Eucharistia: Definícia a význam v Katolíckej cirkvi

Eucharistia je v Katolíckej cirkvi považovaná za najdôležitejšiu a najplnšiu sviatosť. V tejto sviatosti, ktorá je často označovaná ako „sviatosť Tela a Krvi Kristovej“, je prítomný Kristus pod spôsobmi chleba a vína. Eucharistia je zázrakom, v ktorom sa chlieb a víno stávajú telom a krvou Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za spásu ľudstva.

Eucharistia

Pôvod a história Eucharistie

Korene tohto sviatku siahajú do 13. storočia a spájajú sa s viacerými podnetmi. Ten podstatný vyšiel od mystičky sv. Juliány z Lutychu (belgické mesto Liège), ktorá iniciovala ustanovenie sviatku týkajúceho sa Eucharistie v miestnej diecéze. Po schválení biskupom bol tento sviatok prvýkrát slávený v roku 1246. Tento sviatok ustanovil pápež Urban IV. v roku 1264 bulou Transiturus. Urban IV. ešte pred svojím zvolením za pápeža istý čas pôsobil v Lutychu, a tak bol s týmito udalosťami dobre oboznámený. Dokonca v bule Transiturus na jednom mieste uvádza, že nevyhnutnosť rozšíriť sviatok Corpus Cristi na celú Cirkev bola Bohom zjavená niektorým veriacim, čím má zrejme na mysli aj sv. Juliánu. Už vo veľmi mladom veku vstúpila do kláštora Mont Cornillon blízko Lutychu. Od začiatku ju charakterizovala veľká úcta k Eucharistii. Od roku 1209 mala časté mystické videnia, v ktorých videla žiariaci mesiac v splne, ktorého časť však bola pokrytá škvrnou. Spočiatku nechápala význam týchto videní. Až po dlhšom čase strávenom v modlitbách rozpoznala v mesiaci Cirkev, pričom škvrna poukazovala na neprítomnosť cirkevného sviatku týkajúceho sa Eucharistie. Juliána sa začala usilovať o zavedenie takéhoto sviatku. Svoje snahy konzultovala s významnými teológmi vtedajšej doby, medzi ktorých patril aj dominikán Hugo zo Saint Cher.

Teologický základ Eucharistie

V bule Transiturus od pápeža Urbana IV. sa prelínajú viaceré témy, ktoré odkrývajú jeho podstatu. Eucharistia je chápaná ako naplnenie Ježišovho prísľubu, že bude so svojimi učeníkmi až do skončenia sveta. V Eucharistii je totiž Ježiš naďalej prítomný medzi svojimi učeníkmi, teda medzi nami; síce nie telesne, ako tomu bolo pred dvetisíc rokmi, ale napriek tomu reálne. Eucharistia je predstavená aj ako špeciálny dar, kde na rozdiel od iných sviatostí človek neprijíma „len“ dar v podobe milosti, ale aj samotného štedrého Darcu. Eucharistia je taktiež vnímaná ako duchovný pokrm, ktorý nás uzdravuje a zveľaďuje v nás život. Urban IV. použil krásne prirovnanie, keď v spomenutej bule uviedol, že prvý pokrm človeka, teda ovocie stromu v raji, mu priniesol smrť, avšak nový pokrm, eucharistický chlieb, mu prináša život. Eucharistia ako naplnenie prísľubu Božej prítomnosti v strede svojho ľudu, Eucharistia ako dar a pokrm, to všetko je znamením Božej lásky, Božieho milosrdného zhliadnutia na človeka. Eucharistia je totiž sviatosťou Božej lásky. Úlohou sviatku bolo určite aj upevnenie viery v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, ktorá od 11. storočia bola z času na čas napádaná a odmietaná. Bolo to v roku 1263, teda len rok pred publikovaním buly Transiturus, a to navyše v mestečku Bolsena, ktoré je vzdialené dvadsať kilometrov od Orvieta, kde v tom čase pobýval pápež Urban IV. Aj tieto detaily naznačujú, že eucharistický zázrak v Bolsene zrejme poslúžil ako ďalší podnet pre zavedenie sviatku Corpus Cristi pre celú Cirkev.

