V starovekom Egypte zohrávalo Slnko kľúčovú úlohu. Bolo vnímané ako zdroj života, energie a svetla, a preto sa stalo objektom uctievania a zbožňovania. Boh Slnka bol často považovaný za najvyššieho boha alebo za jedného z najdôležitejších bohov v panteóne.
Medzi najvýznamnejších bohov starovekého Egypta patrí Ré (alebo aj Re, Ra alebo Rá), neskôr známy ako Amon-Ré. Bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. Po splynutí s bohom Horom bol ako Ré-Harachtej uctievaný v podobe sokola a stal sa vládcom neba, zeme a podsvetia.
Podľa E. A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol Ré egyptským monoteistickým bohom, v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami. Hymnus na Ré (cca 1370 pred Kr.) bol napísaný so zreteľom na panteistickú povahu Ré, aby potlačil silnejúci polyteizmus.
Presný význam mena Ré nie je známy, ale predpokladá sa, že to mohol byť variant slova „tvoriaci“ alebo možno pôvodné označenie pre „slnko“. Ré často nahradzoval Atuma v úlohe otca božstiev Enneady a stvoriteľa sveta. Ré bol aj otcom Sechmet, ktorá v podobe pomstivého Oka Ré trestala ľudí za ich krivdy a neskôr sa stala láskavou Hathor. Ľudstvo bolo údajne stvorené zo sĺz Ré alebo potu.
V staroegyptskom umení bol Ra zobrazovaný prevažne ako muž nosiaci na hlave kráľovskú korunu (znak vlády nad bohmi) a slnečný disk. Často má hlavu sokola, podobne ako Hor. Niekedy je Ré zobrazovaný v závislosti na polohe slnka na oblohe - ako malé dieťa pri jeho východe, muž v plnej sile na poludnie a ako starec pri jeho západe. Egypťania považovali toto neustále starnutie boha Ré za dôvod, prečo opustil svet ľudí a nechal Usireho a Hora, aby zaujali jeho miesto.
Pre Egypťanov bolo slnko prinášajúce svetlo, teplo a teda aj rast nesmierne dôležité. Niet preto divu, že i Ré bol považovaný za jedno z najdôležitejších božstiev Egypta a ako vládca bohov. Slnečný kotúč bol považovaný buď za Réovo oko alebo za Réovo telo.
Egypťania ďalej verili, že Ré-slnečný disk putuje po oblohe v člne, ktorý chránil jeho oheň pred prvotnými vodami - Nun -, ktorými prechádzala slnečná bárka v noci. Ré putoval v slnečnej bárke s ďalšími bohmi vrátane Maat, ktorá loď viedla, Sutecha a Mehena, ktorí ju chránili pred príšerami podsvetia. Medzi tieto príšery patril Apop, had, ktorý sa každú noc pokúšal zhltnúť slnko.
Podľa vzostupu a zostupu iných solárnych božstiev sa menila aj pozícia boha Ré v egyptskom panteóne. V úlohe boha-slnka sa postupne vystriedal Ré s Horom, Atonom a Amonom (ako Amon-Ra), pričom žiaden z týchto bohov nikdy nestratil svoje spojenie so slnečným diskom.
Počas Starej ríše dosiahol kult boha Ré jeden zo svojich vrcholov. Už za 2. dynastie bol Ré uctievaný ako solárne božstvo a jeho moc bola stále viac rozširovaná na ďalšie oblasti života. V dobách 4. dynastie tak bol faraón vnímaný ako Réovo vtelenie na zemi a bol oslovovaný „Réov syn“ a za 5. dynastie dosiahol jeho kult skutočne gigantických rozmerov - Ré sa stal štátnym božstvom, s jeho kultom bola spojená výstavba pyramíd i obeliskov a boli mu zasvätené aj početné chrámy.
V tej istej dobe sa objavili tzv. Texty pyramíd, ktoré pripisovali Réovi čoraz väčší význam pri posmrtnej ceste faraóna podsvetím. Réov kult sa ďalej vzmáhal aj po odznení výstavby najväčších pyramíd počas Prvého prechodného obdobia, a to tak, že v čase 11. dynastie bol Ré považovaný až za akéhosi teistického Boha, ktorý stvoril svet i ľudí. Zlo bolo dôsledkom ľudského konania. V tejto pozícii bol Ré spájaný s bohyňou Maat symbolizujúcou pravdu a poriadok.
Počas Novej ríše dosiahlo uctievanie Réa ďalší zo svojich vrcholov. Na stenách hrobiek sa objavujú komplikované texty, ktoré opisujú Réovu cestu podsvetím. Tvrdilo sa tiež, že Ré nesie modlitby a požehnanie na svojej slnečnej bárke spolu s dušami mŕtvych.
