Duch Zámku Lesná: Povesti a História

História obce Opatová úzko súvisí s dejinami "Starej" Skalky, pre katolíckych Slovákov významného opátstva a národného pútnického miesta. Pretože farnosť a obec Opatová leží v bezprostrednom susedstve, ba v jednom katastri so "Starou" Skalkou, jej dejiny úzko súvisia od najstarších čias s týmto, pre katolíckych Slovákov významným opátstvom a národným pútnickym miestom.

Skalka pri Trenčíne

Počiatky Opátstva na Skalke

História dosvedčuje, že v jaskyni na Skalke žili svätí pustovníci sv. Andrej a Benedikt, z ktorých sv. Benedikt tu život položil ako mučeník r. Nad jaskyňou, kde žili sv. pustovníci, založil nietriansky biskup Jakub I. v roku 1220 opátstvo a uviedol doň bratov rehole sv. Benedikta.

Biskup Jakub I. sa zapísal do dejín slovenského cirkevného života zlatými písmenami a bol vynikajúcim sušpastierom i diplomatom. Padol vo vojne proti tatárom pri rieke Slaná r. 1241, keď šiel hájiť vlasť i Cirkev v čele svojho vojska s uhorským kráľom proti divokým a pustošiacim nepriateľom Európy a kresťanstva.

V krátkom čase sa opátstvo na Skalke stalo centrom duchovného života stredného Považia. Osadenstvo kláštora čo do počtu vzrástlo, lebo bolo treba hodne "rehoľníkov na vinici Pánovej." Dá sa to predpokladať z darovacej listiny kráľa Belu IV.

Kráľovské Dary a Rozvoj Opatovej

Veľkosť tohto daru dosvedčuje nielen to, že to bol kráľovský dar, ale i záznamy jezuitov, neskorších užívateľov tejto kráľovskej donácie, prezrádzajú, že Opatová bola jadrom ich hospodárstva. Dedina Geste je dnešná Opatová, ktorá darovaním kráľovským dostala meno svojho nového pána - opáta na Skalke.

Zaujímave je i to, že Skalka dodnes patrí do katastra obce Opatová a dom tamojšieho horára - hájnika má posledné číslo obce Opatovej: 230 - te pod menom "Skalka - hájovňa", hoci obe delí veľká prírodná prekážka: Váh - majúci vyše 2 km širokú plochu na rozliatie svojich. vôd.

Je však možné, že Opatová - Geste pôvodne patrila ku opátstvu, keďže bola s ním v jednom chotári a len po husitských pustošeniach na Považí v r. 1431, keď Trenčín a akiste aj Skalku spustošili a vypálili zdivočelí Táboriti. Kráľ Žigmund odpúšťa spustošenému Trenčínu dane v r. 1435 a kráľ Matyáš daroval mestu 200 zlatých ešte v r. V tomto čase pripojili asi Opatovú cirkevne k Dobrej.

Nasvedčuje tomu skutočnosť, že Opatovania i Kubrania slávia ešte dnes "hody" dobranského kostolíka: "Povýšenia sv. Kríža" viac ako titulus ecclesia opatov.: Sv. Stanislava, mučeníka. Dobrania o Teplania im vytýkajú že slávia "ukradnuté hody".

Zničenie a Obnova Skalky

Keď pominulo nebezpečenstvo husitské, Skalka sa obnovila a ďalej plnila úlohu duchovného centra na Považí, dokiaľ ju vojny o habsurgské dedičstvo v r. 1528 nezničily. Sklaku stihol tiež smutný údeľ: "Cisárski páni, rozohnali rehoľníkov (mníchov), majetky opátstva obrátili na žold svojho vojska."

Po rozohnatí rehoľníkov zo Skalky vymrel život na tomto posvätnom mieste. Nitrianski biskupi stali sa opátmi Skalky - prevzali titul, ale majetky malo obsadené "víťazné" vojsko habsburgské.

Avšak už v r. 1551 mala Sklaka zasa opáta: Tomáša Vízkeletiho a poňom bez prerušenia až do roku 1554, kedy ho nitr. Jezuiti dali Skalke svoj ráz, dynamičnosť a dôkladný, systematický program.

Príchod Jezuitov a Rekatolizácia

V týchto časoch vial v Cirkvi a jej predstaviteľoch jak v Uhorsku tak po celej Európe duch, ktorý naplnil svet z meditácií manrézskych - duch sv. Ignáca z Loyoly. Slávny snem tridenstský dal smernice a biskupi s rehoľami, najmä s jezuitmi boli exactormi - vykonávateľmi rekatolizačného diela v Európe.

