Kostol Reformovanej Cirkvi Levice: História a Vývoj

Mesto Levice sa môže pochváliť bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí aj Kostol Reformovanej Cirkvi, ktorý je svedkom búrlivých dejín a náboženských zmien v regióne.

Kostol Reformovanej Cirkvi v Leviciach

Počiatky a Vývoj Kalvínskeho Kostola

Prvý drevený kalvínsky kostol bol postavený okolo roku 1660, ale pre schátralosť bol v roku 1735 zbúraný. Na jeho mieste začali so stavbou nového kostola, ktorý bol ale na príkaz miestodržiteľa zbúraný. V rokoch 1785 - 1788 bol na ich mieste postavený klasicistický tolerančný kostol bez veže. Roku 1808 budova vyhorela, ale v nasledujúcom roku bola opravená. Roku 1824 pristavali vežu. Je to sieňová stavba s polygonálnym uzáverom. Na západnej i východnej strane sú drevené empory.

Pred kostolom stojí barokovo-klasicistický stĺp, postavený roku 1786, na ktorom je plastika Nepoškvrnenej Panny Márie. Adresa kostola je Ul. sv.

Kostol Ružencovej Panny Márie v Kalinčiakove

Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie v Kalinčiakove vznikol prestavbou kaplnky, ktorá bola postavená v roku 1901. V roku 1655 kostol prešiel do rúk reformovanej cirkvi a patrocínium sv. Anny sa prestalo používať. Novými majiteľmi Kalinčiakova sa neskôr stali Simonyiovci, Nyáryovci a Majthéniovci, vďaka ktorým sa do obce dostalo niekoľko katolíckych rodín. V roku 1826 v obci žilo 60 katolíkov, 96 evanjelikov a 70 reformovaných veriacich.

Počas 25 rokov sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil a bol zaznamenaný príliv hlavne katolíckeho obyvateľstva. Na základe sčítania obyvateľstva z roku 1850 žilo v Kalinčiakove už 207 katolíkov, 142 reformovaných veriacich a 37 evanjelikov. Pretože kalinčiakovskí katolíci nemali vlastný sakrálny objekt, boli nútení na sväté omše dochádzať spočiatku do Mýtnych Ludán, neskôr do matkocirkvi v Krškanoch, ktorej boli ako filiálka v cirkevných záležitostiach podriadení. Cesta do Krškán trvala asi pol hodiny pešo.

Myšlienka o vlastnom dome božom katolíkov začala nadobúdať reálne rozmery až v roku 1901, kedy zbožná manželka miestneho richtára a veľkostatkára Dr. Kálmána Halassyho, Gabriela (1868 - 1928), požiadala obecné predstavenstvo o povolenie vystavať kaplnku. Kaplnku sa podarilo postaviť za pomerne krátky čas z darov veriacich, ale predovšetkým za podpory ostrihomského pomocného biskupa Medarda Kohla. Kaplnku zasvätenú Panne Márii Ružencovej požehnal biskup Kohl 6. októbra 1902, deň po posviacke kostolných veží farského kostola v Leviciach.

Biskup kaplnku zveril do duchovnej správy krškanského farára Antona Lovačeka. Po čase sa kaplnka ukázala byť malou a nedokázala poňať väčšie množstvo veriacich. Napriek socializmu sa miestnym veriacim podarilo kaplnku v niekoľkých stavebných etapách zväčšiť na kostol. V roku 1966 počas pôsobenia vdp. Pavla Bachana bola pod zámienkou výstavby prístrešku pre odkladanie bicyklov pristavená zákristia, následne v roku 1972 obnovená strecha, strop i veža a vymenené nevyhovujúce elektroinštalačné zariadenie. V roku 1988 za pôsobenia vdp. Petra Kučeru bola kaplnka výrazne zväčšená. Posledná prestavba, kedy kostol dostal súčasnú podobu, sa udiala v roku 1994 za pôsobenia vdp.

