História Svätého Jura: Mesto Vinohradov, Rytierov a Starobylých Pamiatok

Svätý Jur, malebné mestečko na úpätí Malých Karpát, sa pýši bohatou históriou, ktorá sa prelína s legendami, vinohradníctvom a pozoruhodnými architektonickými pamiatkami. Od svojich počiatkov ako trhovej osady až po povýšenie na slobodné kráľovské mesto, Svätý Jur zohrával významnú úlohu v dejinách Slovenska.

Svätý Jur má hovoriaci erb, čo znamená, že na štíte zobrazená figúra a názov mesta majú rovnaké znenie. Sv. Juraj v brnení na koni mečom či kopiou zabíjajúci draka je symbolom Svätého Jura nielen od 14. júna 1647 - od povýšenia na slobodné kráľovské mesto Ferdinandom III., ale aj v tom čase, keď bol Svätý Jur poddanským mestečkom. Najstaršie zistené doklady o používaní vlastného pečatidla sú tri listiny z roku 1433, ktoré sa nachádzajú v bratislavskom mestskom archíve.

Legenda o Svätom Jurajovi a Šarkanovi

Kedysi dávno sa na dolnom konci usídlil hrôzostrašný šarkan. Každý rok mu obyvatelia okolitého chotára museli obetovať po jednom mládencovi alebo šumnej panne. Meno obete muselo byť vykresané do kameňa a mien na kameni pribúdalo. Stalo sa raz, že tou krajinou prechádzal rytier Juraj na bielom tátošovi. Zbadal hlúčik smutných uplakaných ľudí a spýtal sa ich: "Čo sa deje, ľudkovi? Jakživ som taký slzavý kraj nevidel." Zo skupiny ľudí k nemu prikročil vládca tej krajiny a všetko mu vyrozprával. Aj to, že práve dnes vylosovali jeho dcéru Iľču.

Rytier sa chopí kopije a už sa pýta len na cestu k šarkanovi. Striebrom blyští sa jeho pancier, purpurom jeho dlhý vlajúci plášť. Nebola to však bitka, lež hromobitie. Človek a zver, tma a svetlo, jasný rytier s čiernym šarkanom. Oslobodený ľud by rytiera na rukách nosil. Na pamiatku nazvali oslobodenú osadu po ňom Svätým Jurom a jeho podoba skvie sa vo svätojurskom erbe.

História Vinohradníctva

Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji.V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom. Keď sa zem pripravuje na sadenie, kamene sa odstraňujú. Vinohradníci z nich stavajú stienky alebo tzv. rúny (hromady kamenia medzi vinohradmi). Vo viniciach pod lesmi v strmom teréne tak vytvárajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča, bez veľkých scelených plôch.

Vinohradníctvo ako fenomén vtlačilo svoju pečať mestečku, jeho architektúre vinohradníckych domov s vysokou priechodnou bránou a podbráním, kam sa dalo vtiahnuť s vozom k zadným veľkým pivniciam a lisovniam (prešovniam). Vinohradníctvo sa do tejto oblasti začalo šíriť s najväčšou pravdepodobnosťou už v časoch intenzívneho dotyku s Rímskou ríšou, hranice ktorej sa na začiatku nášho letopočtu dostali do blízkosti dnešného Svätého Jura. Zintenzívnenie vinohradníctva súvisí s usadzovaním kolonistov na základe nemeckého zákupného práva. Hlavný nápor je evidentný po tatárskom vpáde v 2. polovici 13. storočia. Nemecké obyvateľstvo priviedlo k rozkvetu malokarpatské vinohradníctvo a proces majetkového delenia vinohradov sa skončil do konca 13. storočia, keď sa vytvorila štruktúra krajiny viničného pásu zachovaná až do polovice 20. storočia.

Počas svojho pobytu si poľský kráľ Žigmund tak obľúbil svätojurske víno, že si ho žiadal nielen počas svojho pobytu v Bratislave, ale odvtedy nesmelo chýbať ani na poľskom kráľovskom dvore. A čo pije poľský kráľ, to pije i poľská šľachta. Vinohradníci zo Svätého Jura každý rok posielali početné vozy do Poľska, aby zásobovali kráľovský dvor v Krakove i dvory poľskej šľachty. Tento stav trval do vlády Jána III. Sobieskeho. Traduje sa, že v roku 1683, keď kresťanské vojská porazili Turkov pri Viedni a táborili pri Bratislave, samotný poľský kráľ Ján III. Sobieski si odskočil do Svätého Jura, aby na vlastné oči videl miesto, ktoré poznal ako rodisko ušľachtilého vína.

Významné Pamiatky Svätého Jura

Kostol svätého Juraja

Svätojurskí grófi boli pánmi veľkého územia. O ich bohatstve a moci hovorí rímskokatolícky kostol svätého Juraja. Kostol postavili okolo roku 1300. Stojí na okraji vyvýšeniny, nad horným koncom mesta a ľudia sa tu ubránili aj pred tureckým nájazdom. Kostol postupne dostavovali a prebudovávali.

Vo svätyni bol pôvodne aj jedinečný náhrobok grófa Juraja zo Svätého Jura a Pezinka z roku 1467. Ten sa nezachoval. V rohu kaplnky je však ukrytá neskorogotická náhrobná platňa z tohto náhrobku. Je z červeného mramoru. Nie je vzácna len ako dôkaz o živote grófa Juraja, ale platňa sama osebe patrí medzi špičkové neskorogotické diela.

Najvzácnejšou pamiatkou v kostole je hlavný oltár. Je vytesaný do bieleho vápenitého pieskovca. Iba pár sa ich zachovalo v oblasti okolo Dunaja. Väčšia časť oltára je neskorá gotika, postranné výjavy už robil mladší sochár v renesančnom štýle.