Navyše, v Orviete v tom čase pôsobil aj významný teológ, dominikán Tomáš Akvinský, ktorého pápež Urban IV. požiadal o vypracovanie liturgických textov pre nový sviatok. Výsledkom Tomášovho snaženia sú krásne a teologicky hlboké texty a modlitby, pričom viaceré z nich, napr. Aj dobre známy hymnus Klaniam sa ti vrúcne zložil sv. O Tomášovom autorstve tohto hymnu sa vedú diskusie.

Rôzne pomenovania Eucharistie

Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Každé pomenovanie poukazuje na určité jej stránky:

• Eucharistia: lebo je vzdávaním vďaky Bohu. (KKC 1328)
• Pánova večera: lebo ide o Večeru, ktorú Pán slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi učeníkmi, a o anticipovanie Baránkovej svadobnej hostiny v nebeskom Jeruzaleme.
• Lámanie chleba: lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie, Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri.
• Eucharistické zhromaždenie (po grécky synaxis): lebo Eucharistia sa slávi v zhromaždení veriacich, ktoré je viditeľným prejavom Cirkvi. (KKC 1329)
• Pamiatka (po latinsky memoriale) Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.
• Svätá obeta: lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa a zahŕňa obetu Cirkvi, alebo aj obeta svätej omše, „obeta chvály“, duchovná obeta, čistá a svätá obeta, lebo završuje a prevyšuje všetky obety Starej zmluvy.
• Svätá a božská liturgia: lebo celá liturgia Cirkvi má svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti. V takom istom zmysle sa volá aj slávením svätých tajomstiev.
• Najsvätejšia sviatosť: lebo je „sviatosťou sviatostí“. Týmto pomenovaním sa označujú aj eucharistické spôsoby uchovávané vo svätostánku. (KKC 1330)
• Prijímanie, po latinsky communio (spoločenstvo, spojenie): lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.
• Sväté veci (po grécky ta hagia; po latinsky sancta): čo je pôvodný význam výrazu „spoločenstvo svätých“, o ktorom hovorí Apoštolské vyznanie viery.
• Anjelský chlieb, chlieb z neba, „liek nesmrtelnosti“, viatikum (pokrm na cestu)… (KKC 1331)
• Svätá omša (po latinsky Sancta Missa): pretože liturgia, v ktorej sa uskutočňuje tajomstvo spásy, sa končí poslaním veriacich (missio - „iďte…“), aby plnili Božiu vôľu vo svojom každodennom živote.

Účinky Sviatosti Eucharistie

Účinky Sviatosti Eucharistie sú rozsiahle a majú hlboký vplyv na duchovný život veriaceho:

• Prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. (KKC 1391)
• Obdivuhodným spôsobom uskutočňuje v našom duchovnom živote to, čo spôsobuje hmotný pokrm v našom telesnom živote. (Zasýti, je potrebný pre “duševný život”; živí v nás život milosti.)
• Zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste. (KKC 1392)
• Odlučuje (očisťuje) od hriechu. (KKC 1393)
• Posilňuje lásku. (KKC 1394)
• Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi. (KKC 1395)
• Utvára Cirkev - tí, čo prijímajú Eucharistiu, sú užšie zjednotení s Kristom. Preto ich Kristus spája so všetkými veriacimi do jedného tela - Cirkvi. Prijímanie Eucharistie obnovuje, posilňuje a prehlbuje toto včlenenie do Cirkvi, ktoré sa uskutočnilo už krstom. (KKC 1396)
• Zaväzuje voči chudobným. Aby sme v pravde prijímali Kristovo telo a jeho krv obetované za nás, musíme spoznať Krista v tých najchudobnejších, jeho bratoch. (KKC 1397)

Podmienky pre prijatie Eucharistie

Kto môže prijať Eucharistiu?