Kalinčiakovo patrí cirkevnoprávne do farnosti Krškany. Kalinčiakovo patrí medzi najstaršie obce Hontianskej župy. V 12. storočí tu bol postavený románsky kostolík, ale obec Wosyam sa prvýkrát spomína až v roku 1242, keď bola majetkom Šimonových synov Michala, Martonoša, Jákóa a Füleho z rodu Varsányi-Simonyi. Majetky sa im podarilo podržať až do 18. storočia. Od 15.

Po moháčskej katastrofe sa na juhu Slovenska na takmer jeden a pol storočia ustálila hranica dvoch rozdielnych civilizácií - kresťanskej a islamskej. Územie dnešného Slovenska sa stalo trvalou súčasťou celoeurópskeho mocenského a politického diania. Kalinčiakovo sa stáva súčasťou hontianskeho „náhije“, tureckej územno-správnej jednotky. Vďaka tureckým daňovým súpisom sa dozvedáme, že v roku 1664 bolo zdanených 59 osôb v 44 domácnostiach. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a vinohradníctvom. Po náboženskom spore v roku 1591 v Čepregu sa Kalinčiakovo pridalo k reformovanej kresťanskej cirkvi. Už roku 1608 patrila do tekovského seniorátu. Kostol používali od roku 1655. Kálnayovci, majitelia Kalinčiakova, ubránili kostol pred konfiškáciou, preto napriek protireformačnému tlaku kalvíni slobodne vyznávali svoju vieru. V roku 1910 mala obec 332 obyvateľov. V rokoch 1938 - 1945 sa Kalinčiakovo ocitlo v novom štátnom útvare, v Maďarsku. Od 1. 1. 1976 je obec Kalinčiakovo pričlenená občiansko - právne k mestu Levice.

Románsky Emporový Kostolík v Kalinčiakove

Najstaršou a zároveň najznámejšou architektonickou pamiatkou okolia je románsky emporový kostolík z 12. storočia, ktorý predstavuje ukážkový príklad románskeho slohu. Postavili ho ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou. V r. 1655 prešiel do rúk reformovanej kresťanskej cirkvi. V období baroka bola pristavaná veža mierne posunutá smerom na sever od stredovej osi kostolíka. Pri obnove v 19. stor. boli vonkajšie múry lode i apsidy spevnené opornými piliermi. V roku 1932 boli počas rekonštrukčných prác objavené zamurované románske okná a portál. Z románskej lode a apsidy bola taktiež odstránená omietka a odhalené kvalitné románske murivo. Rekonštrukčné práce sa robili aj v roku 1956. Približne v roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil murivo lode. Posledné práce sa vykonali v roku 2003, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža.

Románsky kostolík v Kalinčiakove

Rodina Nyáry patrila medzi významné uhorské rody. V Peštianskej župe sa spomína už v roku 1411. Neskôr vlastnili majetky v Tekovskej župe a začiatkom 18. storočia nadobúdajú majetky i v Hontianskej župe. V tom období sa dostávajú i do Kalinčiakova a Bohuníc. V roku 1836 Anton Nyáry a jeho deti dostali titul barón. PhDr. Najstaršou a zároveň najznámejšou architektonickou pamiatkou okolia je románsky emporový kostolík z 12. storočia, ktorý predstavuje ukážkový príklad románskeho slohu. Postavili ho ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou. V r. 1655 prešiel do rúk reformovanej kresťanskej cirkvi.

V období baroka bola pristavaná veža mierne posunutá smerom na sever od stredovej osi kostolíka. Pri požiari v r. 1832 sa odkryli nástenné maľby znázorňujúce nebeské telesá a zvieratá. Pri obnove v 19. stor. boli vonkajšie múry lode i apsidy spevnené opornými piliermi. V roku 1932 boli počas rekonštrukčných prác objavené zamurované románske okná a portál. Z románskej lode a apsidy bola taktiež odstránená omietka a odhalené kvalitné románske murivo. Kamenná kazateľnica pochádza z obdobia prechodu do gotiky, v r. 1835 bola doplnená polygonálnou zvukovou strieškou. Klasicistický organ je z r. 1913.

