Vrútky sú mestom s bohatou históriou, o čom svedčia aj jeho významné pamiatky. Medzi ne patrí aj Evanjelický kostol a. v. Dr. Martina Luthera, ktorý je dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského života mesta. V tomto článku sa pozrieme na jeho históriu, architektúru a význam.
Mesto Vrútky sa nachádza na sútoku riek Váh a Turiec, v severnej časti Turčianskej kotliny. Prvá písomná zmienka o Vrútkach je z 19. augusta 1255, kde sa uvádza názov "villa Vrutk" ako časť územia patriaceho do majetku Uzdových synov - Záturčia.
Počet zemianskych rodov vo Vrútkach sa postupne zvyšoval a na začiatku 19. storočia ich bolo registrovaných až 15. V tom období boli v meste 4 zemianske kúrie, no tiež 83 rodín nešľachtického pôvodu, ktoré bývali v 70 domoch.
Význam Vrútok rapídne stúpol s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 a štátnej železnice MAV zo Šalgotariánu do Vrútok, ktoré prepojením v roku 1872 vytvorili z malej obce dôležitý dopravný uzol.
Evanjelický cirkevný zbor vo Vrútkach
Evanjelický cirkevný zbor vznikol vo Vrútkach už v roku 1559, ako druhý v Turci. V roku 1710 evanjelici prišli o svoj starý kostol v rámci protireformácie. Cirkevný zbor bol obnovený až v roku 1783, po vydaní Tolerančného patentu.
Prvé správy o stavbe Božieho stánku vo Vrútkach pochádzajú zo zápisnice filiálneho konventu z 1. apríla 1900. Konvent rozhodol o stavbe modlitebne v budove bývalej ev. školy. Presbyterstvo na zasadnutí 14. októbra 1900 pôvodné rozhodnutie zrušilo.
Presbyteri navrhli, aby sa modlitebňa postavila na pozemku Jozefa Ruttkaya Matušoviča, ktorý predal svoj pozemok cirkvi za 2800 korún. Napokon sa však situácia vyvíjala inak. Tým sa myšlienky o stavbe modlitebne rozplynuli.
Presbyteri požiadali Ministerstvo kultúry a náboženstva v Budapešti o povolenie zbierky na stavbu kostola v celom Uhorsku. Ministerstvo žiadosť odobrilo a zbierka bola vyhlásená od 16. augusta 1901 do 16. februára 1902.
Bola vyslaná osobitná delegácia v zložení MUDr. Viliam Szolárik, richtár Andrej Judík, Gabriel Ruttkay Miklian, Jozef Ruttkay Dauko Juríčke, Ján Gatsch st. a Gabriel Paulínyi, ktorá navštívila generálneho direktora Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) Petra Ráth Ruttkaya v Budapešti s prosbou, aby podporil úsilie vrútockých evanjelikov.
Návšteva nebola márna. Peter Ráth Ruttkay venoval na stavbu 2 000 korún a zabezpečil, že KBŽ sa na dlhšie obdobie stala finančným podporovateľom vrútockého cirkevného zboru.
KBŽ na stavbu kostola ihneď zaslala ďalších 2000 korún a súhlasila s odkúpením starého nepotrebného plechu nachádzajúceho sa vo vrútockom rušňovom depe po 6 korún.
Do chrámu sa v predstihu kupovali predmety vnútornej výbavy. KBŽ materiál predala s pochopením za výhodnú cenu. Tehly a dosky stáli 300 korún. Skaly do základov stavby venoval zo svojho lomu na Dubnej skale Gabriel Ruttkay Miklian.
Piesok daroval Pavol Kučera a Jozef Ruttkay Miklian, výrub 20 stromov zo svojich lesov povolil barón Július Révay z Turčianskej Štiavničky, 200 korún venoval František Jozef II. Habsburgský - „Jeho jasnosť Kráľ náš apoštolský“ a 106 korún venoval Jozef Ruttkay Matušovič.
Sučanec Ján Komenda požičal pracovné nástroje a náradie na odstrel skál a dozorca Szolárik kúpil dynamit. Pre potreby kostola dal zemiansky evanjelický komposesorát cirkevnému zboru na 30 rokov do užívania cintorín.
Na zasadnutí presbyterstva sa vytvorilo filiálne presbyterstvo vrútockej dcérocirkvi pod vedením dozorcu zboru MUDr. Viliama Szolárika. Ku koncu roku 1901 bol majetok zboru len 1 315 korún. Preto februárový konvent v roku 1902 súhlasil s odpredajom cirkevnej školy a učiteľského bytu za 5 600 korún.