Požiadal nitr. biskupa Jána Pyškyho, ktorému Sklaka patrila, aby im ho daroval. "My Ján Pyšky z Bož. milosti nitr. biskup, radca Jeho Veličenstva - dávame na známosť, že po dobrom uvážení čo zlého sa prihodili Cirkvi Pánovej a ešte prihodiť môže pre opovrhnutie pobožnosti u pravej viery a dobre súc si vedomí, že Spoločnosť Ježišova sa dola s veľkou usilovnosťou do práce aby obnovila a zveľadila tieto dve, celej Cirkvi veľmi potrebné a užitočné složky - čo ano protivníci nemôžu popierať - preto sme sa rozhodli, že opátstvo sv. Benedikta, ležiace pri rieke Váh v trenčianskej župe, v nitrianskom biskupstve, všeobecne: Skalkou menované, odovzdáme Pátrom Spoločnosti Ježišovej a ich tak v tom opátstve ako aj v slobodnom kráľovskom meste Trenčíne usadíme čím skôr a čím najistejšie...

Inštalácia jezuitov na Skalke bola ako už spomenuté: dňa neznámeho v septembri 1645, Prvým rektorom na Sklake bol Martin Fábry, Slovák ako hovoria záznamy jezuitov.

Keď počet pátrov na Skalke vzrástol, mohlo sa dať do dôslednšej dušpastierskej práce, zatiaľ zprvoti "poskytujeme katolíckemu ľudu pokrm učenia Kristovho v kostolíku Skalky, a v kostolíku Panny Márie, ktorý je postavený na strmej skale nad Váhom, oddtiaľ vraj shodili martyra Benedikta do rieky." Tak píše rektor jezuitov r.

Cieľ pre ktorý prišli oznamujú takto: " Chceme priniesť do náboženskej tmy svetlo, zabezpečiť si stály pobyt tu, kde si bludárstvo založilo hniezdo - lebo sa tu sústredilo mnoho nevercov z Moravy, Sliezka a Čiech. Sú tu luteráni, pikardíti, husiti, anabaptisti, Rusi, židia, ktorí voľne môžu vyznávať svoju "vieru", len katolíkom sú zakázané služby Božie".

Kostol v Opatovej a Jezuitské Dedičstvo

Noví majitelia Sklaky a k tej patriaceho majera v Opatovej nemohli nechať "svoju dedinu" len tak bez duchovnej protihodnoty. Môžeme preto právom uzatvárať, že onedlho po upevnení sa jezuitov na Skalke a potom v Trenčíne, pomýšľali tu so stavbou kostola, ktorý dľa Schematismu dioec. nitr. bol postavený v r. 1690 - hoci fara bola založená až za 99 rokov po postavení kostola 1789.

Kostol má všetky znaky stavby, ktorú postavili Jezuiti: barok - hoci veľmi chudobný - plechové nástrešiaky s menogramom Ježišovým - no o nie na poslednom mieste titulus ecl. Sv. Kostol v Opatovej bol teda centrum obrody náboženskej pre naše dve obce.

Opát Ján Lippay dľa zápiskov zaopatril preň potrebný zápražný dobytok, okolití katolícki páni mu darovali ako "desiatky" 150 oviec, niekoľko krav a hospodársky riad. Jezuiti boli dobrými hospodármi a naučili podľa svojich metód pracovať, obrábať zem, sadiť stromy i svojich poddaných.

Pamiatka po Jezuitoch v Opatovej je i socha sv. Jána Nepomuckého, stojaca pri staničke železničnej. Jezuiti stavali kríže v meste (Trenčíne) na križovatkách, v dedinách: Zliechov, Opatová, Dobrá, Piechov, Zamarovec.

Zánik Jezuitského Rádu a Osud Skalky

Skaza Skalky nastala, keď pápež Klement XIV zrušil v r. 1773 Jezuitov. Majetok Skalky zhabal štát a utvoril z neho "študijný fond". Majetok mal hodnotu dľa popisu 212.000 zl. O Skalku bez majetku sa nechcel nik starať.

Rok 1782 ponúkol štát Skalku piaristom, ale na opravy budov nechcel nič prispieť. Piaristi to odmietli. Potom ju ponúkli trenčianskemu farárovi - ale je neprijal. Inventár kostola P. Márie na Skalke porozdávali okolitým farám. Zdá sa, že sa najviac ušlo opatovskej. Dostala zvony, oltárne obrazy - relikvie, azda aj rúcha a prádlo.