Kostol bol pôvodne obohnaný pevnostným múrom, z ktorého sa zachoval len nepatrne vyvýšený val. Rekonštrukčné práce sa robili aj v roku 1956. Približne v roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil murivo lode. Posledné práce sa vykonali v roku 2003, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža. Takisto strecha bola pokrytá drevenými šindľami.

Kostolík je možné po dohode navštíviť. V prípade záujmu o prehliadku kostolíka v Kalinčiakove Vám informácie poskytnú v Levickej informačnej agentúre. Patrocínium: pôvodne sv. Vznik: cca polovica 12. Kostolík postavili vo vyvýšenej polohe na brehu riečky Sikenica ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, typickú pre románske obdobie. Ako jeho staviteľov uvádza kanonická vizitácia z 18. V roku 1655 mal byť kostolík násilne prevzatý kalvínmi, ktorým patrí aj v súčasnosti. Okolo roku 1682 dostala loď nový trámový strop. V roku 1830 bol kostolík schátraný so zatekajúcou a poškodenou strechou i krovom. Zlý stav objektu ešte zhoršil požiar v roku 1832. To si vyžiadala obnovu, ktorá trvala niekoľko rokov. V tomto období už mal kostolík západnú predstavanú vežu, posunutá mierne smerom na sever od stredovej osi. V roku 1835 dostal kostolík nový strop lode, krov i strechu.

Od 70. rokov 19. storočia sa o kostolík začali zaujímať aj vtedajší pamiatkari, pričom z roku 1878 sa zachoval podrobnejší popis stavby od známeho I. Henszlmana, ktorý ju datoval do prvej polovice 13. Na začiatku druhého desaťročia minulého storočia sa stav objektu zhoršil a objavili sa aj problémy so statikou a vlhkosťou. Preto štátne orgány rozhodli o pridelení finančnej dotácie na obnovu, k tej však už nedošlo kvôli prvej svetovej vojne. Podarilo sa ju zrealizovať až v roku 1932. Počas rekonštrukčných prác boli objavené zamurované románske okná a portál. Počas bojov druhej svetovej vojny bola vážne poškodená veža kostolíka a reálne hrozilo jej zrútenie. Objavili sa praskliny v muriva a celá veža sa odchýlila o zvyšku stavby o 10 cm. V roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil strechu aj murivo lode. Vyžiadalo si to opravu zastrešenia. Posledné práce sa vykonali v rokoch 2003 a 2004, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža.

• Kostolík je jednou z najkrajších a najautentickejšie vyzerajúcich sakrálnych pamiatok z románskeho obdobia na Slovensku.
• Pôvodne sa kostolík stotožňoval s neďalekým, dnes už zaniknutým Kostolom sv.
• Až donedávna nebolo známe, komu bol kostolík pôvodne zasvätený. Patrocínium sv. Anny sa našlo iba v jedinej kanonickej vizitácii farnosti v Mýtnych Ludanoch z roku 1761, keďže v 17.
• Pri oprave v roku 1932 sa ukázalo, že časť oblúčikového vlysu, ktorý zdobil apsidu po celom jej obvode bola v minulosti dorobená len z malty, keďže pôvodné murivo bolo opravované.
• Fasádu apsidy zdobili aj lizény obdĺžnikového prierezu. Nájdeme ich tam štyri.
• Kostolík mal dva románske portály. Južný, dodnes používaný a protiľahlý na severnej strane, ktorý pri barokovej prestavbe zamurovali. Tvar južného portálu predstavuje jednoduché riešenie s pravouhlým dverným otvorom a iba naznačeným polkruhovým tympanónom.
• Na severnej strane lode sa okrem zamurovaného portálu nachádza aj štrbinové okno.
• Oblúky empory sú podopreté dvoma stĺpikmi s kvadratickými hlavicami.
• Po požiari v roku 1832 boli zatreté dovtedy viditeľné nástenné maľby v interiéri.
• Pri kopaní základov pre rodinný dom cca 20 metrov od kostolíka bol v roku 2009 objavený cintorín s hrobmi datovanými do 10. - 12 .