Hoci kult boha Ré bol rozšírený po celom Egypte, jeho strediskom zostalo mesto On (Heliopolis), domov Enneady na čele s bohom Atumom, s ktorým bol Ré stotožňovaný. Sviatok Prijímania boha Ré bol oslavovaný 26.
Stotožňovanie Réa s Inými Bohmi
Tak ako v prípade iných egyptských bohov, Ré bol často stotožňovaný alebo zlučovaný s inými bohmi v snahe zladiť viaceré lokálne kulty do jedného štátneho panteónu.
- Amon-Ré: Amon bol pôvodne členom Ogdoady, spolu so svojou ženskou polovicou Amaunet zosobnenie tvorivej energie, a bol od veľmi starých čias považovaný za patróna Téb. Vo svojej tvoriteľskej funkcii bol stotožňovaný skôr s vetrom a vzduchom ako so slnkom, ale v dobe, kedy sa kult Amona a Réa stále vo väčšej miere presadzovali v Egypte, boli spojený do jedného božstva, Amon-Ra, slnečného tvorivého boha. Je ťažké určiť, kedy presne došlo k syntéze. Amon-Ra sa spomína už v Textoch pyramíd z 5. dynastie. Dnes je najčastejšie prijímaná hypotéza, podľa ktorej stvorili boha Amon-Ra tébski faraóni 18. dynastie, aby tak spojili starší kult boha Ré s Amonovým kultom.
- Atum-Ré: Podobne ako Amon-Ra, i Atum-Ra (či zriedkavejšie Ra-Atum) vznikol z dvoch starších, osve uctievaných božstiev, ale Ré zdieľal viac podobnosti s Atumom než s Amonom. Atum bol spájaný so slnkom a navyše to bol stvoriteľ Enneady. Obaja, Ré aj Atum, boli považovaní za otcov bohov a faraónov.
- Ré-Harachtej: Počas staroegyptských dejín bol Ré-Harachtej viac len titulom alebo prejavom boha než jeho zloženou formou. Toto pomenovanie by sa dalo preložiť ako „Ré, ktorý je Horom obzorov“. Označenie malo spájať Harachteja (Hora-vychádzajúce slnko) s Réom. Je možné, že toto pomenovanie jednoducho odkazuje na Réa ako slnko putujúce od horizontu k horizontu či možno ako toho, ktorý prináša nádej a znovuzrodenie.
- Cheprér: Cheprér bol chrobákom skarabeom, ktorý kotúľal slnko po oblohe pri jeho východe, a bol niekedy považovaný za rannú podobu Réa. Podobne bol boh Chnum vnímaný ako večerná podoba slnečného boha. Myšlienka, že rozliční bohovia (alebo aspoň rozličné aspekty Réa) vládnu jednotlivým častiam dňa, bola v Egypte pomerne rozšírená, ale často boli ako tieto odlišné podoby slnka uvádzaní iné božstvá.
Zriedkavo bol Ré spájaný s Ptahom, stvoriteľským bohom podľa Memfidskej kozmogónie.
Ré-Harachtej, stotožnenie Réa s bohom Horom
Ďalší Egyptskí Bohovia
Okrem boha Re staroveký Egypt poznal mnoho ďalších bohov, ktorí boli súčasťou ich mytológie. Niektorí z nich sú:
- Atum: Heliopolský hlavný boh a stvoriteľ sveta.
- Šu: Boh vzduchu a svetla.
- Tefnut: Bohyňa vody a vlhkosti.
- Geb: Boh Zeme.
- Nut: Bohyňa neba.
- Usir: Boh mŕtvych a vládca podsvetia.
- Eset: Pani mocných slov a ochrankyňa mŕtvych.
- Sutech: Boh púšte, búrok a mora.
- Nebthet: Ochranná bohyňa mŕtvych.
- Thovt: Boh múdrosti a učenosti.
- Hor: Boh Slnka, neba a svetla.
- Nun: Boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet.
- Amon: Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta.
- Mut: Manželka boha Amona.
- Ptah: Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta.
- Sachmet: Bohyňa vojny v podobe levice.
- Nefertem: Boh vône a svetla.
Niektorí z najznámejších egyptských bohov a bohýň
Staroveké Civilizácie a Boh Slnka
V starovekých civilizáciách zohrávalo Slnko kľúčovú úlohu. Bolo vnímané ako zdroj života, energie a svetla, a preto sa stalo objektom uctievania a zbožňovania. Boh Slnka bol často považovaný za najvyššieho boha alebo za jedného z najdôležitejších bohov v panteóne. Rôzne civilizácie mali pre boha Slnka rôzne mená a priradili mu rôzne atribúty, no jeho význam bol vždy zásadný.
