Príprava na Vianoce, čakanie na príchod Ježiša Krista, čas radosti a očakávania. To všetko je advent. V tomto článku sa dozviete, ako trávili advent naši predkovia, aj prečo sa pália 4 sviece na adventnom venci. Zima našich predkov mala aj vďaka zaužívaným ľudovým tradíciám magické čaro a zvláštnu atmosféru.
Slovo advent pochádza z latinského slova “adventus”, čo znamená zjavenie alebo príchod. Začína sa prvou adventnou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa na Štredrý večer. Adventné obdobie trvá štyri týždne, pričom každý týždeň predstavuje jedna adventná nedeľa. Advent vrcholí vigíliou, čiže sviatkom narodenia Pána.
História a Pôvod Adventu
Prípravy na Vianoce možno vystopovať do raných období kresťanstva. Prvky adventného obdobia sa začali v kresťanskej cirkvi objavovať už v 4. storočí. Na prelome 6. a 7. storočia pápež Gregor stanovil advent na štyri týždne a zakázal počas neho usporadúvať hlučné zábavy a svadby. Keď v 16. storočí tridentský koncil, ktorý bol zvolaný katolíckou cirkvou ako reakcia na reformačné hnutie, zjednotil a sformalizoval liturgický kalendár kresťanskej cirkvi, vymedzilo sa aj adventné obdobie.
Zaujímavé je, že historici sa domnievajú, že pôvodne bolo medzi adventom a Vianocami len malé spojenie. V 6. storočí rímski kresťania sice spájali advent s príchodom Krista. "Príchod", ktorý mali na mysli, však nebol Kristov prvý príchod na tento svet v betlehemských jasliach, ale jeho druhý príchod z nebies ako sudcu sveta. Adventné obdobie sa až do stredoveku výslovne nespájalo s Kristovým prvým príchodom na Vianoce. Dnes sa dá povedať, že súčasní kresťania tieto dve idey počas adventu spojili - oslavujú tak príchod malého Ježiška na svet, ako aj radostne očakávajú príchod svojho Mesiáša, ktorý sa vráti po svoj ľud. Pričom prvé dve adventné nedele (tento rok 3. a 10. decembra) sa cirkev pozerá skôr dopredu, na druhý Kristov príchod, a druhé dve nedele (17. a 24. decembra) je to viac o pripomienke prvého príchodu Ježiša na svet pred dvetisíc rokmi.
A hoci sa to v dnešnom komerčnom poňatí vianočných sviatkov, plných nákupného ošiaľu a pretekov v napečení čo najväčšieho množstva dobrôt už nezdá, advent má byť pôvodne tiež obdobím pôstu. Akéhosi zamyslenia sa nad množstvom zla vo svete (a všetkého doteraz nevydareného v našich životoch), čo dokáže vykúpiť, presvetliť a poraziť práve svetlo v podobe príchodu Ježiša Krista.
Adventný Veniec a Jeho Symbolika
Azda najznámejším tradičným symbolom adventného obdobia je adventný veniec. Ako biblický symbol radosti, hojnosti, víťazstva a úcty nesie zdobený veniec štyri sviečky, pričom každá z nich predstavuje jeden týždeň adventu. V domácnostiach sa adventným vencom ozdobí príbytok pred začiatkom adventu a na každú adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia sviečka - najprv jedna, potom dve a tri, a po štvrtej prichádza Ježiško. Advent je silným obdobím nielen pre veriacich, ale aj v rodinách. Dodržiavanie zvykov a tradícií prípravou na najkrajšie sviatky roka a umocňuje radosť z prichádzajúcich Vianoc.
Adventný veniec sa na vianočných stoloch údajne prvýkrát objavil v Nemecku v roku 1839. Istý luteránsky farár pracujúci v misii pre deti vytvoril veniec z kolesa voza. Do kruhu umiestnil dvadsať malých červených sviečok a štyri veľké biele sviečky. Červené sviečky sa zapaľovali v pracovné dni a štyri biele sviečky sa zapaľovali v nedeľu. Postupne sa adventný veniec začal vytvárať z večne zelených stromov, ktoré symbolizovali večný život uprostred zimy a smrti. Kruh nám pripomína nekonečnú Božiu lásku a večný život, ktorý nám v Ňom umožňuje. Do vždyzeleného venca sa okrem adventných sviečok niekedy pridávajú aj ďalšie ozdoby, ako sú svätojánske listy či rôzne bobule a lesné plody. Ich červená farba má poukazovať dopredu na Ježišovu obetu a smrť. Šišky môžu symbolizovať nový život, ktorý Ježiš prináša svojím vzkriesením.
