďaka podpore cisára Rudolfa II. konsolidovali majetkové pomery v chaose, ktorý zavládol po odchode premonštrátov. Zo Znieva sa stalo jedno z centier, odkiaľ bolo rekatolizované celé Slovensko.

Pôsobenie jezuitov v Kláštore pod Znievom bolo síce plodné a intenzívne, avšak nie také dlhé ako pôsobenie premonštrátov. V roku 1773 bola rehoľa jezuitov rozpustená pápežom Klimentom XIV., jezuiti opustili aj svoju rezidenciu v Kláštore pod Znievom a majetky prepozitúry sa stali súčasťou Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).

Školstvo a vzdelávanie

Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity). V rámci reforiem Jozefa II. bola v Znieve zriadená robotná škola. Chodievali do nej dievčatá sa priúčať ženským prácam. Aj táto škola mala charakter strednej školy s dvoma triedami. Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku. Vyšli z nej mnohí vynikajúci ľudoví umelci - rezbári.

Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. Vznik tohto gymnázia bol výsledkom národných a kultúrnych snažení celej generácie národných buditeľov v druhej polovici 19. storočia. Slovenské gymnázium v Znieve vzniklo v omnoho zložitejších podmienkach ako revúce a martinské.

Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov. Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek.

Pri porovnaní tohto učebného plánu s plánmi martinského a revúckeho gymnázia, týždenný počet v jednotlivých triedach bol vyšší ako na martinskom gymnáziu a skoro dosahoval počet vyučovacích hodín revúckeho gymnázia, ktoré bolo vyšším gymnáziom.

Budova gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Olejkárstvo: Turčianska tradícia s európskym presahom

V tom čase bol Zniev známy ako stredisko priemyselnej výroby. V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom.

Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).

Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.

V rámci mestského práva mohol Zniev taktiež usporadúvať týždenné trhy a jarmoky. Túto výsadu Znievu udelil v roku 1643 cisár Ferdinand III. Významná bola aj výroba papiera. Cechy sa však v Znieve veľmi neudomácnili. Okrem garbiarstva, stolárstva a výroby šindľov nenachádzame žiadne záznamy o ich živote. Neskôr sa v Znieve začala výroba papúč, vznikla zámočnícka dielňa a malá továreň na výrobu konfekcie.

Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.

Valča: Hradiská ako strážcovia Turčianskej kotliny

Malebná obec Valča sa nachádza v miestach, kde svahy pohoria Malá Fatra pomaly skĺzajú do Turčianskej kotliny. Z obdobia praveku sa nám vo valčianskom katastri zachovali dve hradiská, ktoré sú dodnes dobre viditeľné v teréne.

Ako prvé by sme spomenuli hradisko, ktoré sa nachádza na malom, ale zároveň výraznom kopci Hrádok, ktorý sa týči priamo nad obcou. Hradisko má nepravidelný oválny tvar, pričom v plnej miere kopíruje tvar vrcholovej plošiny kopca. Vnútorná plocha hradiska ma rozlohu cca 35 mm x 65 mm, pričom sa výrazne zvažuje juhovýchodným smerom. Na hradisku sa našlo niekoľko malých fragmentov keramiky, ktoré umožňujú datovať obdobie jeho existencie do neskorej doby laténskej (1. storočie pred n.l.), pričom však nie je vylúčené jeho využívanie aj v mladšom stredovekom alebo novovekom období.

Druhou významnou archeologickou lokalitou v katastri obce Valča je hradisko v Slovianskej doline nad rybníkmi Brčná. Vybudované bolo na nižšom ľavobrežnom hrebeni na výraznej terénnej vyvýšenine, ktoré tvoria z dvoch strán strmé svahy s kamennými prahmi. V miestach, kde je hradisko ľahko dostupné bolo potrebné upraviť terén za účelom zvýšenia bezpečnosti. Vchod na hradisko sa nachádzal na východnej strane, kde je viditeľný pozostatok vstup - brány. Na lokalite sa našiel torzovitý črepový materiál patriaci ľudu púchovskej kultúry, čo nám umožňuje datovať jeho existenciu v 1. storočí pred n.l. Takéto datovanie potvrdzuje aj nález bronzovej spony (slúžila na zapínanie odevu) z rovnakého obdobia.

