„Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva“ (Lk 24, 29). To sú naliehavé slová pozvania, ktorými sa dvaja učeníci obrátili na Pocestného, ktorý sa k nim pripojil večer po zmŕtvychvstaní cestou do Emauz. Naplnení skľúčenými myšlienkami, nevedeli si predstaviť, že práve tento neznámy by mohol byť ich Majstrom, ktorý vstal z mŕtvych.
Obraz emauzských učeníkov je veľmi vhodný, aby dal smerovanie roku, v ktorom sa Cirkev bude osobitným spôsobom usilovať prežívať tajomstvo najsvätejšej Eucharistie. Na cestách našich problémov a našich nepokojov, niekedy i našich hlbokých sklamaní, chce nám byť božský „pocestný“ naďalej sprievodcom, aby nás vysvetľovaním Svätého písma uvádzal do chápania Božích tajomstiev.
Večera v Emauzách od Rembrandta
Rok Eucharistie
Ako je známe, Rok Eucharistie bude trvať od októbra 2004 do októbra 2005. Priaznivú príležitosť na túto iniciatívu mi ponúkli dve udalosti, vhodne označujúce jeho začiatok a koniec: Medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa koná od 10. do 17. októbra 2004 v Guadalajare (Mexiko), a riadne zhromaždenie Biskupskejsynody, ktorá sa bude od 2. do 29. októbra 2005 vo Vatikáne zaoberať témou Eucharistia, zdroj a vrchol života a poslania Cirkvi.
Pri rozhodovaní sa pre tento krok som bral do úvahy aj ďalšiu skutočnosť: Na tento rok pripadá Svetový deň mládeže, ktorý sa bude konať v Kolíne nad Rýnom od 16. do 21. augusta 2005. Túžim, aby sa mladí zhromaždili okolo Eucharistie, tohto životodarného centra, a živili z neho svoju vieru a svoj entuziazmus.
V tomto apoštolskom liste by som chcel zdôrazniť kontinuitu daného smerovania, aby všetci mohli ľahšie pochopiť jeho duchovný význam. Vzhľadom na konkrétne uskutočnenie Roka Eucharistie počítam s osobným nasadením pastierov partikulárnych cirkví, ktorým úcta k takému veľkému tajomstvu iste vnukne príhodné aktivity.
Eucharistia v centre pozornosti
Pred desiatimi rokmi som sa tešil, že som listom Tertio millennio adveniente (10. novembra 1994) mohol naznačiť cestu prípravy na Veľké jubileum roku 2000. Nemožno zabudnúť na nadšenie, s ktorým Druhý vatikánsky koncil, citujúc pápeža Pavla VI., vyznával, že Kristus je „cieľ ľudských dejín, ústredný bod túžob dejín a ľudstva, stredobod ľudstva, radosť každého srdca, plnosť ich ašpirácií“.
Ak sa dnes rozhodujeme sláviť Rok Eucharistie, rád by som pripomenul, že už v Tertio millennio adveniente som napísal: „Rok 2000 bude intenzívne eucharistický: vo sviatosti Eucharistie sa Spasiteľ, ktorý sa pred dvadsiatimi storočiami vtelil v lone Panny Márie, aj naďalej ponúka ľudstvu ako prameň božského života.“ Medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa slávil v Ríme, dal konkrétnu podobu tomuto rozmeru Veľkého jubilea.
Dedičstvo Veľkého jubilea bolo istým spôsobom zhrnuté v apoštolskom liste Novo millennio ineunte. V tomto dokumente programového charakteru som navrhoval perspektívu pastoračného úsilia založenú na kontemplácii Kristovej tváre, a to v rámci cirkevnej pedagogiky schopnej viesť „na výšiny“ svätosti, uskutočňovanej predovšetkým prostredníctvom umenia modlitby.
Následne, vyhlásením Roka ruženca a zverejnením apoštolského listu Rosarium Virginis Mariae, som sa opäť vrátil k téme kontemplácie Kristovej tváre, a to vychádzajúc z mariánskej perspektívy prostredníctvom návratu k modlitbe ruženca. Práve uprostred Roka ruženca som zverejnil encykliku Ecclesia de Eucharistia, ktorou som chcel osvetliť tajomstvo Eucharistie v jej nerozlučnom a životodarnom vzťahu s Cirkvou.