Čo znamenajú 4 adventné sviece na adventnom venci?
- Prvá adventná sviečka sa zapaľuje na prvú adventnú nedeľu, ktorej sa hovorí aj železná. Symbolizuje nádej a zapľovať by ju malo najmladšie dieťa rodiny.
- Druhá adventná sviečka symbolizuje mier a zapľuje sa na bronzovú nedeľu, čiže druhú adventnú nedeľu. Túto sviečku by malo zapáliť najstaršie dieťa rodiny.
- Tretia adventná sviečka predstavuje priateľstvo, zapaľuje sa na striebornú nedeľu a zapáliť by ju mala matka rodiny.
- Štvrtá adventná sviečka značí lásku, zapaľuje sa na štvrtú adventnú nedeľu, tzv. zlatú nedeľu. Túto sviečku zapaľuje otec rodiny.
Adventný veniec je symbolom adventu a štyri sviece na ňom predstavujú štyri adventné nedele.
Sviečky na adventnom venci by ste mali zapaľovať postupne, proti smeru hodinových ručičiek. Veniec by mal byť tradčine ladený do fialovej alebo modrej farby, čo sú liturgické farby adventu, aj keď dnes už poznáme rôzne moderné prevedenia. Niekedy sa stretávame aj s tým, že má adventná veniec sviečok päť. Piata svieca je biela a predstavuje Ježiša Krista. Táto sa zapaľuje až na Vianoce. Ak máte veniec so štyrmi sviecami, môžete piatu umiestniť na Štedrý večer do jeho stredu.
Rodiny začínajú zapaľovať sviečku štvrtú nedeľu pred Vianocami a každú ďalšiu nedeľu zapaľujú ďalšiu sviečku. Každá sviečka predstavuje niečo iné. Hoci tradície sa dnes mierne líšia, štyri sviečky tradične symbolizujú postupne nádej, vieru, radosť a pokoj. Aj farebne sa dnes už zvyky líšia - sviečky sú často fialové, ružové, červené, modré, strieborné, zlaté či biele. Príležitostne sa do stredu umiestňuje piata biela sviečka, ktorá sa zapaľuje na Vianoce na oslavu Ježišovho narodenia.
Johann Hinrich Wichern (1808 - 1881) bol popredný nemecký teológ, pedagóg a sociálny reformátor, ktorý mal na zreteli blaho detí z biednych a núdznych pomerov. Sám vyrastal v skromných pomeroch a po smrti otca pomáhal matke ako 15-ročný zabezpečovať živobytie rodiny. Po ukončení štúdia, ktoré mu bolo umožnené vďaka štipendiu, začal v roku 1832 učiť. V roku 1833 získal Wichern do daru starý dom so slamenou strechou, známy ako Das Rauhe Haus, v ktorom prichýlil najprv 14 chlapcov zo zlých sociálnych pomerov, neskôr pribudli aj dievčatá. Na rozdiel od iných inštitúcií Wichern svojich zverencov nielen vychovával, ale i vzdelával.
Tradícia adventných vencov vznikla na území dnešného Nemecka. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviec, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Veniec bol zavesený v Rauhes Haus, domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833,“ vysvetlila odborníčka na ľudové zvyky a tradície Katarína Nádaská.
Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do dvadsiatych rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou u nemeckých rímskokatolíkov. „Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období,“ doplnila expertka.
Význam Farieb Sviečok
Veľmi dôležitá je podľa Nádaskej aj farba sviečok. „V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna, zapaľovaná ako v poradí tretia, ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista,“ ozrejmila etnologička.
Pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty. V konečnom dôsledku je jedno, aké sviece si ľudia na adventný veniec zvolia, či siahnu po tradičných farbách, alebo dajú prednosť moderným trendom a svojmu osobnému vkusu.