Poloha obce Valča v Turčianskej kotline.

Hradiská v katastri obce Valča sú nepochybne zaujímavými lokalitami. Pravdepodobne ich význam spočíval v strážení jedného z prístupov do Turca cez malofatrasnké doliny. Práve hradisko na Brčnej ma vynikajúcu polohu v ústi Slovianskej doliny, ktorou viedla v minulosti aj v písomných prameňoch opisovaná komunikácia do Rajeckej doliny.

Železničná trať Prievidza - Nitrianske Pravno

Železničná trať Prievidza - Nitrianske Pravno (vtedy Nemecké Pravno) bola budovaná v rokoch 1908 - 1909 ako pokračovanie železničnej trate Veľké Bielice - Prievidza. Výstavba trate bola ukončená dňa 30. októbra 1909. Výstavba miestnych železníc bola stanovená zákonom, ktorý ukladal štátu prispievať na ich výstavbu. Úlohou týchto miestnych tratí bolo najmä zaistiť zvoz záťaže pre hlavné trate a takto zabezpečiť železničnú prepravu z celej oblasti.

Nitrianske Pravno bolo do výstavby železnice odkázané len na cestnú dopravu, ktorá v Uhorsku veľmi zaostávala za ostatnými štátmi Európy. Dňa l5. decembra prešiel parný vlak z Viedne do Budapešti ťahaný lokomotívou ARAD. Zmenu v intenzite výstavby železníc prinieslo až Rakúsko-Uhorské vyrovnanie v roku 1867. Pre oblasť Ponitria bolo významné vybudovanie železničnej trate z Palárikova cez Ivanku pri Dunaji, Nitru, Topoľčany až po Veľké Bielice v roku 1884. Miestna železnica Veľké Bielice - Prievidza bola postavená Detrichom Péterom, ktorý mal v úmysle postaviť trať s napojením na vetvu Uhorskej severnej železnice v Kláštore pod Znievom.

Trasa železnice vychádza z Prievidze pozdĺž obce Necpaly nad Nitrou (dnes Necpaly ako súčasť mesta Prievidza), kde križuje cestu do Žiliny a pokračuje len miernymi oblúkmi a miernym stúpaním cez viacero nechránených priecestí s poľnými cestami do obce Nedožery-Brezany so zastávkou.

V roku 1913 bola postavená trať do Handlovej. Takto vznikla železničná čiara Nové Zámky - Nitrianske Pravno s odbočením v Prievidzi do Handlovej. Vážne sa uvažovalo o predĺžení trate smerom na Kláštor pod Znievom alebo Žilinu. Napokon firma Revesz Mandel v roku 1914 aj začala s prípravnými prácami. Žiaľ, vypukla vojna a výstavba železníc sa zastavila. Nedošlo ani k výstavbe železnice z Handlovej do Hornej Štubne.

Počas tohto obdobia dochádza aj k zmene názvu stanice z maďarského Németpróna na slovenské Nemecké Pravno. Vzhľadom na to, že nebola vybudovaná železničná trať smerom na Žilinu, bola na uspokojenie verejnosti v roku 1930 otvorená autobusová linka do Rajca a Žiliny.

Dňom 1. januára 1993 vzniká samostatná Slovenská republika a vytvára sa štátny podnik Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Zmenami v našom národnom hospodárstve, žiaľ, dochádza k veľkému poklesu v nákladnej, ale aj v osobnej doprave. V roku 1994 Generálne riaditeľstvo ŽSR zrušilo z dôvodu nerentabilnosti prevádzky viacero železničných staníc medzi nimi aj Nitrianske Pravno. Železničná stanica bola priradená k stanici Prievidza.

Pre pokles výkonov bola v januári 2003 na tomto úseku zrušená osobná doprava a na trati bol v pracovných dňoch vedený len jeden manipulačný vlak. V decembri 2005 bola obnovená osobná doprava a v pracovných dňoch premávali tri páry osobných vlakov. V súčasnosti na trati premáva v pracovných dňoch päť párov a v nedeľu dva páry osobných vlakov (jeden pár len po Nedožery-Brezany).

Významné osobnosti

Kláštor pod Znievom sa môže pochváliť aj niekoľkými významnými osobnosťami, ktoré tu pôsobili alebo študovali:

tags: #klastor #pod #znievom #na #mape