Gréckokatolícka farnosť Sobrance: História a súčasnosť

Gréckokatolícka cirkev je východná katolícka cirkev sui iuris, ktorá je v plnom spoločenstve s pápežom a Katolíckou cirkvou. Jej liturgia je byzantského obradu a používa sa v rôznych jazykoch, vrátane slovenčiny. Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu aj v okolí Sobraniec. V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť gréckokatolíckych chrámov v niekoľkých obciach tohto regiónu. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť gréckokatolíckej farnosti v Sobranciach, ktorá sa nachádza na Gorkého ulici. Gréckokatolícka farnosť v Sobranciach je súčasťou Košickej eparchie.

Aj keď text neobsahuje priame informácie o histórii farnosti Sobrance na Gorkého ulici, je zrejmé, že gréckokatolícka cirkev má na Slovensku bohatú históriu a je aktívna v mnohých mestách a obciach.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku prešla zložitým vývojom, ktorý bol ovplyvnený politickými a spoločenskými zmenami. Počas komunistického režimu bola cirkev prenasledovaná a jej majetok skonfiškovaný. Po páde komunizmu v roku 1989 sa cirkev obnovila a začala sa aktívne zapájať do spoločenského života.

Etnické zloženie Slovenska v roku 2011.

Aktivity Gréckokatolíckej cirkvi

  • Vedenie bohoslužieb, omší.
  • Svadobné a pohrebné obrady.
  • Krsty a sväté prijímania.
  • Duchovná činnosť.

Okrem toho sa gréckokatolícka cirkev aktívne venuje charitatívnej činnosti a podpore sociálne slabších skupín obyvateľstva. Cirkev sa tiež angažuje v oblasti vzdelávania a kultúry.

Gréckokatolícke chrámy v okolí Sobraniec

Gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Panny Márie

V obci sa nachádza gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Panny Márie. Kostol bol postavený v roku 1890 v neskorogotickom slohu. Oltár Panny Márie je z 18.storočia. Dva zvony vo veži sú z roku 1925. Kostol bol v roku 1944 veľmi poškodený a rekonštrukcia bola ukončená až v roku 1970.

Kostol je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Najvzácnejšími pamiatkami v kostole sú ikona Bohorodičky a ikonostas.

IKONY (1. časť) - Obyčajné obrazy alebo niečo viac?

Ikona Bohorodičky

Ikona má viac než 230 rokov a do chrámu sa dostala za nejasných okolností. Z histórie a z ústneho podania sa zachovala správa, že plátno ikony priletelo na lipu pri cerkvi. Dôležité je to, že ikona Matky Božej našla miesto v chráme jej zasvätenom. Neskôr pri reštaurovaní bolo plátno dookola zrezané a domaľované všetkými pätnástimi zastaveniami sv. Ruženca.

Ikona Bohorodičky bola nanovo zreštaurovaná a posvätená v roku 1999, tak ako bola pôvodne bez nadstavby ružencových desiatkov. Erb obce vychádza z tejto jedinečnej umeleckej pamiatky a živej tradície obce.

Ikonostas

Ikonostas je jedným zo základných prvkov, charakterizujúci gréckokatolícky chrám, je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Jedná sa o štvoretážovú polychrómovanú drevenú architektúru, vytvorenú v historickom štýle firmou Rétay-Benedikt v roku 1890 v Budapešti.

Prvý rad ikon na ikonostase tvoria štyri hlavné ikony, zľava sv. Mikuláš - patrón celej východnej cirkvi, ikona Bohorodičky, Krista, a ikona Zosnutia Panny Márie, ktorej sviatku je chrám zasvätený. Prvému radu dominujú uprostred „cárske alebo kráľovské dvere, cez ktoré prechádza kňaz počas bohoslužieb, sú zdobené bohatou drevorezbou a medailónmi štyroch evanjelistov.

Druhý rad tvoria ikony 12 veľkých sviatkov, uprostred nad cárskym dverami je ikona poslednej večere. Ikony 12 apoštolov tvoria tretí rad ikonostasu aj v tomto rade je dominantná prostredná ikona „Pantokrátor“ (Kristus „vševládca“). V štvrtom rade sa nachádzajú medailóny starozákonných prorokov. Celá architektúra ikonostasu je zakončená „kalváriou“ - vyobrazením ukrižovaného Krista, Presvätej Bohorodičky a apoštola Jána.