Rok Eucharistie sa teda odvíja na pozadí, ktoré sa z roka na rok obohacovalo, hoci vždy zostávalo zakotvené v téme Krista a kontemplácie jeho tváre. V istom zmysle sa nám ponúka ako rok syntézy a je istým vrcholom celej prejdenej cesty. Toľko vecí by bolo možné povedať, aby sme dobre prežili tento rok.
Eucharistia - Tajomstvo svetla
Opis zjavenia sa vzkrieseného Ježiša dvom emauzským učeníkom nám pomáha sústrediť sa na prvý aspekt eucharistického tajomstva, ktorý musí byť vždy prítomný v úcte Božieho ľudu: Eucharistia - tajomstvo svetla. Ježiš nazval sám seba „svetlom sveta“ (Jn 8, 12) a túto jeho vlastnosť veľmi dobre zvýrazňujú také okamihy jeho života, akými bolo premenenie a vzkriesenie, z ktorých veľmi jasne vyžaruje jeho božská sláva. V Eucharistii, naopak, je jeho božská sláva zastretá. Sviatosť Eucharistie je „tajomstvo viery“ par excellence. Napriek tomu, práve prostredníctvom tajomstva jeho úplnej skrytosti, sa Kristus stáva tajomstvom svetla, vďaka ktorému je veriaci vovádzaný do hĺbok božského života.
Eucharistia je svetlo predovšetkým preto, lebo pri každej svätej omši liturgia Božieho slova predchádza liturgiu Eucharistie, v jednote dvoch „stolov“ - stola slova a stola chleba. Táto kontinuita vyniká v eucharistickej reči v Jánovom evanjeliu, kde Ježišovo hlásanie prechádza od základného predstavenia jeho tajomstva až po zobrazenie vyslovene eucharistického rozmeru: „Moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Jn 6, 55). Vieme, že práve tieto slová uvrhli do krízy veľkú časť jeho poslucháčov a viedli Petra, aby sa stal hovorcom viery ostatných apoštolov a Cirkvi všetkých čias: „Pane, a ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68).
V rozprávaní o emauzských učeníkoch sám Kristus zasahuje, aby dokázal, „počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov“, že „celé Písmo“ nesie tajomstvo jeho osoby (porov. Lk 24, 27). Otcovia Druhého vatikánskeho koncilu v konštitúcii Sacrosanctum concilium chceli, aby „stôl slova“ v hojnosti otvoril veriacim tajomstvá Písma.
Pozoruhodné je, že dvaja emauzskí učeníci, vhodne pripravení Pánovými slovami, ho spoznali, keď sedeli za stolom, z jednoduchého gesta „lámania chleba“. Vo chvíli, keď sú mysle osvietené a srdcia rozohriate, znamenia začínajú „hovoriť“. Celá Eucharistia sa odohráva v dynamickom kontexte znakov, ktoré v sebe obsahujú hutné a žiarivé posolstvo.
Rozmery Eucharistie
Niet pochýb, že najjasnejšou dimenziou Eucharistie je skutočnosť, že je hostinou. Eucharistia sa zrodila v Zelený štvrtok večer v kontexte veľkonočnej večere. Preto má vo svojej štruktúre vpísaný rozmer spoločnej hostiny: „ ,Vezmite a jedzte´... Potom vzal kalich a... dal im ho, hovoriac: ,Pite z neho všetci´...“ (Mt 26, 26 - 27). Napriek tomu nemožno zabúdať, že eucharistická hostina má hlboko a primárne aj zmysel obety.
V nej nám Kristus sprítomňuje obetu, ktorú raz navždy uskutočnil na Golgote. I keď je teraz v nej prítomný ako vzkriesený, nesie na sebe znaky svojho utrpenia, vďaka čomu je každá svätá omša „pamiatkou“, ako nám to liturgia opakovane pripomína zvolaním po premenení: „Tvoju smrť, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame...“ A súčasne sprítomňovaním minulosti nás Eucharistia premieta do budúcnosti, ku Kristovmu druhému príchodu, ku koncu dejín.
