Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína.
Čo je Eucharistia?
Slovo eucharistia je zložené z gréckeho eu (dobrý) a charis (dar), čo doslova znamená dobrý dar. Avšak grécke slovo eucharistein sa už v 1. storočí používalo vo význame ďakovať. Týmto krásnym slovom prví kresťania pomenovali Najsvätejšiu oltárnu sviatosť. Podľa historikov bolo slovo Eucharistia prvýkrát použité v spise Didaché (približne v roku 100). Eucharistia je v katechizmovom poradí tretia iniciačná sviatosť, ktorá završuje kresťanské zasvätenie. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života.
Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Každé z nich poukazuje na určité jej stránky. Volá sa: Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Grécke slová eucharistein a eulogein pripomínajú židovské dobrorečenia, ktoré - najmä pri stolovaní - ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie.
- Pánova večera: lebo ide o večeru, ktorú Pán slávil so svojimi učeníkmi v predvečer svojho umučenia.
- Lámanie chleba: lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie, Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri.
- Pamiatka: Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.
- Svätá obeta: lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa a zahŕňa obetu Cirkvi.
- Svätá a božská liturgia: lebo celá liturgia Cirkvi má svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti.
- Najsvätejšia sviatosť: lebo je sviatosťou všetkých sviatostí.
- Prijímanie: lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.
Premenenie chleba a vína
Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu svätá katolícka Cirkev primerane a vhodne nazýva transsubstanciácia (prepodstatnenie - zmena podstaty veci). Transsubstanciácia vyjadruje, že Kristus nevchádza do existujúceho chleba (ako hovoril Luther), ale že on na oltári v momente premenenia nahrádza chlieb svojim vlastným telom. Teda z pôvodného chleba už nezostáva nič. To, čo prijímame vo sv. prijímaní, teda nie je to, čo sme priniesli v obetných daroch na oltár. Kristovo telo vo chvíli premenenia berie na seba vonkajšiu podobu (spôsob) chleba. A tak musíme vyznať, že eucharistia je Chlieb z neba a ním je Kristus.
Matériou sviatosti je chlieb (pšeničná múka a voda bez akýchkoľvek iných prísad) v západnom obrade nekvasený, vo východnom kvasený a víno z plodu viniča, bez akýchkoľvek prídavkov cukru či konzervačných látok. Platnou matériou je aj hroznový mušt (nealkoholický) bez akýchkoľvek pridaných látok. Počas slávenia sa do vína pridáva kvapka vody.
Formou sviatosti sú slová premenenia "vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás" ... "Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Toto robte na moju pamiatku."
Vysluhovateľom sviatosti je iba kňaz (presbyter alebo biskup). Iba tam existuje sviatosť eucharistie, kde existuje sviatosť kňazstva.
Chlieb sa premieňa na Kristovo telo pri slovách premenenia, konkrétne na slovo: "toto je moje telo".
Spôsob prijímania
Sväté prijímanie pod spôsobom chleba sa podáva vkladaním do úst. Kristovu krv prijíma kňaz, prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (Zelený štvrtok, pri vysluhovaní sviatosti a pod.).
Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu - sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, človek nemôže žiť v ťažkom hriechu. Prijímateľ má zachovať „eucharistický pôst“ - 1 hodinu pred prijatím Eucharistie sa zdržať požívania jedla a nápojov (aj cukríkov a žuvačiek), okrem čistej vody a liekov. Eucharistiu nesmú prijímať postihnutí trestom exkomunikácie (vylúčenie z dobier Cirkvi) či iným kánonickým trestom a tiež tí, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
V situácii pandémie sa kvôli ochrane zdravia veriacich dočasne pristúpilo k rozdávaniu svätého prijímania do rúk. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila toto rozhodnutie Konferencie biskupov Slovenska. Prijímať Eucharistiu do rúk bude preto možné aj po skončení pandemickej situácie.
Príprava na prijatie Eucharistie
Cirkev učí o príprave ako „o dispozícii“, o celkovom duchovnom stave prijímajúceho. Keďže, striktne vzaté, žiaden človek ani žiadne iné stvorenie nebude nikdy hodné, aby sa sviatostne zjednotilo s Božím Synom Ježišom Kristom, preto aj tu platí, že človek má urobiť to, čo najlepšie môže. Tridentský koncil záväzne nariadil, že pokrstený sa na prijatie svätého prijímania musí náležite pripraviť: „K tomuto Božiemu stolu pristupujú tí, ktorí sú odetí do svadobných šiat“.
Byť v biblickom „svadobnom odeve“ znamená mať posväcujúcu milosť v duši. Nemať ju znamená byť v stave ťažkého, smrteľného hriechu. Následne treba mať zbožný úmysel, ktorý sa prejavuje aktuálnou ľútosťou nad všednými hriechmi; patričnou modlitbou; eucharistickým pôstom a náležitým vonkajším správaním (odev, spôsob prijímania). Dôležitú potrebnosť prípravy Cirkev opätovne a stále aktuálne zdôrazňuje.