Kostolík v Kalinčiakove (maď. Hontvarsány) patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi, pod zbor v Leviciach. V roku 2018 sa tu realizoval architektonicko-historický výskum. Neomietnuté murivo je vystavené poveternostným podmienkam a výrazne zvetráva, malta medzi kvádrami z veľkej časti už chýba. Jeden oblúk z oblúčikového vlysu na južnej strane apsidy za posledné roky prakticky zanikol. Kostolík urgentne potrebuje reštaurovať a omietnuť fasády. Obec je dnes mestskou časťou Levíc, nachádza sa 5 km juhovýchodne od mesta na ceste smerom do Šiah.

Zdroje a Literatúra

• Vincze, L. - Žažová, H.: Románsky kostol v Leviciach - Kalinčiakove. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2017, č. 2
• Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
• Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske.
• Oriško, Š.: Románske umenie na Slovensku - maliarstvo a sochárstvo. In: Kol: Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek.
• Žažová, H.: Romanika v zrkadle písomných prameňov. In: Monumentorum tutela č. 22, Pamiatkový úrad SR, Bratislava 2010
• Katalóg k výstave Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja 2010.
• Szénássy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. I. zväzok, kraj Nitra.
• Podolinský, Š.: Románske kostoly. február 2009, upravené 23. 12. 2017 a 4. 9.

Kostolík v Kalinčiakove je presne v tej polohe v akej mám románske kostoly rád. Na kopci, vystrčený ako prst k nebu. Určite býval osamelý, dominoval okoliu, z toho ostalo veľmi málo. Nižšie ako sú päty kostola vedie cesta. Skoro diaľková, čo znamená, že po nej fičia autá a pokiaľ ide práve nedisciplinovaný vodič, tak prefičí ako blesk. Okolitá zástavba by sa pritisla až ku kostolu, ak by jej v tom nezabránil príliš príkry sklon vršku kopca.

Napriek tomu v tejto stavbe vnímam spoločenskú DNA, ktorú sme vylúčili z nášho dejepisu. Nie sme len potomkovia prastarých Slovanov, ktorí sem dokráčali z neznámych krajín okolo Uralu. Sme potomkovia všetkých ľudských plemien, ktoré na tomto území žili. Nikto neodišiel, všetci len splynuli s novo prichádzajúcimi. To ukazuje aj tento kostolík. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou stojí na predkresťanskom kultovom mieste. Na vyvýšenom kopci, nad stuhou vodného toku vinúceho sa popod ním. V Kalinčiakove všetko ostalo čitateľné. Len hmla racionálneho urbanizmu rozrastajúceho sa mesta Levíc mnohé zastrela. Kostolík sadol ako zátka na hrdlo fľaše dejinných etáží, ktoré sa uložili pod ním. Nestratili sa, len dali priestor komusi inému. Ani lovci a zberači, ani Kelti či Rimania, ani Avari či Slovania, nezmizli preč, neodišli, ostali v nás ako dejinná DNA. Na kostolík použili jeho stavitelia kamene z vyhasnutých sopiek Štiavnických vrchov. Vdýchli im nový, človečí rozmer. Postavili históriu bez hraníc.

Súpis Pamiatok o Kostolíku

Nebudem „prekladať“ to, čo o kostole zistili iní, priamo citujem Súpis pamiatok na Slovensku zv. II K-P (Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor, Bratislava 1968, str. 6): Kostol, reformovanej cirkvi, románsky z polovice 12. storočia, obnovený po požiari v r. 1833 . 1835, rekonštruovaný v r. 1932 a opravený v r. 1957 - 1958. Kostol je od r. 1655 reformátorský. V staršej literatúre ho pokladali za kostol v Baratke, spomínaný v r. 1156, vykopávkami na hone Baratka v Leviciach sa však zistilo, že kostol z 12. storočia stál tam a nie v Kalinčiakove (Varšanoch). Pri požiari kostola v r. 1832 sa odkryli nástenné maľby, znázorňujúce nebeské telesá a zvieratá, ktoré sa pri následnej oprave v r. 1833 až 1835 zabielili. Pri tejto oprave spevnili stavbu opornými piliermi a nahradili zničenú vežu novou hranolovou vežou, zastrešenou malým barokovo klasicistickým šidňndľovým zvoncom.

