Evanjelická Bratislava a jej kostoly majú bohatú históriu, ktorá sa začala písať už v 17. storočí. Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave, oficiálne vzniknutý v roku 1606, prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie prvých dvoch chrámov v roku 1672. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ulici sú už treťou dvojicou kostolov.
Vzniku týchto dvoch kostolov predchádzala búrlivá história. Od šestnásteho storočia po začiatok budovania týchto chrámov r. 1774 (Veľký kostol), r. 1776 (Malý kostol), to evanjelici nemali ľahké. Po vzniku bratislavského ev. zboru v roku 1606 striedali úspechy v jeho raste neúspechy. Vplyv na tento stav mala predovšetkým situácia v Európe, protireformačný boj nadobúdal čoraz väčšie rozmery.
Na základe kráľovského povolenia 1636 začali evanjelici stavať svoje prvé dva kostoly. Napriek obmedzeniam a pod nohy hádzaným brvnám sa im ich podarilo dokončiť a dodnes stoja na svojich miestach, pravda patriace už niekomu inému. Kostol slovensko-maďarského ev. zboru na Uršulínskej ulici (postavený v r. 1658) zhabali podobne ako kostol pri Hlavnom námestí (postavený v r. 1638) za dramatických okolností v roku 1672. Prvý dostal rád uršulínok, druhý rád jezuitov.
Po Šopronskom sneme na ktorom prijali čiastkové ústupky evanjelikom výmenou za spoločný postup v boji proti Turkom, mohli síce evanjelici stavať nové kostoly, no ich počet bol značne obmedzený. Namiesto odobratých 888 chrámov, smeli postaviť cca 50 kostolov, po dva v každej župe a kráľovskom meste. Značne oklieštená a zdevastovaná evanjelická cirkev však nedisponovala dostatočnými financiami ani ľudskou silou a tak dostavali len 38 kostolov.
Nezabúdajme však, že kostoly sú v prvom rade chrámami pokoja, lásky a viery. Nech už bola ich história akokoľvek búrlivá, stretávajme sa v nich práve tomto duchu.
Veľký kostol na Panenskej ulici
Veľký evanjelický kostol v Bratislave na Panenskej ulici, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v rokoch 1774 - 1776 v strohom slohu barokového klasicizmu. Nakoľko drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešného Malého kostola už nepostačoval a nakoľko syn Márie Terézie Jozef II. bol naklonený reformácii, dovolili si bratislavskí nemeckí evanjelici požiadať o výstavbu nového kostola.
Ešte pred prijatím Tolerančného patentu (1781), ktorý prakticky ukončil protireformačné ťaženie, podarilo sa 24. mája 1774 získať povolenie na stavbu Veľkého kostola pôvodne Nemeckého evanjelického kostola, od panovníčky Márie Terézie. Bol vystavený podľa cisárskeho povolenia s podmienkami aby nemal vežu a nesmel byť ani výstavný. 30. novembra 1776 v ňom odbavil evanjelický duchovný Michal Klein prvé Služby Božie a na nasledujúci deň bol kostol posvätený.
Je situovaný na pozemku v primeranej vzdialenosti od ulice. Jeho výška opäť spĺňa podmienku nepresahovania nad ostatnú zástavbu. Iným dojmom však kostol pôsobí zvnútra. Dôvodom prečo sa rozhodli pôvodný artikulárny (povolený na základe zákonného článku - artikuly zo Šorponu), kostol prestavať bolo (okrem nevyhovujúceho technického stavu), zvýšenie počtu veriacich z pôvodných dvoch tisíc až na päť. Jeho stavba bola preto nevyhnutnosťou. Postavený bol v r. 1774 - 1776.
Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. M. Walch vytvoril centrálny priestor s kazateľnicovým oltárom a dvoma poschodiami chórov. Výška monumentálnych klenieb nad strednou loďou stúpa k strednému poľu a znova klesá, tým vznikol priestor mimoriadnych akustických kvalít. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser.
Nádherný a jednoduchý oltár z drahších materiálov. Nad oltárom sa nachádza kazateľňa, miesto odkiaľ kazateľ oslovuje veriacich. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Architektonické riešenie jedného z najlepších a najväčších organov na Slovensku je dielom architekta Christiana Ludwiga. Tento v poradí už tretí, monumentálny organ postavila r. 1923 firma Rieger v Krnove /Gebrüder Rieger - Jägerdorf/ na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa.
Veľké lustre visiace v priestore vždy zaujmú svojou symetrickosťou. Tento visel dosť nízko, a tak neostávalo nič iné ako si pri jeho zachytení ľahnúť na chrbát. Ramienka ani nepočítajte, má ich presne osemnásť.
Chrám sv. Mikuláša - Bratislava 2023
Interiér Veľkého evanjelického kostola v Bratislave
Malý kostol na Panenskej ulici
Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch. Podľa plánov M. Walcha a pod vedením staviteľa Františka Röemischa ho od 18. júla 1776 do 8. novembra 1777 postavili členovia slovensko-maďarského zboru ECAV.
Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Strohá výzdoba oltára, centrálne zameraného na stred vesmíru veriacich, na Pána Ježiša Krista. Obraz znázorňujúci históriu cirkvi od pokrstenia Krista po dnešok. Autorkou je Prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD.
Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. Je doslova vtesnaný do priestoru na milimeter. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.
Pri opačnom pohľade od barokového oltára vidíme jednoduchý priestor s chórmi z troch strán. Detail kazateľnice. Postava znázorňuje Mojžiša.
Malý evanjelický kostol v Bratislave
Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave
Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave:
| Kostol | Ulica | Rok Postavenia | Architekt |
|---|---|---|---|
| Veľký kostol | Panenská ulica | 1774-1776 | Matej Walch |
| Malý kostol | Panenská ulica (vstup z Lýcejnej) | 1776-1777 | Matej Walch, František Römisch |
| Nový kostol | Legionárska ulica | 1933 | Michal Milan Harminc |
Poznámka: Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke, Prievoze a v Rači.