Všetky tieto rozmery Eucharistie sa stretajú v kľúčovom aspekte, ktorý viac než všetky ostatné vystavuje skúške našu vieru, a je ním tajomstvo reálnej prítomnosti. Spolu s celou Tradíciou Cirkvi veríme, že pod eucharistickými spôsobmi je reálne prítomný Ježiš. Je to prítomnosť - ako výstižne vysvetlil pápež Pavol VI. -, ktorá sa nazýva „reálna“ nie v dôsledku výlučnosti, ako keby ostatné formy prítomnosti neboli reálne, ale per autonomasiam, lebo vďaka nej sa celý Kristus stáva podstatne prítomný v realite svojho tela a svojej krvi.
Úcta k Eucharistii
Eucharistia - nesmierne tajomstvo! Je to tajomstvo, ktoré treba predovšetkým správne sláviť. Je nevyhnutné, aby svätá omša bola stredobodom kresťanského života a aby sa v každom spoločenstve robilo všetko na jej dôstojné slávenie podľa stanovených noriem, za účasti ľudu, so zapojením služobníkov do jednotlivých úloh, ktoré sú im určené, a so serióznou pozornosťou aj voči posvätnosti, charakterizovanej i spevom a liturgickou hudbou. Konkrétnou iniciatívou každého farského spoločenstva v Roku Eucharistie by sa mohlo stať hlbšie štúdium Všeobecných smerníc Rímskeho misála.
Osobitne dôležité je tak pri slávení svätej omše, ako aj v eucharistickom kulte mimo nej rozvíjať vedomie reálnej prítomnosti Krista a starať sa, aby bolo vyjadrované tónom hlasu, gestami, pohybmi a celkovým správaním. V tomto súvise nám normy pripomínajú - a ja sám som nedávno tiež mal príležitosť to vyzdvihnúť - dôraz, ktorý je potrebné dať na chvíle ticha počas liturgického slávenia i počas eucharistickej adorácie. Jedným slovom, je nevyhnutné, aby celkový spôsob správania sa k Eucharistii zo strany služobníkov i veriacich bol poznačený mimoriadnou úctou.
Nech sa eucharistická adorácia mimo omše stane počas tohto roka osobitným záväzkom pre jednotlivé farské a rehoľné spoločenstvá. Zotrvávajme dlho na kolenách pred Ježišom prítomným v Eucharistii, odčiňujúc našou vierou a našou láskou toľké zanedbania, zabudnutia, ba aj urážky, ktoré náš Pán musí zakúšať v toľkých častiach sveta. V adoráciách prehĺbme našu osobnú i komunitnú kontempláciu, slúžiac si aj modlitbami preniknutými Božím slovom a bohatou skúsenosťou toľkých dávnych i súčasných mystikov.
Diecézny pastoračný projekt inšpirovaný cestou do Emauz
Drahí bratia a sestry,v našej diecéze začneme nový pastoračný projekt. Je inšpirovaný Ježišovou cestou do Emauz a bude mať tri etapy.
- Prvá začne spoločnou adoráciou v sobotu 2.12.2023 o 17.00 hod. vo vybraných mestách našej diecézy. Budeme sa sústrediť na počúvanie a prijatie ľudí okolo nás. Symbolom tejto cesty bude svieca.
- Po Vianociach sa v druhej etape zameriame na dôležitosť Božieho slova. Jej symbolom bude Sväté písmo.
- V poslednej etape po Veľkej noci upriamime pohľad na Eucharistiu, pretože emauzskí učeníci spoznali Ježiša práve pri lámaní chleba. Symbolom tejto etapy bude kríž.
Pre celé diecézne spoločenstvo, zvlášť pre rodiny, je pripravená Liturgia domácej cirkvi ku jednotlivým sviecam adventného venca, zakončená piatou sviecou, zapálenou na sviatok Svätej rodiny.
V dobe plnej neistoty a hlbokej spoločenskej krízy príď počúvať katechézy o živej viere. Katechézy sú určené všetkým osobám, ktoré pociťujú potrebu prehĺbiť svoj vzťah s Ježišom Kristom. Osobám, ktoré prechádzajú ťažkým životným obdobím, životnými krízami a ťažkosťami.