Kostol sa skladá z románskej polkruhovej apsidy, zaklenutej konchou, a z pozdĺžnej, rovno zastropenej lode, na západnej strane, ktorej je románska murovaná empora, spočívajúca na dvoch arkádach, ktoré sa zbiejhajú do hranolových púilierov. Arkády sú vo vrchole oblúka podopreté stĺpmi s krychľovými hlavicami na spôsob striedania podpôr. Prístup na emporu umožňuje valene zaklenuté schodište, vložené do hrúbky múra západného štítu. V osi a na južnej strane apsidy i lode sú romanske okná a jednoduchý portál. Pri oprave v r. 1932 našli na severnej strane lode jedno románske okno a zamurovaný románsky portál, obnažili románske kvádrové murivo a len na barokovo klasicistických doplnkoch (veža, oporné piliere) ponechali hladkú omietku. A apside zvonka je šikmo zrezaný podstavec, z ktorého vyrastali hranolové prípory rozchádzajúce sa hore v obľúčkový vlys (dnes len torzovite zachované). Z obdobia prechodu do gotiky je kamenná hranolová polygonálna kazateľnica, doplnená v r. 1835 polygonálnou drevenou zvukovou strieškou. Organ klasicistický z obdobia po roku 1833 (táto informácie nie je presná, organ nainštalovali v roku 1913). Bohoslužobné nádoby zo 17. až 19. storočia. Kostol patrí reformovanej cirkvi, konkrétne kalvínom (o nich bude ešte reč), ale až od roku 1655, kedy ho kalvíni násilne obsadili. Jeho patronícium dovtedy patrilo sv. Anne.

Kalvíni: Kto to je?

Povedať o Kalvinistoch, že sú protestantmi je pravda iba čiastočná. Sú jedným z troch hlavných prúdov protestantizmu, popri luteránstve a anglikánstve. Jean Calvin (Ján Kalvín, Franúczsko, 1509-1564) zaviedol vo svojej reforme cirkevného učenia princíp „ospravedlnenia vierou“, podľa ktorého je osud ľudí predurčený Bohom a dobré skutky ho nemôžu zmeniť (človek má svoj osud predpísaný a už dopredu je jasné, či pôjde do neba, alebo nie, ale má sa správať po celý život tak, akoby jeho duša mala byť spasená). Zaujímavé je, že Kalvin nemal problém spojiť politický a cirkevný život, s podmienkou, že politika musí mať jediný cieľ, uskutočnenie „kráľovstva nebeského”.

Rovnako ako všetky protestantské smery, aj preňho bolo slovo Božie zachytené v Biblii alfou a omegou bytia. Cirkevné obrady zjednodušil, kríž a obrazy svätých odmietol, z kresťanských sviatostí zachoval len krst a prijímanie, v cirkevných obciach zaviedol voľby kňazov a kazateľov. Od polovice 16. stor. sa kalvinizmus začal šíriť vo Francúzsku (hugenoti), neskôr vo Švajčiarsku, v Anglicku a v Škótsku (puritáni), v Holandsku, Nemecku, Uhorsku a Poľsku. V Uhorsku sa kalvinizmus lepšie uchytil medzi Maďarmi, na území dnešného Slovenska sa rozšíril najmä na národnostne zmiešanom území. Kalvinizmus charakterizujú teológovia ako netolerantné náboženstvo voči iným reformám - nekalvinisti boli prenasledovaní.

Ešte o kostole: Nezistil som kedy býva otvorený, neviem kedy sa v ňom konajú bohoslužby. V každom prípade platí, ak pôjdete po ceste č.

Tabuľka: Prehľad Významných Dátumov a Udalostí

tags: #kostol #reformovanej #cirkvi #levice