Pozrime sa na niektoré z najvýznamnejších starovekých civilizácií a ich bohov Slnka:
- Egypt: V starovekom Egypte bol boh Slnka uctievaný pod rôznymi menami, no najznámejší bol Ra. Ra bol považovaný za stvoriteľa sveta a za vládcu všetkých bohov. Bol zobrazovaný ako muž s hlavou sokola, na ktorej mal slnečný disk. Každý deň sa plavil po oblohe na svojej slnečnej bárke a v noci prechádzal podsvetím, kde bojoval s temnými silami. Okrem Ra boli v Egypte uctievaní aj ďalší bohovia Slnka, ako napríklad Atum, ktorý bol považovaný za večerné Slnko, a Aton, ktorého uctieval faraón Achnaton počas svojej náboženskej reformy.
- Mezopotámia: V starovekej Mezopotámii bol boh Slnka uctievaný pod menom Šamaš. Šamaš bol považovaný za boha spravodlivosti, práva a morálky. Bol zobrazovaný ako muž s lúčmi vychádzajúcimi z jeho ramien. Každý deň prechádzal po oblohe a dohliadal na dianie na Zemi, aby zabezpečil, že spravodlivosť bude naplnená.
- India: V starovekej Indii bol boh Slnka uctievaný pod menom Surya. Surya bol považovaný za zdroj života a energie a za vládcu dňa. Bol zobrazovaný ako muž na voze ťahanom siedmimi koňmi, ktorí symbolizovali sedem dní v týždni. Surya bol uctievaný v rôznych formách a bol mu zasvätený celý rad chrámov a rituálov.
- Čína: V starovekej Číne bol boh Slnka uctievaný pod menom Xihe. Xihe bola bohyňa Slnka a matka desiatich slnc. Podľa legendy každé ráno vynášala jedno Slnko na oblohu a večer ho ukladala do údolia Yanggu. Neskôr bol uctievaný aj Di Jun, ktorý bol považovaný za vládcu slnka a mesiaca.
Uctievanie Slnka sa vyskytovalo aj v mnohých ďalších starovekých civilizáciách, ako napríklad u Inkov, Aztékov a Mayov v Amerike, kde bol boh Slnka často spájaný s plodnosťou, úrodou a blahobytom.
Mayovia a Slnko
Mayovia, Aztékovia a ostatní Indiáni sú potomkovia démona Maya Dānavu, ktorý bol poslaný po boji na Kurukṣetre preč z Indie a ktorému Arjuna dal územie dnešnej Strednej a Južnej Ameriky. Maya Dānava potom pozdvihol civilizáciu Mayov a aj iní démoni, potomkovia a uctievači Dānavov a Yakṣov, ktorí s ním boli tiež, založili svoje civilizácie.
Na bolívijskom nálezisku Teotihuanaco sa nachádza obrovská a významná astronomická stavba, ktorá potvrdzuje horeuvedené tvrdenia. Vo vnútri tejto stavby je oblúk nazývaný Slnečná brána, ktorý sa používal na pozorovanie západov a východov slnka v priebehu jednotlivých sezón. Rohové piliere obrovského nádvoria ohraničujú najsevernejšiu a najjužnejšiu polohu slnka. I keď teraz sa slnko už pohybuje mimo úseky ohraničené týmito rohovými piliermi, poloha stavby súhlasí s najdlhšími a najkratšími solárnymi dňami v roku 10 500 p. n. l.
Podobne ako védska kultúra i Mayovia mali celý panteón polobohov, z ktorých mnohí sa podobajú na védske božstvá. Mayskí bohovia ako Xiuhtechutli a Xipe Totec majú svoje védske proťajšky v Indre a Agni. Indra, podobne ako Xiuhtechutli, bol polobohom dažďa a strážcom Východného Kvadrantu a Agni, podobne ako Xipe Totec, bol polobohom obetného ohňa, ktorý sa zrodil z dreva a životnej sily stromov a rastlín.
V mayských náboženských rituáloch, ktoré často vychádzali z astronomických dátumov, sa tiež vyskytuje pozornosť a uctievanie predkov podobne ako v prípade védskeho ľudu.
Mayovia boli vynikajúci astronómovia, ktorí dokázali vypočítať dĺžku roka oveľa presnejšie ako Európania. Toto bolo bezpochyby postavené na staršom systéme, ktorý si Mayovia priniesli so sebou tak, ako sa to uvádza v diele Surya Siddhanta.
Slnečná brána v Tiwanaku
Boh Slnka zohrával v starovekých civilizáciách kľúčovú úlohu. Bol vnímaný ako zdroj života, energie a svetla, a preto sa stal objektom uctievania a zbožňovania. Rôzne civilizácie mali pre boha Slnka rôzne mená a priradili mu rôzne atribúty, no jeho význam bol vždy zásadný.