Evanjelická cirkev a homosexualita: Súčasné stanoviská a výzvy

V kontexte súčasných spoločenských diskusií o homosexualite sa aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku vyrovnáva s rôznymi teologickými a etickými výzvami. Tento článok sa zameriava na analýzu stanovísk ECAV k homosexualite, pričom zohľadňuje historické, biblické a sociokultúrne aspekty.

Text je pokračovaním článku Homosexualita a kresťanská viera: Dva pohľady, v ktorom autor argumentuje, že na pochopenie súčasnej situácie je dôležité rozlišovať medzi tradičným a revizionistickým pohľadom na homosexualitu.

Martin Luther, kľúčová postava reformácie, ktorej učenie ovplyvnilo etické postoje evanjelickej cirkvi.

Historický kontext a teologické prehodnotenie

Významné podnety na teologické prehodnotenie homosexuality prišli z povojnového Anglicka. Dôležitú úlohu v tom zohralo vyšetrovanie, ktoré v roku 1954 zadala britská vláda. Prípravné práce komisie zahŕňali sériu štúdií, na ktorých sa zúčastnila anglikánska aj katolícka cirkev. Nezabudnuteľné miesto v tejto diskusii má dielo Homosexualita a západná kresťanská tradícia od anglikánskeho morálneho teológa D. S. Bailey napísal aj heslo v 3. vydaní najvýznamnejšej nemeckej teologickej encyklopédie tej doby (RGG, 1959).

Exegetické poznámky sa v zásade obmedzujú na stručné konštatovanie: “Nová zmluva odmieta mužské a ženské h[omosexuálne] akty (Rim 1:26-27) a spomína najmä žiadostivcov a ‘sodomitov’ (1Kor 6:9-10; 1Tim 1:9-10). “[iii] Bailey z toho pre sexuálnu etiku cirkvi vyvodzuje obmedzenie legitímnych sexuálnych vzťahov na “heterosexuálne a najmä manželské vzťahy”[iv]. Dodáva však, že v tejto otázke panuje v cirkvi nesúhlas.

V roku 1962 bol židovský sociálny etik Hans-Joachim Schoeps prvým nemeckým autorom, ktorý vystúpil s podrobným exegetickým príspevkom. Schoepsov príspevok priniesol radikálne prehodnotenie biblických textov: Podľa neho starozmluvné verše nie sú etickými smernicami, ale čisto kultovo-kritickými textami, ktoré sú zamerané výlučne proti kultovej prostitúcii v kanaánskom prostredí Izraela.

Popri tomto výrazne hermeneutickom prístupe sa koncom 20. storočia presadil prístup, ktorý argumentuje predovšetkým sociokultúrnym kontextom (napr. Karl Hoheisel). V nadväznosti na neskoro moderné koncepcie identity sa tvrdí, že homosexualita mala v staroveku úplne iné “miesto v živote” ako dnes. V tom čase sexualita osôb rovnakého pohlavia znázorňovala a upevňovala spoločenské mocenské vzťahy (napr. pán a sluha). Konsenzuálna a verná láska medzi osobami rovnakého pohlavia neexistovala.

Tradičný pohľad vs. Súčasný tlak

Skôr než sa pozrieme na vývoj v evanjelikálnej oblasti, treba zdôrazniť, že až do konca 90. rokov 20. storočia existoval pomerne výrazný odpor voči hermeneutickým či sociokultúrnym reinterpretáciám. V čase Starého a Nového zákona sa určite ešte nepočítalo s “dlhodobými milostnými vzťahmi s osobami rovnakého pohlavia”, ako je to dnes. Ale aj v takýchto partnerských vzťahoch sa dnes v každom prípade v sexuálnej praxi deje presne to, čo je konkrétne pomenované v starozákonnej 3. Knihe Mojžišovej (Lv 18:22; Lv 20:13) a v novozákonnom Liste Rimanom (Rim 1:26): Súlož mužov s mužmi. Práve tieto sexuálne akty sú odsúdené ako “ohavnosti”, resp.

V základnej línii je hodnotenie homosexuality v Biblii, v Starom a Novom zákone, jednoznačné: Je to hriech proti Bohu a predstavuje závažné previnenie. Ďalej vysvetľuje: “[Cirkev] môže odovzdávať len požehnanie, ktoré jej bolo zverené.

Dnes je situácia úplne iná. Podľa môjho názoru za týmto vývojom nie je veľký pokrok vo výklade príslušných biblických textov, ale obrovský spoločenský tlak, pod ktorým sa dnes nachádza cirkevné kázanie a prax. Homosexualizácia súčasnosti dosahuje rekordnú úroveň. Ba čo viac: zdá sa, že okolo homosexuálov vznikol dráždivý kult, homosexualita sa stala akýmsi náboženstvom. Kto vyjde von, stane sa žiarivým mučeníkom vyznávajúcej cirkvi. Každý, kto sa postaví proti tomuto kultu, je vyhnaný.