Príprava na prvé sväté prijímanie má dve časti - v škole a vo fare. Farská príprava prvoprijímajúcich detí sa začína približne v prvom týždni v októbri. Stretania vo fare bývajú raz za mesiac. Je vhodné, ak s dieťaťom prichádza jeden z rodičov. Súčasťou prípravy je aj pravidelná účasť na svätej omši, ideálne v spoločenstve rodičov, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za prípravu svojho dieťaťa na život s Kristom.
Účinky prijatia Eucharistie
- Prehlbuje naše zjednotenie s Kristom.
- Odlučuje nás od hriechu.
- Zotiera všedné hriechy a chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.
- Utvára Cirkev.
- Spája všetkých veriacich s Kristom, a tak z nich vytvára jedno telo.
- Zaväzuje voči chudobným.
Svätá omša
Eucharistia je obetou Cirkvi. Eucharistia, čiže svätá omša, je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti na Pánovom tele a jeho krvi. Hoci sa jednou konsekráciou uskutočňuje Eucharistia (aj ako obeta, aj ako pokrm), predsa je medzi obetou a pokrmom rozdiel. Eucharistia je obetou, keď sa v nej Kristus ponúka Bohu Otcovi. Eucharistia je pokrmom, keď sa Kristus ponúka ľuďom ako sväté prijímanie. Účelom obety je oslava Pána Boha. Účelom pokrmu je posvätenie ľudí. Eucharistia ako obeta je prechodný úkon. Eucharistia ako pokrm je trvalá realita (pokiaľ trvajú spôsoby chleba a vína).
Časti svätej omše
Hlavné časti svätej omše sú bohoslužba slova a bohoslužba obety.
- Bohoslužba slova: Počúvame Božie slovo (čítania, žalm, Evanjelium, kázeň).
- Bohoslužba obety: Má 3 časti: obetovanie - premenenie - sv. prijímanie.
Pri premenení kňaz premieňa chlieb a víno na Telo a Krv Pána Ježiša. Kňaz má moc premieňať od biskupa, biskup od apoštolov a apoštoli od Pána Ježiša.
Svätá omša môže byť obetovaná na nejaký konkrétny úmysel, napr. za uzdravenie, obrátenie alebo spásu pre zosnulých a pod.
Prvé sväté prijímanie
Deti pristupujú k prvému sv. prijímaniu v treťom ročníku ZŠ, keďže v tomto ročníku prebieha aj príprava k tejto sviatosti v rámci vyučovania náboženstva na školách.
Pre deti od 1. do 5. ročníka je potrebná katechéza.
Aby dieťa mohlo pristúpiť k prvému sv. prijímaniu, je potrebné:
- Vyplniť prihlášku - evidenčný list, ktorý rodičia dostanú na farskom úrade.
- Absolvovať prípravu v rámci vyučovania náboženstva.
- Zúčastňovalo sa slávenia nedeľných bohoslužieb so svojimi rodičmi.
Ostatné informácie, ktoré sa týkajú dátumu, praktickej prípravy a priebehu samotnej slávnosti sa rodičia dozvedia na spoločnom stretnutí v rámci prípravy na prvé sv. prijímanie.
Dospelí sa pripravujú k prvému sv. prijímaniu v rámci prípravy dospelých ku sviatostiam, ako je to uvedené v časti - krst dospelých. Pokiaľ chcú absolvovať prípravu v inom časovom rozmedzí, ako je uvedené vyššie, je potrebné dohodnúť časový harmonogram prípravy s kňazom na farskom úrade.
Reálna prítomnosť Krista v Eucharistii
V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté "opravdivo, skutočne a podstatne" telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus, Boh a človek. Kristus je prítomný v eucharistii a to v každej jednotlivej hostii, ako aj v častiach a to vždy celý. Rovnako je celý Kristus prítomný pod spôsobom vína. Táto prítomnosť celého Krista v každej čiastočke Eucharistie je prejavom jeho božskej všadeprítomnosti.
Vzdávanie vďaky
Samotný výraz eucharistia znamená ďakovanie. Na začiatku eucharistickej modlitby vyzýva kňaz ku vzdávaniu vďaky slovami: vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu! A potom si spomína na všetky veci, ktoré Boh pre nás ľudí urobil a vzdáva mu za ne vďaku.
Dokedy pretrváva prítomnosť Krista v Eucharistii
Pán Ježiš je prítomný v eucharistii od momentu premenenia až dovtedy, kým pretrváva spôsob chleba a vína. Jeho prítomnosť teda zaniká vtedy, keď sa napríklad hostia, alebo zvyšné kvapky eucharistickej krvi rozpustia vo vode. Táto telesná eucharistická prítomnosť zaniká tiež krátko po jeho požití vo sv. prijímaní.
Obety starého zákona
Ľudia od vekov prinášali na znak vďaky a úcty Bohu rozličné obety. Väčšinou obetovali najvzácnejší podiel (prvotiny) z úrody či zo svojho stáda. Obeta sa prináša na zvláštnom zasvätenom mieste, ktoré sa nazýva oltár. V Starom zákone boli prinášané obety nazývané krvavé a nekrvavé. Krvavé boli tie, pri ktorých sa obetovalo obetné zviera (baránok, kozľa, hrdlička, holub...).