• pokrstený človek
• človek v stave milosti posväcujúcej (bez ťažkého hriechu)
• užíva rozum (vie rozlíšiť obyčajný chlieb a víno od Eucharistie)
• dodrží 1 hodinu Eucharistický pôst, s výnimkou vody a liekov. Eucharistický pôst nemusí dodržiavať kňaz, ktorý slúži druhú, alebo tretiu omšu v jeden deň, chorí a vekom pokročilí veriaci (60 a viac rokov)
• Eucharistiu človek smie prijať dvakrát denne, pričom druhykrát musí byť na celej sv. omši, v ktorej prijíma

Eucharistická adorácia

Eucharistická adorácia je zotrvávanie v modlitbe pred Kristom prítomným v Eucharistii. Prax takejto formy modlitby siaha až do 12. storočia, teda objavuje sa krátko pred obdobím, keď bol ustanovený sviatok Božieho Tela a Krvi. Adorácia je akýmsi rozvinutím eucharistického slávenia, teda svätej omše. Ak prijatím Eucharistie sa zjednocujem s Kristom, v adorácii sa toto puto môže ešte rozvíjať a prehlbovať. Jedným z nich je prehlbovanie vzťahu s Pánom, ktorý je predo mnou skryte, ale reálne prítomný. Čas strávený pred eucharistickým Kristom je znakom mojej lásky k nemu. No nielen to - Eucharistia je sviatosť, ktorá utvára Cirkev, mystické telo Kristovo. Adorácia tak poukazuje aj na tento ekleziálny, spoločenský prvok - sme povolaní nielen k jednote s Kristom, ale s každým členom mystického tela. Môj vzťah ku Kristovi má byť zjavný v mojich vzťahoch s ľuďmi.

Svätý Tomáš Akvinský a Eucharistia

Tomáš Akvinský mal jasno v definícii Eucharistie. Pri pohľade na minulosť ju vnímal ako „Pamiatku Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania” a tiež ako „Svätú obetu”. Zdôraznil, že ak by sme poslednú večeru videli len ako symbol Pánovho sebadarovania, ak by sa Posledná večera neudiala bez následného Ježišovho umučenia, slová povedané nad chlebom by nemali význam. „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás … na odpustenie hriechov.” Tieto slová majú význam len v kontexte následnej obety na kríži za nás. Z lásky. Pri pohľade na prítomnosť ju vnímal ako „Communio” - spoločenstvo. Pri pohľade do budúcnosti ako „Viatikum” - pokrm na cestu, lebo Eucharistia je posilou pre putujúcich, nie odmenou pre dokonalých. Posila na ceste plnenia Božej vôle v našej každodennosti.

Nová zmluva v Eucharistii

Osobne by som však chcel zvýrazniť pomenovanie pre Eucharistiu, ktoré počúvame každú omšu - „Nová zmluva”, alebo „Kalich novej zmluvy”. „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Nová zmluva, o ktorej hovorí prorok Jeremiáš, bola ustanovená Ježišom a je to zmluva, ktorú my, ľudia, nedokážeme žiadno ohroziť alebo zrušiť. Pretože bola ustanovená medzi Bohom Otcom a Jeho Synom Ježišom. Tým, čo môžem ja ovplyvniť je, či na tejto zmluve chcem mať účasť. Účasť na láske a milosrdenstve Pána Boha. Ako na to? „Eucharistia je najväčším pokladom Cirkvi - je to Kristus sám, ktorý sa nám dáva,“ hovorí sv. Ján Pavol II.

Posledná večera

Záver

Eucharistia je teda sviatosť, ktorá má hlboký teologický, historický a praktický význam pre katolíckych veriacich. Je to sviatosť Božej lásky, prameň a vrchol celého kresťanského života, ktorá nás zjednocuje s Kristom a medzi sebou navzájom.

tags: #eucharistia #preklad #do #slovenciny