Adventné Tradície a Zvyky
Ako to už pri mnohých sviatkoch býva, aj počas adventu sa cirkevné zvyky pretkávajú s tradičnými ľudovými zvyklosťami. Zimné dni boli krátke, večery dlhé a tuhé. Bol teda čas na rôzne hry a zábavy.
Adventný kalendár
Okrem adventného venca je druhým najobľúbenejším symbolom adventu adventný kalendár, ktorý spríjemňuje nielen deťom, ale aj dospelým čakanie na Štredrý deň. Už naši predkovia mali rôzne spôsoby odrátavania dní do Vianoc. Prvé podoby adventného kalendára pochádzajú z protestantského prostredia. V decembri postupne na stenu v rehoľných rodinách zavesili 24 obrazov. Ďalším variantom bolo nakresliť na stenu alebo na dvere 24 kriedových čiar, ktoré deti postupne zotierali. Najstarší tlačený adventný kalendár bol vyrobený v roku 1902 a v podstate šlo o hodiny. Mali medené ručičky a ciferník sa začínal číslom 13. Panely obsahovali verše vianočných kolied.
Za vynálezcu moderného adventného kalendára sa považuje Nemec Gerhard Lang. Jeho mama mu v detstve nakreslila na škatuľu 24 okienok a do každej ukryla sladkosť. V dospelosti sa stal Gerhard Lang partnerom v litografickej spoločnosti a mamin nápad z detstva previedol do profesionálnej podoby. Ústnym podaním sa zvesť o adventnom kalendári rozšírila rýchlosťou blesku a veľkej popularite sa teší dodnes. Adventný kalendár odrátava dni do Vianoc a poteší malých aj veľký. V podobe, v akej ho poznáme, existuje asi sto rokov.
„Adventný kalendár je moderný druh kalendára ukazujúci 24 dní spojených s kresťanskými Vianocami a obdobím adventu. Kalendár slúži na odpočítavanie dní adventu k Štedrému dňu. Tento kalendár bol vymyslený najmä pre malé deti, aby im rýchlejšie ubiehal čas do Vianoc a mohli si tak sami odpočítavať plynutie času do Štedrého dňa,“ dodala Nádaská.
Barborky
Na svätú Barboru, 4. decembra, je zvykom rezať vetvičky stromov, ktoré v teple domácnosti do Vianoc vykvitnú. Obľúbené sú napríklad vetvičky čerešne. Halúzku by ste mali rezať za úsvitu a mala by pochádzať zo stromu staršieho ako desať rokov. Ak vám vetvička do Vianoc pekne vyrastie, prinesie vám šťastie. Deti sa tešia zo sladkostí, ktoré im nadelí do čižmičiek a v domácnostiach sa najneskôr na tento deň zjaví vianočná výdoba. Viac o sviatku svätého Mikuláša sa dočítate tu.
Vianočná výzdoba
K adventu a čakaniu na Vianoce patrí aj vianočná výzdoba príbytkov. Veniec na vchodové dvere, adventný veniec na stole, svetielka v oknách. Príbytky zdobia niektorí na prvú adventnú nedeľu, iní si nechávajú túto príležitosť až na Mikuláša. Tak či onak, aj vianočné dekorácie navodzujú sviatočnú atmosféru a umocňujú celkový zážitok. Mnohí chodia počas adventu na imelo a potom si ním zdobia príbytky. Vetvička imela má ochrániť domácnosť pred zlými duchmi a priniesť do domu šťastie a požehnanie. A s kým sa pod imelom stretnete, mali by ste sa pobozkať.
Medovníčky a vianočné pečivo
Čo by to boli za Vianoce bez vianočného pečiva. Medovníčky, ježe, vanilkové rožky aj škoricové hviezdičky. Mamy a staré mamy, často za výdatnej a nadšenej pomoci detí, si krátia dlhé adventné večery vypekaním. Medovníčky môžete piecť už v prvý adventný týždeň, aby vám do Štredrého dňa stihli zmäknúť. K adventnému obdobiu patrí neodmysliteľne pečenie domáceho vianočného pečiva.
