V slovenskom právnom systéme zohráva dôležitú úlohu nielen doslovné znenie zákonov, ale aj ich duch. Duch zákona predstavuje princípy a ciele, ktoré zákonodarca sledoval pri tvorbe daného právneho predpisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky má kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii zákonov, pričom zohľadňuje aj ich ducha.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je najvyšším súdnym orgánom v Slovenskej republike. Jeho úlohou je zabezpečovať jednotný výklad a aplikáciu zákonov súdmi nižších stupňov. Rozhodnutia Najvyššieho súdu majú precedenčný charakter a slúžia ako usmernenie pre ďalšie súdne konania. V rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis.
Právne vety Najvyššieho súdu sú stručné zhrnutia právnych záverov, ku ktorým súd dospel v konkrétnom prípade. Tieto vety majú význam pre právnu prax, pretože poskytujú návod na interpretáciu a aplikáciu zákonov v podobných prípadoch. Nižšie sú uvedené príklady právnych viet Najvyššieho súdu z rôznych oblastí práva.
Príklady Právnych Viet Najvyššieho Súdu
Nasledujúce príklady ilustrujú, ako Najvyšší súd definuje a interpretuje rôzne právne ustanovenia:
- Mimosúdne rehabilitácie: Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, nevyžaduje sa súčasne aj splnenie podmienky uvedenej v písm. b) citovaného ustanovenia.
- Reštitúcie: Pre účely reštitúcie podľa zákona č. 87/1991 Zb. pod pojmom "celá vec" treba rozumieť spoluvlastnícky podiel, ktorý oprávnená osoba vlastnila v čase odňatia veci.
- Hry a stávky: Ak sa tipujúci zúčastní jedného kola hry (stávkového týždňa) podaním viacerých tiketov, požiadavka náhodilosti a neistoty výhry (§ 1 zák. č. 194/1990 Zb.) zostáva zachovaná u každého z podaných tiketov.
- Trestné konanie: Účelom trestného konania v zmysle tretej kumulatívnej podmienky podľa § 76 ods. 3 veta druhá Trestného poriadku je nielen náležité zistenie trestného činu a spravodlivé potrestanie páchateľa podľa zákona v zmysle § 1 Trestného poriadku (generálne vyjadrený účel zákona z hľadiska rozhodnutia vo veci samej), ale aj zamedzenie okolnostiam, na odvrátenie ktorých je zamerané ustanovenie § 71 Trestného poriadku o dôvodoch väzby.
- Sloboda informácií: Zákonodarca v zákone o slobode informácií upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
Tieto právne vety sú dôležité pre pochopenie toho, ako Najvyšší súd interpretuje a aplikuje zákony v konkrétnych situáciách.
Význam Verejného Záujmu
Verejný záujem zohráva významnú úlohu pri aplikácii zákona o slobode informácií. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „infozákon“ alebo „zákon“) predstavuje nielen jeden z implementačných nástrojov pre riadny výkon ústavných práv fyzických osôb a právnických osôb na prístup k informáciám, ale je tiež nástrojom, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje tzv. dobrá verejná správa, riadny výkon verejnej správy - osobitne - transparentný výkon verejnej správy, ako jedného z konceptov riadneho fungovania moderného štátu. Aj z tohto dôvodu je samotný infozákon koncipovaný na tzv. zostatkovom princípe, ktorý vo svojej podstate znamená, že sa vychádza z povinnosti zverejňovania/sprístupňovania každej informácie, ktorú má povinná osoba k dispozícii - okrem tých, ktoré sa nesprístupňujú, resp. obmedzujú podľa zákona. Inými slovami povedané, infozákon neobsahuje taxatívnu pozitívnu enumeráciu a ani len legislatívne vymedzenie pojmu „informácia“ pre účely zákona č. 211/2000 Z. z., avšak určuje (§ 3 ods. 1 infozákona), že „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ a rovnako explicitne určuje (s cieľom redukovať prípadné snahy povinných osôb sprístupniť nejakú informáciu), že (§ 3 ods.
Pri rozhodovaní správne súdy dbajú na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Ochrana verejného záujmu je relevantná v rámci rozhodovania správnych orgánov konajúcich a rozhodujúcich výlučne podľa ZoSK, ako aj v rámci rozhodovania podľa osobitných právnych predpisov, akým je aj infozákon.
Budova Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Tabuľka: Príklady Rozhodnutí Najvyššieho Súdu
Nižšie uvedená tabuľka poskytuje prehľad niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu, vrátane dátumu vydania a mena sudcu:
| Dátum Vydania | Meno a Priezvisko Sudcu | Súvisiace Predpisy |
|---|---|---|
| 26. 07. | JUDr. | 141/1961 - Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) |
| 7. 11. | JUDr. | 141/1961 - Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) |
| 13. 06. | JUDr. | Neuvedené |
| Neuvedené | JUDr. | 437/2004 - Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia |
| Neuvedené | JUDr. | 308/2000 - Zákon o vysielaní a retransmisii |
| Neuvedené | JUDr. | 563/2009 Z.z. |
| Neuvedené | JUDr. | Neuvedené |
| 20. 04. | JUDr. | Neuvedené |
| 28. 09. | JUDr. | Neuvedené |
| Neuvedené | JUDr. | Neuvedené |
| 08. 11. | JUDr. | 250/2007 - Zákon o ochrane spotrebiteľa |
Táto tabuľka poskytuje len malý náhľad do rozsiahlej činnosti Najvyššieho súdu a jeho prínosu k slovenskému právnemu systému.
Dôležitým aspektom je aj ochrana práv účastníkov konania. Účastníkovi konania, ktorý bol prítomný na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával, hoci jeho zástupca zvolený na celé konanie nebol na pojednávanie predvolaný, nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.