Ikonostas prešiel od roku 1997 rozsiahlou rekonštrukciou, bol nanovo posvätený v roku 2006 a je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Vlastníkom stavby je gréckokatolícka cirkev, farnosť Hlivištia.

Gréckokatolícka cirkev v Pinkovciach

Obec Pinkovce leží na východnom okraji Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale Uhu v nadmorskej výške okolo 109 metrov. Predpokladá sa, že tamojšie sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím, avšak prvý doklad o dedine je z roku 1343. Pinkovce vtedy patrili miestnym, neskôr aj iným zemanom.

Z iniciatívy zemanov sa v dedine postavil kostol, v ktorom v polovici 17. Gréckokatolícka cirkev, filiálna obec Pinkovce, spočiatku vykonávala sväté Božské liturgie v kultúrnom dome v Pinkovciach. Bola tam túžba, mať svoj vlastný chrám. A tak, z iniciatívy miestneho kňaza ThDr. Na zakúpenie rodinného domu s pozemkom, prispela Gréckokatolícka eparchia Košice, sumou 380 000,- SKK (12.614,-EUR).

Dňa 29. augusta 2002 bol posvätený novopostavený chrám v Pinkovciach zasvätený blahoslaveným mučeníkom, biskupovi Petrovi, Pavlovi Gojdičovi a rehoľnému kňazovi Dominikovi Trčkovi. 21. augusta 2022 sme si pripomenuli 20 výročie od postavenia chrámu.

Gréckokatolícky chrám svätého Cyrila a Metoda v Bajanoch

Stavba gréckokatolíckeho chrámu v Bajanoch začala za pôsobenia o. Mgr. Chrám je zasvätený svätému Cyrilovi a Metodovi a nachádza sa uprostred dediny. Projektantom nového chrámu je Ing. Ján Zajac. Veriaci si tento chrám vybrali tak, že navštevovali chrámy po okolitých dedinách, až nakoniec sa zastavili v obci Lomnica pri Vranove nad/Topľou, kde sa im zaľúbil miestny chrám. Podľa neho ho urobili vo väčšej podobe a menšími úpravami.

Základný kameň bol vysvätený v roku 1991 Prešovským biskupom Jánom Hirkom. Chrám sa začal stavať za o. Chrám budovali veriaci svojpomocne a za pomoci viacerých dobrodincov aj zo zahraničia. Na stavbe sa svojou prácou, ale aj finančnými prostriedkami zúčastňovali nielen gréckokatolíci, ale aj reformovaní a rímskokatolíci.

Vysviacka chrámu bola už o rok 26. júla 1992, ktorú vykonal vladyka Milan Chautur, košický eparcha. Chrám sa dokončil za o. Vnútorné drevené zariadenie chrámu je stolárska práca. Materiál je drevo - čerešňa ako aj väčšina interiéru.

Ikonostas

Ikonostas robili bratia Kosťovci z obce Baškovce pri Sobranciach. Ikony písali na Ukrajine. Ikonostas je jednoradový so základnými ikonami. A to ikonami sv. Mikuláša, Presv. Bohorodičky, Ježiša Krista, sv. Cyrila a Metoda.

V cárskych dverách sú ikony štyroch evanjelistov: Mareka, Matúša, Lukáša, Jána. Do výšky nad cárskymi dverami pokračuje rád s ikonami Tajnej večeri, Krista sediaceho na tróne a končí vztýčením dreveného kríža.

Ikonostas je prispôsobený tak, že do budúcnosti je možné pokračovať v jeho rozšírení. Bol postavený podľa návrhu miestneho farára ThDr. Mareka Peja, PhD. Posviacku ikonostasu vykonal 12. Okolo chrámu je krásna zeleň, ktorú skrášľujú ihličnaté stromy. V júli v roku 2022 sme si pripomenuli 30 výročie chrámu a zároveň sme posvätili obnovený interiér chrámu.

Gréckokatolícky chrám na Koňuši

Začiatok stavby chrámu 1947 za pôsobenia kňaza Michala Horňáka. V roku 1950 bola dokončená hrubá stavba lode chrámu a kompletne ukončená veža chrámu, na ktorej bol osadený trojramenný kríž. V roku 1969 je na Koňuši dokončený chrám (nová strešná krytina a vymaľovanie interiéru chrámu. V roku 2001 za pôsobenia kňaza Mareka Iľka prebehla rekonštrukcia chrámu. Postavil sa nový oltár z kameňa, vymaľoval sa chrám a zreštaurovali sa maľby.

