Dušan Mitana: Krst ohňom - Analýza diela a tvorby

Dušan Mitana, prozaik, esejista, scenárista a básnik, sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom a zomrel 25. mája 2019 v Bratislave. Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba a neskôr i v časopisoch Slovenské pohľady a Romboid. Knižný debut mu vyšiel až v roku 1970, kedy mu vyšla prvá zbierka poviedok.

Od prvej poviedky (1965) po posledný kristologický ,,pararomán“ ubehlo veľa času, ale možno ešte viac sa udialo vo vnútorných metamorfózach autora, ktorý svojho času sám seba podozrieval zo zákernosti, rafinovanosti, podlosti a vedomého klamstva (O teórii prózy, Mladá tvorba 7/1968).

Začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne.

Už na začiatku tvorby sa prejavil ako nadaný rozprávač. Vo svojich dielach zobrazuje grotesknosť životných situácií, ale ľudskú existenciu ako absurditu a život ako sled náhod a tajomnosti, plynulo prelína racionálne s fantazijným, normálne s patologickým či všedné s bizarným, čím vytvára i zo všedných príbehov pútavé čítanie s často neočakávanými zvratmi a závermi.

Charakteristika tvorby

Mitanova tvorba sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými prvkami:

• Čierny humor a absurdita: Pravdaže, ani v jednej z poviedok nechýba takmer čierny humor, nadnesená absurdita (s Bohom sa komunikuje cez počítač) či vyrývačstvo hraničiace so slušnosťou.
• Alúzie a štýlotvorné momenty: Pravdaže, vo viacerých textoch je množstvo alúzií keď už nie priamo na texty či postavy z predchádzajúcich próz, tak určite aspoň poukazujúcich na štýlotvorné momenty Mitanovho ,,pisárstva“ i celý ten labyrint bytostného hľadania pravosti, v ktorom sa dá tak bezstarostne blúdiť, čo však zjavne nie je prípad nášho autora.
• Zápas so sebou: Nuž, v prvom rade je to potreba zápasu so sebou, čo v Mitanovom prípade znamená to isté ako zápas autora s čitateľom.
• Neidentifikovateľná realita: Podobne ako R. Sloboda, aj zápas Mitanovho hrdinu sa rozbíja v nárazoch na neidentifikovateľnú realitu sveta do takej miery, že postava stráca istotu, či predstavy a fantázie nie sú skutočnejšie ako skutočnosť sama so všetkými jej vecami i hmotnými ľuďmi.

Symbolizmus a dekompozícia

Akoby sa postavy krok po kroku pohybovali od určitosti k neurčitosti, akoby brali na seba podoby, ktoré im vnúti jazyk rozprávania či písania a akoby začali skutočne existovať až vtedy, keď sa stali jazykom, obrazom, víziou interpretovateľnou na mnoho spôsobov. Preto nezriedka berú na seba symbolickú podobu iných literárnych hrdinov z iných diel. Preto sa skladajú z rozličných jazykových segmentov rozličného pôvodu, ale táto ,,dekompozícia“ je súčasne jediným skladobným princípom, ktorý je schopný dať tvar neurčitosti.

Krst ohňom

Mitanova kniha obsahuje deväť prozaických textov, z ktorých prinajmenšom dva sú dopracovanými verziami poviedok uverejnených v šesťdesiatych rokoch a tretia dokonca samostatným pokračovaním nesporne najslávnejšej Mitanovej poviedky (V električke). Za najpríznačnejšie v tejto interpretačnej línii sa dajú pokladať uvádzajúce citáty z H. E.

Takže, keby ste chceli vedieť, ako sa v úvodnej poviedke Zásnuby zavŕšil príbeh slávnej juvenílnej poviedky V električke, čakali by ste márne: vonkoncom nie je dôležité, že z onoho ,,počatia“ vznikol syn, ale dôležitejšie je to, že jeho rodička ani potom ,,nemala nijaké zvláštne men“ a že sa volala Jezábel, ako starozákonná privolávačka kultu hriechu. A ak naozaj chcete vedieť ďalšie Mitanovo pokračovanie jej príbehu z úvodnej poviedky, tak ho nájdete v poslednej poviedke, kde sa prevteľuje do podoby s menom Rowena, Ligeia (Poe), obojpohlavné ONAON, bezpohlavné TO, a zhorí rovnako ako newyorské Dvojičky po teroristickom útoku islamských fanatikov (pod ktorých troskami sú však ,,základy“).

Ide tu teda o happyend porážky diabla a blížiaceho sa víťazstva Krista, ako jedinej identity, ktorú možno nájsť v tomto živom i neživom všehomíre.

Iné diela

Medzi ďalšie významné diela Dušana Mitanu patria:

• Psie dni (1970)
• Patagónia (1972)
• Nočné správy (1976)
• Koniec hry (1984)
• Hľadanie strateného autora (1991)
• Slovenský poker (1993)
• Maranatha (1996)
• Návrat Krista (1999)
• Môj rodný cintorín (2000)
• Zjavenie (2005)

Postmoderna v tvorbe Dušana Mitanu

Dušan Mitana je často zaraďovaný k autorom postmoderny. Postmoderna je nový umelecký smer poslednej tretiny 20. storočia. Je to nové spojenie elitnej a masovej kultúry. Postmoderná literatúra spája najrozličnejšie motívy a postoje rozprávača a nie je len intelektuálna a elitárska, ale súčasne romantická, sentimentálna a populárna. Hlavnou cestou postmodernej literatúry je používanie viacero jazykov. Vyznačuje sa mnohonásobnou, prinajmenšom dvojitou štruktúrou.

Znaky postmoderny:

• Využíva sa aj čierny humor, irónia, erotika alebo absurdita.
• Do vymysleného diela vkladá autor niečo filozofické.
• Prekračovanie hraníc medzi literárnymi druhmi.
• Pluralizmus formy - v jednom diele sa môže nachádzať forma viacerých žánrov (umelecká literatúra popri literatúre faktu, textová koláž).
• Narúšanie kauzálnosti - aby to nenavodzovalo myšlienku chaosu dnešného sveta, iracionálnosť.
• Prvky grotesky - zosmiešňovanie.
• Odcudzenie človeka, utrpenie, skepsa.

Komu nebude chýbať vôľa ani sila pustiť sa do boja s Mitanovými nástrahami a v priamom i prenesenom zmysle si zoberie na pomoc Bibliu, zažije s autorom ohnivé dobrodružstvo nejednoduchej cesty k sebe a bude sa azda môcť stotožniť aj s jeho kacírsko-zbožným želaním: ,,Bože, ochraňuj Slovensko pred Slovákmi! Bože, žehnaj Slovensku!“

tags: #dusan #mitana #krst #ohnom