Ako sa dostal do Svätého Jura oltár vytesaný z pieskovca? Grófi zo Svätého Jura vlastnili panstvá vo vinohradníckych obciach na brehu Neziderského jazera. Pri jednej z nich, pri Breitenbrunne, bol povestný lom na tento druh kameňa. V kostole je niekoľko záhad, ktoré nemajú ľahké vysvetlenie. Hľadať odkazy a nápovedy môže byť vzrušujúcou zábavou. Dobu vzniku hlavného oltára napríklad pomáha určiť socha svätého Leopolda, ktorá je na jednej strane oltára. Prečo však južný vstupný portál vyzerá ako nedostavaný, zostáva záhadou. Nedokončili ho alebo sa časom poškodil? Isté je, že nad vchodom sú konáre a na nich zavesené prilby vojakov.

Hlavný oltár v Kostole svätého Juraja: Jeho stavba a členenie ešte traduje neskorogotické oltáre. V troch nikách predely sú reliéfy Narodenia Pána, Poklony troch kráľov a Úteku do Egypta. V centrálnej skrini svätý Juraj zabíjajúci draka, po stranách a v nadstavci vysoké reliéfy výjavov zo života sv. Juraja. V štítovej archivolte je reliéf so scénou mučenia sv. Šebastiána a po stranách i vo vrchole sú samostatné plastiky. Postavy svätíc majú ešte gotickú siluetu.

Hrad Biely Kameň

Prvá zmienka o hrade je z roku 1217. Nie je však isté, či sa netýkala dreveného hradu na mieste predhistorického hradiska. Ako kamenný hrad bol pravdepodobne vybudovaný po tatárskom vpáde v roku 1241 na rozkaz uhorského kráľa Bela IV. Bol sídlom svätojurských veľmožov až do roku 1609, keď si panstvo dalo postaviť Pálffyovský kaštieľ.

V 80. rokoch 13. storočia dobyli hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V druhej polovici 14. storočia bol hrad prestavaný v gotickom slohu, k obytnej veži, k palácovej časti a k hospodárskym budovám pribudol vonkajší hrad a hradná kaplnka. Vznikla tak dobre opevnená kamenná pevnosť. Posledný krát bol hrad dobytý v roku 1385 počas husitského povstania vojskami moravských markgrófov Prokopa a Jošta.

V 16. storočí došlo k úpadku Svätojurských grófov a keď v roku 1543 zomrel posledný mužský člen rodu, gróf Krištof II, kráľ v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného. Gašpar urobil na chátrajúcom hrade opravy a vylepšenia opevnenia, ktoré však prerušila jeho náhla smrť v roku 1550. Po smrti aj jeho syna v roku 1544 hrad prevzal Gašparov synovec Gašpar II. Nakoľko stav celej stavby sa zhoršoval, panovník sa rozhodol v roku 1558 vziať Svätojurský hrad späť. Neskorší majitelia Pálfiovci taktiež neinvestovali do chátrajúceho sa hradu, ale postavili v roku 1609 vo Svätom Jure kaštieľ, hrad slúžil ako väzenie a sklad.

Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2023 vzniklo občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii na záchranu hradu Biely kameň.

Povesť o hrade Biely Kameň

Na svätého Jána žala mladá žena trávu neďaleko hradu Biely Kameň. Mala so sebou malého synćeka. Dieťa sa hralo v tráve, kým matka pracovala. Veľmi sa ponáhľala, lebo už bol večer a stmievalo sa. Zrazu sa obzrela, ale syna nevidela. Rozbehla sa hľadať ho. Našla ho na hrade. Chlapča si myslelo, že sa s ním chce hrať a vbehlo veľkým otvorom do zrúcaniska hradu. Skočila za ním do otvoru, ktorý nikdy predtým nespozorovala, chytila ho a ... Vtom zastala ako skamenená. Okolo nich boli kopy zlata a drahých kameňov. Položila chlapčeka na zem, nakládla si zlata do zástery a vybehla von. Zlato vysypala na kôpku trávy, ktorú nažala a vracala sa po ďalšie. Takto, vidiac nesmierne bohatstvo, zabudla chudobná žena i na svoje dieťa. Utekala späť, ale aké bolo jej prekvapenie a úžas, keď po otvore nebolo ani stopy. Zúfalstvo ju pochytilo a celú noc márne hľadala svojho synáčika. Zlato, ktoré vyniesla z hradu, zmenilo sa na kamene. Utrápená obrátila sa na svätojurského farára.

Ten jej poradil, aby presne o rok išla na to isté miesto a keď sa zem otvorí, vbehla dnu, žiadne poklady si nevšímala, len syna vyhľadala a vyniesla von. Celý dlhý rok užialená matka vyčkávala. Deň svätého Jána celý strávila na hrade, aby neprepásla vhodnú chvíľu. Keď sa pivnice otvorili, vbehla dnu a naozaj tam sedel jej synáčik a hral sa s farebnými kamienkami. Schytila ho, vyniesla von a rýchlo odniesla domov. Bola šťastná, že opäť má to najcennejšie - svoje dieťa.

Mestské hradby

Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány.

Ďalšie pamiatky

• Piaristický kláštor a kostol Najsvätejšej Trojice: Postavené v 17. storočí, s barokovou výzdobou.
• Morový stĺp: Z roku 1831, pripomínajúci ukončenie epidémie cholery.
• Evanjelický kostol: Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783.
• Kaštieľ Pálfiovcov: Renesančné sídlo z roku 1609.
• Drevená zvonička: Kultúrna pamiatka z roku 1663.
• Šúr: Jedinečná prírodná rezervácia so slatinnojelšovým lesom.

Svätý Jur v Číslach

tags: #erb #svaty #jur