Naša farnosť mala dvojitý osoh zo Skalky - duchovný a hmotný. Hmotný osoh musel byť tiež značný. Rok 1667 vykonali jezuiti pre Skalku plnomocné odpustky - to bolo v tom čase vzácne duchovné dobre pre veriacich.

Skalka

Genius Loci

Termín Genius loci označuje prostredie alebo priestory, ktoré v človeku vzbudzuje rôzne pocity. Energia, ktorá z nich sála, je vytváraná udalosťami, ktoré sa v nich stali a ľuďmi, ktorí v daných miestach žili.

Medzi miesta so silným Genius loci patria aj slovenské hrady:

• Budatínsky hrad
• Hrad Strečno
• Oravský hrad
• Zvolenský hrad/zámok
• Hrad Fiľakovo
• Modrý Kameň
• Stará Ľubovňa
• Kežmarský hrad

Legendy a Povesti slovenských hradov

Váhate, ktoré miesta Slovenska navštíviť? A radi by ste, aby neboli len plné prírodnej krásy, či historickej hodnoty, ale i tak trochu tajuplné? Ako napovedajú naše známe legendy, takých miest tu máme neúrekom.

Tajomné útroby kamenných hradov, tiché a tmavé zákutia v podhradí, postavy s historicky doloženou existenciou i úplne vymyslené. Toto, a mnoho iného, slúžilo od nepamäti ako inšpirácia pre ľudskú fantáziu. Tá dala život legendám, ktorých cieľom bolo pobaviť, postrašiť (najmä tých najmenších) alebo do verejnej pamäte zapísať nejakú historickú udalosť.

Legendy často aj veľmi dobre vystihujú nadčasovú atmosféru daných miest a v mnohých prípadoch ju už i samy tak trochu spoluvytvárajú. Ak sa rozhodujete, ktorý z regiónov Slovenska v najbližšom čase navštíviť, možno na vás už takto na diaľku dýchne tajuplný závan niektorého s mýtami opradených miest a prinúti vás sa vydať práve tam.

Zelený dom v Bratislave a Biela pani

Na rohu jednej z najstarších bratislavských ulíc, Sedlárskej, stojí Zelený dom. Vždy na Luciu v noci sa pri ňom zjavoval duch Bielej pani, tiež Lucie. Jedného dňa Luciu chudobný výčapník obdaroval súdkom lahodného vína, Malvázie. Víno Bielej pani natoľko zachutilo, že sa výčapníkovi odvďačila a dopomohla mu k veľkému majetku. Odvtedy jej šenkár zakaždým nechával na Luciu na znak vďaky súdok obľúbeného vína a Lucia si poň s radosťou chodila. A chodí až dodnes.

Zmiznutá dedina Sellendorf

V miestach kde je dnes Mlynská dolina, medzi Bratislavou a Lamačom, stála dedina s názvom Sellendorf. O obyvateľoch dediny kolovalo množstvo chýrov. Hovorili o nich, že sú to pyšní boháči, pretože sa im z ich mlynov, viníc a pivníc sypali dukáty. No cudzinci tam vraj, naopak, prichádzali nielen o peniaze, ale aj o život. Odkliať ju údajne dokáže len ten, kto si čo i len jediné zrnko nechá od Sellendorfčanov pomlieť.

Michalská brána a ohrdnutá Uršuľa

Pod Michalskou vežou môžete stretnúť hneď niekoľkých duchov. Napríklad známeho bratislavského kata, ktorého duch nenašiel pokoja ani po smrti a s výčitkami svedomia blúdi po veži dodnes. Ohrdnutá Uršuľa je druhým nešťastným duchom, ktorý straší pod Michalskou bránou a v jej okolí. Postupne sa utrápila k smrti a dodnes sa jej duch po nociach prechádza bratislavskými uličkami.

Čachtický hrad a krvavá grófka Alžbeta Báthoryová

Azda najkrutejšou zo slovenských legiend a, paradoxne, pravdepodobne aj najznámejšou je tá o krvavej grófke Alžbete Báthoryovej, panej Čachtického hradu. Neskôr, pri pohľade do zrkadla si uvedomila, že jej pleť je na tomto mieste oveľa jemnejšia a mladšia. Oba javy si vysvetlila ako kauzálnu súvislosť a fantazírujúc o večnej mladosti tak začala zabíjať mladé poddané a kúpala sa v ich krvi. Po jej smrti údajne žije v stenách hradu dodnes jej duch.