Pamiatky chrámu: Zaprestolná ikona - Zoslanie Sv. Ducha, olej na plátne.

Kultúrne pamiatky v okolí Sobraniec

Priamo v meste Sobrance sa nenachádzajú žiadne kultúrne pamiatky. V jeho okolí však sú:

  • Varádyho vila v Sobraneckých kúpeľoch, ktorá je ale momentálne neprístupná, pretože kúpele nefungujú, sú zatvorené. Vo vile boli priestory na rehabilitáciu, elektroliečbu atď.

Z kultúrno-historického hľadiska sú vzácne národné kultúrne pamiatky - drevené kostolíky v Inovciach a v Ruskej Bystrej.

Charakteristickým znakom týchto kostolíkov je ich trojdielnosť - vstupná časť (babinec), chrámová (hlavná) loď a oltárna časť, čo zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Najcennejšou časťou interiérov drevených kostolov sú vzácne ikony zdobené maľbami východného obradu a osadené do ikonostasov, ktoré oddeľujú chrámovú loď od oltárnej časti.

Grécko-katolícky drevený kostol Sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej

Pochádza z roku 1730. Trojpriestorová drevená budova má šindľovú strechu. Kostol má dve veže, jedna z nich je situovaná na západ, druhá omnoho menšia na východ. Obidve veže sú zakončené krížmi. Na západnej strane je strecha predĺžená, podopretá zvislými drevenými stĺpmi a tvorí tak zastrešený priestor pred dverami.

V interiéri je loď oddelená od babinca (priestor pod veľkou vežou, prvá miestnosť za vstupnými dverami) drevenou stenou zdobenou drevorezbami.

Bohato zdobený barokový ikonostas a oltár pochádzajú z prvej polovice 18. storočia. Z dôvodu nedostatku miesta sú krajné ikony umiestnené na stenách. Cárska brána (v strede ikonostasu) je zo 17. storočia. Sú na nej ikony štyroch evanjelistov a ikona Zvestovania.

V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Drevený kostolík svätého Michala Archanjela v Inovciach

Nachádza sa v obci Inovce a pochádza z roku 1836. Je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vlastníkom je Gréckokatolícka cirkev, farnosť Podhoroď.

Chrám svätého Michala Archanjela v Inovciach je drevený gréckokatolícky chrám v obci v najvýchodnejšej časti Slovenska v okrese Sobrance. Je to jeden z najmenších drevených cerkví na Slovensku.

Bol postavený v prvej tretine 19. storočia (niekedy sa uvádza rok 1836) a svojimi rozmermi postačoval potrebám málo ľudnatej obce. Súčasťou areálu je drevená zvonica s jednoduchou, v hornej časti otvorenou stĺpikovou konštrukciou, na svahu za cerkvou leží cintorín a celý areál dotvárajú mohutné lipy.

Z hľadiska pôdorysu je to trojpriestorový zrubový objekt na nízkej podmurovke s hrotito ukončenou svätyňou. Loď je postavená na štvorcovom pôdoryse, podobne aj babinec, nad ktorým sa vypína západná veža situovaná do prečnievajúcej strechy a podchytená drevenými krakorcami. Zrub je prekrytý veľkou valbovou strechou, ktorá zostupuje tak nízko, že okienka na južnej strane museli byť vsadené do hlbokej niky. Na kovovej konštrukcii nad svätyňou bola osadená menšia strešná vežička. Obe veže sú zakončené cibuľovitými baňami s trojramennými kovanými krížmi. Hlavný vstup vedie cez babinec do chrámovej lode, ktorú presvetľuje dvojica okienok. Interiér svätyne presvetľujú tiež dve okienka (na južnej a severovýchodnej stene).

Z dôvodu malej výšky i šírky východnej steny lode, nebolo možné osadiť ikonostas s plným ikonografickým programom, ktorý je vďaka tomu neúplný a asymetrický. Vyrezávaná konštrukcia ikonostasu s bielo-zlatými cárskymi dverami s medailónmi Zvestovania a štyroch evanjelistov pochádza z obdobia vzniku celého chrámu a vyznačuje sa netradičným riešením rezbárskej dekorácie jeho stĺpikov, ako aj rámov hlavných ikon. Všetky ikony sú poznačené vplyvom západnej maľby, podobný charakter má aj prestol vo svätyni s ikonou Piety a výjav Ukrižovania na stole žertveníka. Pri obnove cerkvi v 90.

tags: #greckokatolicka #farnost #sobrance