Kristova novozákonná obeta na kríži
Kristus sa obetoval raz navždy na kríži. Táto obeta sa viac neopakuje. Je úplná a dostatočná na odčinenie hriechov celého sveta a zmierenie ľudstva s Bohom.
Sprítomnenie obety kríža
Eucharistia sprítomňuje, teda robí prítomnou Kristovu obetu kríža. Kristova obeta a obeta eucharistie sú jedna a tá istá obeta.
Úmysel sv. omše - intencia
Svätá omša môže byť obetovaná na nejaký konkrétny úmysel, napr. za uzdravenie, obrátenie alebo spásu pre zosnulých a pod.
Sv. Augustín hovorí: "Toto telo pochovajte hocikde. Nech vás starosť oň netrápi.
Úmysly sv. omší v riadnych termínoch, keď sa konajú sv. omše, je potrebné zapísať po 15. 12. po 15. 3. po 15. 6. po 15. 9. - na mesiac október, november a december. Zapisovanie sa uskutočňuje iba po sv. omšiach v sakristii, alebo na farskom úrade.
Mimoriadne termíny sv. omší (pohrebné, výročné, ďakovné a pod.) a s nimi spojené úmysly je potrebné dohodnúť s kňazom na farskom úrade, alebo v kostole po sv. omši.
Úcta k Eucharistii
Konsekrované hostie, ktoré neboli pri podané v rámci sv. omše sa uschovávajú vo zvláštnej pozlátenej nádobke, ktorá sa nazýva cibórium. Cibórium s hostiami je uložené v bohostánku. aby boli k dispozícii na prijímanie mimo sv. omše, prípadne na poklonu.
Je vhodné, aby sa veriaci modlili v kostole, v ktorom je prítomný Pán Ježiš v eucharistii.
Pri rozličných pobožnostiach sa Oltárna sviatosť vystavuje na poklonu na oltár v zvláštnej schránke, ktorá sa nazýva monštrancia.
Úcta k Pánovi Ježišovi v eucharistii sa vzdáva aj tým, že si pred ním pokľakneme (napríklad pri príchode do kostola si pokľakneme smerom k bohostánku, taktiež vždy, keď prechádzame okolo vystavenej Oltárnej sviatosti, prípadne okolo bohostánku).
Zvláštnou formou úcty k eucharistii je uctievanie Ježišovho Božského Srdca. Obzvlášť rozšírené sú pobožnosti na prvý piatok v mesiaci.
Duchovné sväté prijímanie
Duchovné prijatie Eucharistie spočíva v tom, že sa s Kristom vnútorne spojíme skrze živú vieru, túžbu lásky a pokornú dôveru. Tento akt posvätenia nás môže posilniť vo viere a pomôcť nám žiť podľa evanjelia a Božích prikázaní. Podstatou je úkon prijatia Pánovho tela a krvi, ktoré nám poskytuje duchovnú silu, živí našu vieru.
Svätý Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia píše, že je vhodné v duši neustále pestovať a roznecovať túžbu po eucharistickej sviatosti. Všetci sme boli stvorení, aby sme sa dostali do neba a každý z nás by mal cítiť horúcu túžbu v bezpečí tam dôjsť.
Ako lepšie prijať Eucharistiu
- V prvom rade musíme posilniť vlastnú vieru v skutočnosť, že Ježiš je skutočne prítomný v najsvätejšej Eucharistii.
- Dobrá spoveď očisťuje dušu a robí nás hodnejšími a ochotnejšími prijať Ježiša v Eucharistii.
- Buďme disciplinovaní a príďme skôr - aspoň desať minút pred omšou.
- V dôsledku náporu pohanstva treba povedať, že by sme sa mali vždy obliekať podľa dôstojnosti toho, kým skutočne sme, synmi a dcérami Božím a vyslancami Krista.
- Nikdy nemôžeme zlyhať, keď ponúkneme modlitby, pôst, obety, almužny, ale najmä svätú obetu omše za duše v očistci, najmä za tie opustené.
- Jedným z najnaliehavejších túžob Panny Márie z Fatimy a Panny Márie Lurdskej bolo, aby sme sa modlili a obetovali za obrátenie a spásu hriešnikov.
- Spôsob prijímania Eucharistie má mimoriadny význam. Naše vonkajšie prostredie by malo prejaviť tú najväčšiu úctu: naše ruky by mali byť zložené a prijímaniu svätého prijímania by mal predchádzať nejaký akt úcty.
- V neposlednom rade ešte slovo o dôležitosti vďakyvzdania po prijatí svätého prijímania. Minúty po prijatí Ježiša v Eucharistii sú najdôležitejšie minúty našich životov!
Eucharistia je nevyhnutnou súčasťou kresťanského života, ktorá nás spája s Kristom a posilňuje našu vieru. Prijímanie Eucharistie je vrcholom našej účasti na svätej omši a je pre nás zdrojom milosti a požehnania.