V roku 1903 obec venovala 1000 korún, iste aj vďaka tomu, že richtár A. Judík a notár K.
Výstavba Evanjelického kostola Dr. Martina Luthera
Na stavbu kostola sa hlásil Ján Czajkán z Banskej Štiavnice a Leopold (Lipot) Wachsberger z Vrútok. V. Szolárik 11. mája 1902 oboznámil presbyterstvo na jeho zasadnutí s plánom kostola od J. Czajkána a konvent napokon súhlasil, aby stavbu realizovala jeho firma.
Základný kameň kostola bol položený 10. augusta 1902. Kostol bol vystavaný v neogotickom slohu, jeho dĺžka je 22 m 76 cm, šírka 11m 26 cm, vnútorná výška 10 m 30 cm, vonkajšia výška 15 m 80 cm a veža je vysoká 35 m.
Na mieste, kde stojí veža kostola, sa nachádzala studnička, vyvieral tu prameň vody, na ktorom akoby symbolicky vyrástol prameň života a viery, prameň živej vody, náš chrám Boží, chrám lásky.
Stavba kostola stála 22 222 korún 99 halierov. Posviacku kostola vykonal 8.
Evanjelický kostol vo Vrútkach
Postupne sa zariaďoval interiér kostola. Oltár a kazateľnica stáli 1 700 korún, oltárny obraz 422 korún, zvony 1 090 korún a 87 halierov, lavice 860 korún. V roku 1906 získal cirkevný zbor 29 korún a 25 halierov z Gustávskeho spolku.
Ďalšie zápisy v kronike uvádzajú, že v roku 1916 bola kúpená fara (prestavaná v roku 1925) a organ bol zakúpený v roku 1922. Prvá konfirmácia sa v chráme Božom konala 2. augusta 1914. Svoj sľub Trojjedinému Bohu a milovanej evanjelickej a. v. cirkvi zložilo prvých 24 konfirmandov. V roku 1914 bolo vo Vrútkach 1982 evanjelikov.
Architektúra a interiér kostola
Evanjelický kostol Dr. Martina Luthera je trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1903. Staviteľom kostola bol Ján Czajkán z Banskej Štiavnice. Kostol má východnú orientáciu. Vnútrorný priestor je monumentálny, neobykle prevýšený.
Pozoruhodná je liatinová konštrukcia interiéru, ktorá na svoju dobu predstavuje dômyselné technické riešenie. Umožnila zaklenúť priestor subtílnou sieťou krížových klenieb s elegantným neogotickým tvaroslovím, ktoré je podporené kontrastnou červenou polychrómiou.
Vnútorné zariadenie kostola je jednoduché, podporujúce strohý neogotický charakter stavby. Neogotický oltár, pochádzajúci z obdobia stavby kostola, je panelový s centrálnym obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade.
História evanjelického kostola v Trnave
Významné udalosti a osobnosti spojené s kostolom
Farár A. Konček oznámil, že od nitrianskeho kalvínskeho farára Ladislava Šedivého prišla prosba o poskytnutie chrámu Božieho na odbavovanie služieb Božích raz v mesiaci.
Presbyterstvo sa uznieslo a s najväčšou ochotou svoj chrám poskytlo na užívanie sesterskej kalvínskej cirkvi a spoluveriacim vrútockým protestantom - kalvínom. L. Šedivý učil na meštianskej škole reformované evanjelické náboženstvo.
Ak by totiž v rámci evanjelickej diakonie aspoň raz mesačne zabezpečovali aj maďarské služby Božie a starali sa o „duševné opatrenie“ veriacich, KBŽ by podporovala a financovala vrútockú ev. cirkev.
Szolárik sa zaviazal, že hneď ako bude mať vrútocká dcérocirkev svojho slova Božieho kazateľa, budú sa každú nedeľu odbavovať služby Božie v maďarskom aj slovenskom jazyku.