Tak ako vo všetkých systémoch viery, aj tu platí to isté: Každý, kto sa mračí, sem nepatrí. Už v 60. rokoch 20. Thielicke sa domnieval, že kresťanská pastorácia by sa mala predovšetkým snažiť viesť postihnutých “k sublimácii homosexuálneho pudu”.[xiv] Ak homosexuál nie je schopný praktizovať askézu, mal by byť pripravený “vytvoriť mužsko-mužské puto eticky záväzné v rámci súradnicového systému svojej konštitúcie” (s. 803). Aby sa však predišlo pohoršeniam a nepríjemnostiam, takýto vzťah by sa nemal viesť verejne (porov. s.

Dúhová vlajka vedľa vlajky Európskej únie, symbolizujúca prepojenie medzi LGBTI komunitou a európskymi inštitúciami.

Evanjelická aliancia a rôzne prístupy

Evanjelická aliancia v Nemecku, ako aj jej pridružené organizácie dlhodobo obhajujú tradičný názor. Vznikla napríklad svojpomocná organizácia Zwischenraum. Sieť pre kresťanov akejkoľvek sexuálnej orientácie alebo rodovej identity je medzináboženská.

Lekárka Dr. Valeria Hincková sa stretla so Zwischenraumom v roku 2002 a prezentovala tam rukopis “Homosexualita a Biblia”. Štúdia bola vlastne určená ako pomôcka pre priateľov, známych a partnerov, ktorí o ňu majú záujem. Zwischenraum vyzval pani Hinckovú, aby ju uverejnila. Valeria Hincková predtým sama využívala rôzne služby pastoračnej starostlivosti. V istom okamihu si priznala, že snaha o zmenu lesbických pocitov alebo sexuálna abstinencia nemôžu byť jej cestou. Rozhodla sa teda žiť ako homosexuál.[xvii] Vie, že jej cesta nie je podriadená biblickému prísľubu, ale sama si nárokuje akýsi “núdzový poriadok”.

Vyjadrili sa aj ďalší teológovia blízki Evanjelickej aliancii. Biblia nikde nepodporuje homosexuálne správanie. Vzhľadom na kultúrne pozadie… zostáva nejasné, či kritika Biblie nie je namierená len proti promiskuitnému homosexuálnemu správaniu svojej doby (zvyčajne praktizovanému inak heterosexuálne žijúcimi osobami); partnerstvo homosexuálne orientovaných ľudí žijúcich vo vzájomnej láske však zostáva nezohľadnené. Táto otvorená situácia nezodpovedá výslovnému povoleniu.

Myslím si, že by sme mali prehodnotiť naše strohé argumenty proti praktizovanej homosexualite, poradiť sa s odborníkmi, vytvoriť v našich kongregáciách útulky pre postihnutých a ponoriť celú problematiku do milosrdenstva. Jediná cesta je zbaviť sa pravidiel a zákonov. Je potrebné viac hovoriť o zodpovednosti a osobnej zodpovednosti jednotlivca. Už by to nemalo byť o tom, či môžete mať sex pred manželstvom alebo nie a či môžete byť homosexuál alebo nie.

Dokument DEA a súčasné trendy

Podľa môjho názoru je pozoruhodným prelomom dokument “Manželstvo ako dobrý Boží základ: Smerodajné myšlienky o manželstve a homosexualite”, ktorý vydala Nemecká evanjelická aliancia (DEA) v roku 2017. V odseku 2 sa však uvádza, že homosexuálne praktiky opísané v Biblii sú “nezlučiteľné s Božou vôľou, a teda s biblickým étosom (Lv 18:22; Lv 20:13; Rim 1:24-27; 1Kor 6:9; 1Tim 1:10)”. Táto formulácia umožňuje tradičný aj revizionistický výklad.

Súčasné tvrdenia z evanjelikálnej scény potvrdzujú moje obavy. Kľúčovým textom je kniha Homosexualita a kresťanská viera od Dr. Martina Grabeho, ktorý sa zúčastnil konzultácií DEA. Grabe podáva revizionistický výklad príslušných biblických textov, ale ide oveľa ďalej. Dekonštruuje tradičný pohľad a usádza tých, ktorí považujú homosexualitu za hriech, na terapeutický gauč. Ich odmietavý postoj k túžbam homosexuálnej menšiny súvisí najmä s “obranou vlastných homoerotických častí” (s. 9-10). Ak je človek homosexuál, potom to tak chcel Boh (s.

Prišla historická príležitosť odstrániť deštruktívnu myšlienku homosexuality ako hriechu. Nastal čas na zmenu paradigmy (porov. s. 87). Porovnáva tento impulz s reformáciou, s bojom proti obchodu s otrokmi, s Bonhoefferovým odporom v 3. ríši, ako aj s bojom Martina Luthera Kinga proti rasovej diskriminácii (porov. s. Homosexuálni kresťania, rovnako ako heterosexuálni kresťania, môžu vstúpiť do oddaného, verného manželstva s Božím požehnaním a požehnaním cirkvi a sú v cirkvi vítaní v každom ohľade. (S.