Betlehem
K vianočnej dekorácii patrí v mnohých rodinách neodmysliteľne aj Betlehem. Jasličky s Ježiškom, Mária a Jozef, anjeli a zvieratká. Či už si ich zhotovujete sami alebo postupne dokupujete arzenál figúrok od šikovných remeselníkov, určite vám tento detail vnesie do domu príjemnú atmosféru.
Vianočné trhy
K adventu určite patrí aj návšteva vianočných trhov. A nie, nejde o žiadny moderný gýč. Takéto trhy sa usporadúvali už v minulosti a nazývali sa mikulášske. Patrili k adventu a v stánkoch sa dalo dostať domáce pečivo, rôzne drevené figúrky či drobné hračky, alebo sušené ovocie a orechy. V nedávnej minulosti na trhy vrhala tieň záplava nepotrebného tovaru, no dnes sa už čoraz viac vianočných trhov vracia k zvyklostiam ponuky remeselných výrobkov a tradičného pohostenia.
Striedmosť a pôst
V minulosti bol advent obdobím ticha a zdržanlivosti. Ľudia dodržiavali striedmosť v jedle, zábavy utíchli. Od prvej adventnej nedele držali niektorí bezmäsitý pôst.
Vianočné upratovanie
Nástup chladných a krátkych dní znamenal v živote našich predkov aj zmenu v rytme života. Ukončili prácu na poliach, presunuli sa do príbytkov. Čas trávili ich upratovaním, domy sa vybielili, potom prišla výzdoba. Dnes vianočné upratovanie tiež veľmi dobre poznáme. Začína asi dva mesiace pred Vianocami a gazdinky postupne krok po kroku vygruntujú celý byt či dom, zorganizujú domácnosť, pretriedia veci a vyhodia nepotrebnosti, umyjú okná. Skrátka urobia všetko, aby sa na prichádzajúce sviatky domácnosť blýskala a aby mohla zavládnuť pohodová atmosféra.
Návštevy a stretnutia: Naši predkovia sa počas adventu stretávali v príbytkoch, aby spoločne pracovali, a ani si možno neuvedomujeme, že túto tradíciu vyznávame aj v modernej dobe. Keďže Vianoce sa trávia v úzkom rodinnom kruhu, je práve advent obdobím, keď sa chceme ešte raz v roku stretnúť s ľuďmi, na ktorých nám záleží. Chodíme spoločne na trhy alebo sa navštevujeme doma. V práci sa robia večierky či posedenia, medzi spolupracovníkmi a obchodnými partnermi je zvykom ísť na obed či večeru a vymeniť si predvianočné priania.
Povery počas adventu
Katarínska zábava ukončila obdobie radovánok. Ženy a dievčatá sa počas dlhých zimných večerov adventu stretávali v príbytkoch a venovali sa páraniu peria, pradeniu či tkaniu. Pri práci sa zabávali rozprávaním neraz rôznych magických príbehov a všakovatými čarami. K známym predvianočným poverám patria tzv. stridžie dni. Začínajú sa na Katarínu a končia na svätého Tomáša, v deň zimného slnovratu, ktorý je považovaný za začiatok novej etapy. Ľudia verili, že počas týchto dní majú prevahu temné sily, zlí duchovia a démoni, obávali sa urieknutia alebo toho, že im privodia zlý osud či chorobu. Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia - v tieto dni mali vyvíjať strašidlá a strigy tú najväčšiu magickú aktivitu. Na tieto dni sa práca vynechala, aby si ženy nepohnevali bosorky.
Na svätého Ondreja sa slobodné dievčatá pýtali, či sa na rok vydajú. Zvykom bolo spoločné varenie halušie, hrabanie dna potoka či pýtanie sa kohúta o polnoci. Načúvali tiež štekotu psov a liali olovo - to všetko, aby zistili, či budú mať už čoskoro nastávajúceho a aké bude mať povolanie.
