Dychaj vo mne, Duch Svätý: Význam a Pôsobenie

Život spoločenstva Cirkvi vychádza z pôsobenia Kristovho Božieho Ducha Svätého. Prinášame pohľad na to, ako Duch Svätý ovplyvňuje život veriaceho človeka a spoločenstva.

Pôsobenie Ducha Svätého podľa Svätého Pavla

Obráťme pozornosť k posvätnému textu z 5. kapitoly Listu Galaťanom, kde svätý Pavol upresňuje pravidlá kresťanského života ako života pravej slobody a odhaľuje niektoré klamné predstavy.

Gal 5,16-23:

16 Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. 17 Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. 18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. 19 A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. 22 Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, zdržanlivosť.

Svätý Pavol zreteľne ukazuje, že kresťanskú spásu prostredníctvom viery nemožno chápať iba ako záchranu na základe samotného poznania. Vieru si nemožno zamieňať s nejakým teoretickým poznaním.

Protiklad tela a Ducha

Svätý Pavol vysvetľuje protiklad, ktorý jestvuje medzi náklonnosťami tela a podnetmi Ducha Svätého. On neohlasuje kresťanstvo ľahké, nehybné, bez boja. On neohlasuje kresťanstvo ľahké, nehybné, bez boja. Mnohí komentátori ho čítajú vo svetle textu zo 7. kapitoly Listu Rimanom: „Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem.“ (Rim 7,19). Táto veta opisuje situáciu človeka hriešnika pred stretnutím sa s Kristom.

Galaťanom hlása: „Ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.“ Kto sa nechá viesť telom, nachádza sa pod zákonom, lebo robí nemorálne skutky, ktoré zákon odsudzuje a trestá.

Skutky tela verzus ovocie Ducha

A tak apoštol vykresľuje obraz toho, čo spôsobuje telo (Gal 5,19-21) a obraz toho, čo pôsobí Duch Svätý (Gal 5,22-23). Keď hovorí o tele, hovorí o skutkoch tela, keď vyjadruje pôsobenie Ducha Svätého, hovorí o ovocí Ducha, čo zodpovedá životodarnej plodnosti a nielen jednoduchej vonkajšej činnosti. Plodnosť predpokladá spojenie v láske.

Je zrejmé, že zoznam „skutkov tela“, ako ho nachádzame v 19. a 20. verši nášho úryvku, si nenárokuje na úplnosť. Treba poznamenať, že také skutky sa neohraničujú na to, čo zvyčajne nazývame „telesné hriechy“, ale zahŕňajú postoje a činnosti, ako je napríklad nesvornosť, hnevy, rozvracanie spoločenstva, ktoré nemajú súvis so sexuálnou nemiernosťou.

Na druhej strane ako protiklad je opísané „ovocie Ducha“ (Gal 5,22-23). Duch Svätý nie je nasmerovaný k telu, aby s ním zápasil, ale ukazuje nezávislým spôsobom vlastnú cestu. Jeho ovocím je predovšetkým láska, veľkodušná Božia láska. Kým „skutky tela“ sú prejavom sebectva, „ovocie Ducha“ je vždy láska v tých najrozličnejších formách.

V závere svätý Pavol opäť ako vo v. 18 pripomína a potvrdzuje svoju náuku o kresťanskej slobode: „Proti tomuto zákona niet.“

Ukrižovanie tela a život v Duchu

Vo vzťahu k telu situácia kresťanov je postavená na spojení s Kristom. V krste sa obliekli do Krista (porov. Gal 3,27) A tak mu už patria. Kristus však bol ukrižovaný. A tak aj „Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.“ (v. 24).

Oslobodenie od nadvlády tela a teda aj od nadvlády zákona, aby bolo skutočne účinné, potrebuje učenlivosť voči Duchu Svätému. Apoštol pozýva ku konkrétnej učenlivosti. Je potrebné prijať Ducha Svätého, aby bolo možné žiť podľa Ducha Svätého. „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.“ (v. 25)

Opakom a protikladom dynamizmu Ducha Svätého rozumieme typický dynamizmus tela, ktorý Pavol chápe v negatívnom význame ako vlastný egoizmus povýšený na systém. Každý človek z pohľadu svätého Pavla - ale mohli by sme povedať, každý kresťan, vzhľadom k tomu, že jeho reč sa obracia iba na kresťanské komunity - musí urobiť radikálnu voľbu: buď sa bude riadiť podľa Ducha, ktorý ho povedie k nezištnému zrieknutiu sa seba, alebo sa bude riadiť podľa tela a urobí aktívnym vo všetkom a pre všetko vlastný egoizmus.

Keď sa teda osobná voľba spája s tou kolektívnou situáciou, ktorá vyvíja tlak, spustí sa to, čo apoštol Pavol nazýva «zmýšľanie tela» (porov. Rim 8,6-7). Sú to podnety systematického egoizmu.