Trenčiansky hrad a zaľúbený Omar

S Trenčínom a Trenčianskym hradom sa tiež spája rovno niekoľko legiend. Najkrajšia z nich je o Fatime, Omarovi a ich studni lásky. V dávnych dobách zajal Štefan Zápoľský na svojom hrade krásnu Fatimu. Fatima však už dávnejšie učarovala tureckému pašovi Omarovi, ktorý sa jej len tak ľahko vzdať nehodlal. A tak sa so Štefanom Zápoľským dohodol, že ak mu na hradnom kopci vykope studňu, čím sa trenčiansky hrad stane ešte nedobytnejším, Fatima bude jeho. Omar si priviezol z Turecka pomocníkov a za cenu ich životov sa mu studňu nakoniec vykopať podarilo.

Hrad Likavka a zakopaný poklad

Na Liptove sa nachádza hrad Likavka, ktorý dal postaviť v 14. storočí zvolenský župan Dvonč. K hradu sa viaže povesť o hradnom pánovi, ktorý spolu so svojím sluhom zakopal na tajnom mieste poklad. Ak sa ho vyberiete hľadať, dávajte si pozor na sluhu, ktorý sa rozhodol, že ho bude strážiť aj po svojej smrti - s odťatou hlavou, ktorú si nosí pod pazuchou.

Liptovský hrad a zakliata Mariena

Neďaleko Likavky sa týči aj Liptovský hrad, kde sa zjavuje svinka so zlatým kľúčom v ústach. Povráva sa, že je to krásna tvrdohlavá dcéra hradného pána, ktorú on sám zaklial. Odkliať sa vám ju podarí len vtedy, keď jej v jej novej prasacej podobe vyberiete zlatý kľúč z papule.

Biela pani v Levoči

V Levoči majú tiež svoju bielu pani a je ňou Juliana Korponaiová, pôvodom z Oždian. Nespravodlivo odsúdená mladá žena sa túla hradbami Levoče. Popravili ju za zradu. Podľa dostupných zachovaných dokumentov však Juliana nezradila svoje mesto a cisárske vojská nevpustila ona, ale nechali ich vojsť na základe dobrovoľnej kapitulácie spísanej mestskou radou.

Nitra a bezhlavý mních

Bezhlavý mních je najznámejším Nitrianskym strašidlom. Našťastie sa objavuje len veľmi výnimočne, ale keď sa už objaví, neveští to spravidla nič dobré. Ak sa vám zjaví, takmer vždy to predpovedá nejakú katastrofu. Legenda sa však vôbec nezmieňuje o tom, za akých okolností mních o hlavu prišiel.

Dóm svätej Alžbety a špeciálny kameň

Jedna z košických legiend sa viaže k Dómu svätej Alžbety. Keď vraj v stavbe nájdete a potlačíte ten správny kameň, padne celý tento veľký chrám. Povesť hovorí, že košický miestodržiteľ poveril stavbou dómu talianskeho architekta s podmienkou, že do stavby zakomponuje základný kameň, ktorý keď niekto odstráni, celý dóm spadne.

Spišský hrad a nešťastná Hedviga

Smutná je legenda o Hedvige zo Spišského hradu. Jej duch nenašiel pokoja, dodnes blúdi po hrade a hľadá malú Barborku.

Vysoké Tatry a ukrytý poklad z pekla

Viete prečo má vrch vo Vysokých Tatrách názov práve Satan? Podľa jednej legendy je v jeho okolí ukrytý poklad. A tak vzniklo Satanovo pleso a nad ním sa týči jeho vrch. A bratia? Tých už nikdy nikto nevidel.

Pre mnohých sú symbolom nového začiatku, zlepšenia seba samého a motiváciou dosiahnuť ciele, ktoré náš život posunú vpred.

Hrady Trenčianskeho kraja

Trenčiansky kraj je bohatý na hrady a zámky, ktoré stoja za návštevu. Medzi najzaujímavejšie patria:

• Beckov
• Bojnický zámok
• Čachtický hrad
• Hrad Uhrovec
• Považský hrad
• Trenčiansky hrad
• Tematín
• Vršatec
• Lednický hrad

Každý z týchto hradov má svoju jedinečnú históriu a povesti, ktoré lákajú návštevníkov z celého sveta.

tags: #duch #zo #zamku #lesna