Erb farnosti
Heraldický register Slovenskej republiky vedený na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky - Odbore archívov, podľa zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácií činností vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, ako aj podľa štatútu Heraldickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, berúc do úvahy, že erbová tvorba je neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a má aj v Cirkvi na Slovensku dávne tradície, ktoré sú hodné pestovania aj v súčasnosti, uvedomujúc si, že odkaz našej cirkevnej heraldiky je príkladom i príkazom, aby tvorba v tejto oblasti nepatrila len minulosti, ale ostala súčasťou života a identity farnosti týmto potvrdzuje všetkým, ktorí budú čítať túto erbovú listinu a oznamuje im nasledovne:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa oboznámilo so žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Vrútky o zapísanie erbu tejto farnosti do Heraldického registra Slovenskej republiky. Heraldický register dňa devätnásteho februára roku dvetisícdesať preskúmal predložený návrh erbu a po konzultácií s pánom Jozefom Hanusom, generálnym štátnym radcom, riaditeľom Odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zodpovedným za Heraldický register Slovenskej republiky, v jeho prítomnosti, ako aj v prítomnosti pána Zdenka Alexihi, člena Heraldického kolégia a akademika Medzinárodnej heraldickej akadémie konštatoval, že erb navrhnutý na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky rešpektuje všetky po stáročia zachovávané heraldické pravidlá erbovej tvorby a spĺňa všetky požiadavky na jeho zaregistrovanie a používanie.
Heraldický register preto touto erbovou listinou potvrdzuje, že erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky má túto podobu: v modrom štíte v červenom hrote ležiaci strieborný baránok prekrývajúci zlatý latinský ďatelinkovitý kríž; v pravom hornom rohu strieborné písmeno X, v ľavom hornom rohu strieborný dvojitý labovitý kríž so skrátenými spodným ramenami. Nad štítom čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane.
Baránok Boží a kríž symbolizujúci patrocínium kostola svätého Jána Krstiteľa, písmeno X v pravom hornom rohu pripomína svätého Františka Xaverského, patróna Banskobystrickej diecézy, kam farnosť v minulosti patrila a dvojitý kríž v ľavom hornom rohu korení v erbe novej Žilinskej diecézy a vyjadruje súčasnú príslušnosť farnosti do tejto diecézy. Čierny kňazský klobúk so šnúrami s jedným uzlom na každej strane predstavuje heraldické odlíšenie erbu farnosti v systéme erbových znamení používaných v Rímskokatolíckej Cirkvi.
Heraldický register Slovenskej republiky posúdil žiadosť o vystavení erbovej listiny a nezistil žiadne prekážky, ktoré by vydaniu listiny bránili. Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky opísaný v tejto listine a farebne vyobrazený v jej strede je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W - 174/2010. Tento erb, či už vo farebnej, čiernobielej, či inej podobe Farnosť Vrútky môže podľa heraldických zvyklostí používať na svojom majetku hnuteľnom aj nehnuteľnom, najmä na osobných listoch, pečiatkach, ex librisoch a pri všetkých iných vhodných príležitostiach. Ak by si však ktokoľvek iný privlastnil rovnaký erb ako ten, ktorý je tu opísaný a vyobrazený, má byť podľa starého erbového práva vystavený posmechu a opovrhnutiu.
Spevokol Vrútockej farnosti
Spevokol vznikol veľmi rýchlo po obnovení farnosti Vrútky už koncom 19-teho storočia. Prvá písomná zmienka o vystúpení spevokolu je v Histórii vrútockej farnosti od Szende Uhliarika. Tento spevokol so svojimi sólistami a hudobným doprovodom zo železničnej výhrevne liturgicky sprevádzal biskupskú omšu v októbri v r. 1905 pri vysviacke nového vrútockého kostola.
Vznik a rýchly rozvoj spevokolu nie je vôbec prekvapujúci. Vrútky v tom čase boli významným hospodárskym centrom horného Uhorska. Ich význam vyplýval najmä z funkcie východzej stanice trate Vrútky - Budapešť a z veľkej železničnej dielne vo Vrútkach, ktorá určovala nielen ekonomický ale aj kultúrny rozvoj Vrútok.
Vo Vrútkach bol v tom čase čulý spoločenský život, vrútockí futbalisti boli majstrami horného Uhorska, inými slovami majstrami Slovenska, železničné dielne dokonca zamestnávali kapelníka, ktorého jedinou úlohou bolo dbať o umeleckú úroveň železničnej dychovky a (čo bolo v tom čase bežné a dnes už nezvyklé) aj o rozvoj chrámovej hudby v kostole.