Praktické prežívanie Ducha Svätého

Žiť z birmovania pre mňa znamená vážne brať skutočnosť Ducha Svätého. Keď si pri všetkom, čo robím, neprestajne uvedomujem, že je vo mne aj Duch Svätý, v mojom dychu, v mojom myslení, v mojom rozprávaní, v mojom konaní, potom ma to oslobodí od tlaku podávania výkonov, od toho, že musím všetko urobiť sám.

Viera v Ducha Svätého, ktorý mi bol neodvolateľne prisľúbený pri birmovaní, ktorým som bol pomazaný a spečatený, dáva mi dôveru a istotu, že sa môj život vydarí. Nebude nevyhnutne vyhovovať očakávaniam môjho okolia, ani meradlám tohto sveta. Ale bude úspešný. Pretože Boží Duch je „závdavkom nášho dedičstva“ (Ef 1,14), je prísľubom, že ako Božie vlastníctvo už nevypadnem z jeho dobrej a ochrannej ruky dovtedy, kým navždy nebudem spievať na chválu jeho slávy (porov. Ef 1,14).

Konať s čistým úmyslom a neustále hľadať Božiu vôľu nie sme schopní len tak. Potrebujeme sa cvičiť v týchto postojoch a odstraňovať negatívne egoistické tendencie v našom srdci. Ignác používa pre túto snahu slovo „umŕtvenie“. Umŕtvenie je snaha držať vlastné sebectvo, pýchu, pod kontrolou, nedovoliť jej, aby ona určovala, čo budeme hovoriť a konať. Umŕtvenie súvisí s askézou. Askéza, umŕtvenie, je vlastne úsilie o čistú lásku.

Praktické rituály na pripomenutie si Ducha Svätého:

• Zapálenie sviečky na výročie birmovania.
• Losovanie daru Ducha Svätého na Turíce.
• Vystavenie sa vetru a vedomé dýchanie.
• Vystavenie sa slnku a vnímanie slnečných lúčov.
• Pozorovanie tečúcej vody.

Svätý Augustín bol presvedčený, že spolu s dychom vdychujeme Ducha Svätého, ako to vyjadril vo svojej slávnej modlitbe: „Dýchaj vo mne, Duch Svätý, aby som myslel na sväté veci.“

Modlitby k Duchu Svätému

Dýchaj vo mne, Duchu Svätý, aby som myslel na to, čo je sväté. Povzbudzuj ma, Duchu Svätý, aby som konal to, čo je sväté. Priťahuj ma, Duchu Svätý, aby som miloval to, čo je sväté. Posilňuj ma, Duchu Svätý, aby som chránil to, čo je sväté. Chráň ma, Duchu Svätý, aby som to, čo je sväté, nikdy nestratil. (sv. Augustín)

Pane Ježišu Kriste, naplň nás svojim Duchom Svätým, prenikni a ovládni nás tak úplne, aby náš život bol odrazom tvojho života. Zažiar v nás svojím svetlom, aby všetci tí, ktorých budeme stretať, pocítili tvoju prítomnosť v nás. Osvecuj iných cezo mňa, cezo mňa šír svoje svetlo na tých, ktorí sú mi zverení. (sv. Maximilián Kolbe)

Duch Svätý ako prameň života

Duch Svätý je predovšetkým v evanjeliu podľa Jána prameňom, ktorý do nás prúdi. Keď si sadnem k nejakému potoku alebo k rieke a len sa jednoducho pozerám na tečúcu vodu, potom vytuším, že vo mne prúdi prameň, ktorý nikdy nevyschne. Duch Svätý ma neustále osviežuje a oživuje.

Keď som v dotyku s týmto prameňom Ducha Svätého, potom môžem veľa pracovať bez toho, aby som bol vyčerpaný. Práca prúdi zo mňa von. Mám z nej radosť.

Babylon a Turíce

Babylon a Turíce sú dve stále otvorené a aktívne staveniská dejín. Každá ľudská iniciatíva, občianska alebo náboženská, súkromná alebo verejná, stojí pred voľbou: byť Babylonom, alebo byť Turícami. Zvoliť si buď uplatnenie seba na úkor druhých, ktoré vedie k sociálnemu rozkladu, alebo uplatnenie druhých, čo vedie k jednote.

Boh nepôsobí len v dejinách. Najprv pôsobí v osobách a komunitách veriacich, ktoré sú povolané ponúknuť alternatívny model voči panujúcej kultúre.

Mladosť a večná novosť Cirkvi a ľudstva sú ovocím Nového človeka, vzkrieseného Pána, ako o tom rozpráva Jánov text. V jeho evanjeliu sa príchod Ducha odohráva v deň zmŕtvychvstania Ježiša.

Musíme znova získať turíčnu, duchovnú dimenziu kresťanského a rehoľného života. Musíme opäť získať Ducha.

tags: #dychaj #vo #mne #duch #svaty