Vyvrcholenie mali mať stridžie dni na svätú Luciu. Ľudia si vyrábali tzv. Luciine stolčeky. So stolčekom ste sa potom mohli vydať na polnočnú omšu, sadnúť si naň za oltár do kruhu nakresleného trojkráľovou kriedou a odhaliť tak všetky bosorky z dediny. Ženy sa na Luciu nielen vyhýbali domácim prácam, nenavštevovali ani iné príbytky, jedli cesnak a kreslili kríže posvätnou kriedou na obydlia a stajne. Na Luciu si ľudia nesmeli nič požičiavať ani vracať, ani sa nič nepredávalo. Dievčatá sa tiež maskovali za Lucie. Odeté do bielej šatky a s tvárami poprášenými múkou chodievali po dedine tzv. povymetať, čiže vyhnať z príbytkov temné sily a strašidlá.
Ako vyrobiť adventný veniec jednoducho doma
Čoho sa báli pred Vianocami? „Strach im naháňali stridžie dni, počas ktorých vraj mali nadprirodzené sily a bytosti - strigy, bosorky, strigôni a bosoráci - nesmiernu moc. Škodili ľuďom aj dobytku. Kradli kone, zúrivo tancovali, kravy pripravili o mlieko, ľuďom pričarovali rôzne choroby. Patril k nim 25. november, deň svätej Kataríny, deň svätého Ondreja 30. novembra aj deň svätej Barbory, ktorý je 4. decembra. Na Ondreja platili pre dospelých, najmä pre ženy, rôzne zákazy. Nesmeli chodiť na návštevy, lebo by priniesli nešťastie. Nesmeli šiť, vyšívať ani priasť, pretože by im ochoreli ovce. Muži nesmeli rezať sečku pre dobytok, lebo by sa im v nasledujúcom roku prihodilo niečo zlé. Z domu sa nesmelo nič požičať. Veštenie na deň svätého Ondreja malo odhaliť, za koho sa vydajú slobodné dievky.
Ako to kedysi vyzeralo pri štedrovečernom stole? Podobne, ako to funguje v niektorých rodinách dodnes. Za vrch stola si sadal otec. Počet stolujúcich mal byť párny a určite sa mala rodina strániť trinástich stolujúcich. Podľa smeru plameňa sviečky na stole sa určovalo zdravie a choroba členov rodiny, úmrtie či úroda. Stolujúci si vyložili nohy na reťaz omotanú okolo nôh stola alebo na železný predmet pod stolom - aby boli zdraví a rodina súdržná. Lakťami sa nemali opierať o stôl, lebo by boli leniví a boleli by ich ruky. Štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich, v bohatých rodinách z dvanástich jedál.
Po prípitku, zvyčajne hriatej pálenke, urobila gazdiná medovým prstom každému krížik na čelo - aby ich ochránil od zlého. Nasledovali oblátky ako symbol kresťanstva - s medom, ktorý symbolizoval porozumenie, lásku a šťastie rodiny, a s cesnakom, symbolom zdravia. Z prekrojeného jablka a z orechov sa veštilo zdravie. Typickými štedrovečernými jedlami boli rezance s makom alebo plnené varené pirohy, na väčšine nášho územia boli známe opekance - upečené šúľky cesta s teplým mliekom alebo cukrovou vodou, s medom a makom. Vianočné koláče a pečivá mali rôzne tvary a názvy, k najtypickejším patril kračun a štedrák.
U rímskych katolíkov sa pod vplyvom cirkvi na štedrovečernú večeru rozšírila konzumácia rýb, ktoré sa ako studenokrvné živočíchy považovali sa pôstne jedlo. V druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb alebo rybie filé vyprážať v oleji a podávať so zemiakmi alebo so zemiakovým šalátom. U evanjelikov sa mohlo konzumovať mäso a mäsité pokrmy - najčastejšie klobásy a údené mäso - už na Štedrý večer. Zo štedrovečernej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Zvyšky alebo omrvinky sa považovali za posvätné.
Nezabúdajme však, že dôležitejšie ako perfektná výzdoba domu v adventnom období a dodržanie všetkých tradícií je úprimná snaha ponoriť sa do rozjímania o zmysle života, rekapitulácie, čo všetko možno do budúcnosti v našich životoch napraviť a robiť lepšie a radostného očakávania Ježiša v podobe lásky, odpustenia, očistenia…