Po vzniku Česko-slovenskej republiky veľmi dobrá úroveň spevokolu naďalej pretrvávala, v jeho radoch s veľkou pravdepodobnosťou spievali aj niektorí známi umelci a hudobní pedagógovia Slovenska, pochádzajúci z Vrútok (Zvarík a iní) - samozrejme ešte ako mládež. Spomíname na meno pána Beňuša, ktorý bol futbalovým talentom ale aj veľmi dobrým barytónom. Tento pán v začiatkoch komunizmu emigroval do USA a na Slovensko sa vracal v deväťdesiatych rokovh 20. storočia až ako 70 ročný po páde totality. Hlas mal však stále neuveriteľne silný a jasný.
Medzi dirigentmi sa spomínajú mená ako Jozef Chládek, Alexander Brix, Frico Kafenda, Ján Leporis, František Kováčik Podmagurský, Ján Kučera, Rudolf Zentko, František Kemény, Karol Makárius (výpomoc z plzenskej Škodovky), Rudolf Bóna, Mária Mazúrová.
Dôkazom o kvalite spevokolu je aj dochovaný notový materiál zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Náročné štvorhlasné latinské omše s doprovodom orchestra od Říhovského, Führera, Fibicha nepatria medzi skladby, na ktoré by si mohol trúfnuť neškolený spolok spevákov.
Veľmi často spomínaným organistom a dirigentom spevokolu je pán Zentko z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Spomína sa aj meno pána Kaveca.
O ďalšie pokračovanie spevokolu sa starali v časoch totality najmä organisti. Vzhľadom k ťažkým skúškam, ktorými museli prechádzať všetci, čo svoju vieru nezapreli, aj spevokol prechádzal istými krízami. Spievali v ňom niekedy aj menej kvalitní speváci, cvičilo sa len tesne pred Vianocami a Veľkou nocou.
V r. 1977, kedy do spevokolu vstupuje ako spevák tenoru a zároveň ako organista Viliam Majda, spevokol diriguje pani Mária Mazúrová, ktorá nebola organistkou. Spevokol cvičil najmä na Vianoce a Veľkú noc. V jeho repertoári boli ľudové vianočné omše od Marhulu, Hradila, Berku a niekoľko jednoduchých veľkonočných skladieb.
V r. 1988 sa Viliam Majda ujíma dirigentskej taktovky a v tom období dochádza aj ku generačnej výmene spevákov. Začína sa cvičiť jedenkrát týždenne hodinu a pol od septembra do júna a skúšky bývajú delené podľa hlasov. Podarí sa oprášiť staršie, už pomaly zabudnuté latinské omše najmä Führera. Miesto organistu v spevokole preberá Oľga Cipciarová, čím sa stáva organový doprovod veľmi silným doplnkom spevokolu. Po páde totality prichádzajú do spevokolu veľmi dobrí speváci basu, čím sa aj tento hlas stal znovu oporou.
Veľkým podporovateľom spevokolu sa v tom čase stal farár Vít Tužinský, ktorý dodal aj notový materiál najmä na liturgické spevy Veľkého trojdnia. Veľkým hudobným skvostom repertoáru spevokolu sa stala v r. 1992 Česká mše vánoční od J. J. Rybu, ktorú rozpísal a do slovenčiny preložil Viliam Majda. Jednu sezónu túto omšu doprevádzal na husliach aj Dalibor Karvay - vrútocké zázračné dieťa.
Repertoár spevokolu sa stále rozširuje, pribudli základné diela chrámovej liturgickej hudby od M. Sch. Trnavského. Pekným výkonom v r. 1999 spevokol v Námestove na Námestovských hudobných slávnostiach v súťaži spevokolov z celého Slovenska získal prvé miesto v striebornej kategórii, čo samozrejme zdvihlo sebavedomie spevákov. Ďalším skvostom v repertoári spevokolu je Händlovo Aleluja a Hoden je Baránok z oratória Mesiáš.
Spevokol má v súčasnosti takmer 30 členov (11 mužov) a každoročne vystupuje vo svojom domovskom chráme, najmä počas slávnostných sv.omší, ale pravidelne organizuje koncertné omše aj v kostoloch v susedstve Vrútok. Zúčastňuje sa aj niektorých aktivít v rámci kultúrnych akcií mesta Vrútky (Dni mesta). Pre túto príležitosť má v repertoári aj také veci ako Aká si mi krásna (Trnavský), Zbor židov (Verdi), Slovensko moje (úprava M...
tags: #evanielicky #kostol #vo #vrutkachkostoly #v #martine