Ako sa dalo očakávať, kniha vyvolala vlny. Pravdepodobne aj preto, že Dr. Na jednej strane sa objavili nadšené reakcie. Kniha Martina Graba nevynecháva nič, čo by sa dalo požadovať, pokiaľ ide o zrozumiteľnosť. Má moju plnú podporu ako človek a v prezentácii svojich základných téz. Na druhej strane sa objavili aj kritické reakcie, napr. od pátra Ulricha Parzanyho, Dr. Joachima Cochloviusa alebo Prof. Dr.

Ak to zostane Evanjelická aliancia v tomto stave, t. j. Myslím si, že to má niečo spoločné s tvrdením post-evanjelikálov. Vždy boli ľudia, ktorí sa odvracali od evanjelikálnych cirkví a evanjelikálnej viery. S post-evanjelikálmi je to inak. Všetko, čo hovoria, by mohli povedať v miestnosti priemerného národného kostola bez toho, aby vzbudili pozornosť.

Postevanjelikáli však sledujú iný cieľ. Neopúšťajú priestor evanjelikalizmu, ale chcú radikálne obnoviť evanjelikálne hnutie. Vyzývajú evanjelikálov, aby sa kajali, napríklad aby kriticky čítali Bibliu alebo aby sa otvorili sexuálnej etike rozmanitosti. Potvrdzuje to aj iniciatíva Worthaus alebo nedávno spustená iniciatíva Coming In. Za Coming In stojí Zwischenraum. Presadzuje myšlienku, že “bratia a sestry vo viere, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, sú vítaní ako členovia kresťanských zborov a môžu sa na nich zúčastňovať bez obmedzení.

Thorsten Dietz a Tobias Faix tiež deklarovali svoju podporu sexuálnej diverzite.[xxvii] Rovnaký názor vyjadril aj Christian A. Pre kresťanov, ktorí zastávajú tradičný názor v evanjelických kruhoch, sa vzduch stenčuje. Podľa môjho pozorovania sú pastori už teraz znepokojení štátnym zákonom zakazujúcim konverznú terapiu.

Stanovisko ECAV na Slovensku

Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku pripravil pastorálne stanovisko k niektorým mediálne prezentovaným témam v súvislosti so sexuálnou etikou. Odporúčame ordinovaným ale i neordinovaným, aby sa s ním vo svojej pastorálnej praxi a v službe cirkvi stotožnili a riadili.

V našej spoločnosti i v spoločenstve našej cirkvi jestvuje menšina ľudí, ktorí majú homosexuálnu orientáciu. Pre niektorých nie je problémom túto záležitosť verejne pomenovať či prezentovať. Iní žijú s týmto údelom anonymne. Téma homosexuálne orientovaných ľudí medzi nami teda nie je úplne vykonštruovanou, neexistujúcou témou. Staviame sa k nej ako k faktu. Kto sa s ňou v službe stretne, zaradí ju medzi svoje pastorálne úlohy. Na druhej strane však určite nepredstavuje tak rozsiahly, intenzívny a všetko ostatné významom prevyšujúci problém ako je to často prezentované v médiách, či protagonistami prohomosexuálneho hnutia.

Považujeme za absolútne neprijateľné a zásadne odsudzujeme, ak sa niekto kvôli svojej sexuálnej orientácii stáva predmetom verbálnych či dokonca fyzických útokov, akejkoľvek formy urážania, znevažovania, šikanovania a znevýhodňovania. Každá ľudská bytosť má hodnotu a dôstojnosť danú Bohom, nezávisle na tom, aké sú jej konkrétne životné danosti, vlastnosti a podmienky. Vyzývame členov Evanjelickej cirkvi, aby sa k takémuto konaniu nikdy neznižovali, ani ho nepodporovali.

Homosexualitou definovaná menšina sa v spoločenskej diskusii zaradila medzi tradične definované menšiny, teda menšiny národnostné, jazykové, náboženské, či iné. Sme presvedčení, že žiadny zo znakov, ktorými je definovaná nejaká menšina, nesmie získať prednosť pred znakmi, ktorými je definovaná iná menšina. Tak napríklad občania, ktorí tvoria menšinu s homosexuálnou orientáciou, nemôžu byť preferovanejší, chránenejší a ich hlasu sa nesmie dostať väčšej politickej, spoločenskej a mediálnej váhy ako občanom, ktorí tvoria menšinu trebárs na základe odkázanosti na používanie invalidného vozíka. Ak sa tak deje, jedná sa o preferovanie homosexuality ako životného štýlu, o politizáciu a ideologizáciu sexuality, a o umelé a neprirodzené položenie sexuality nad základné ľudské a občianske práva.

Odmietame, ak sa ľudská sexualita a homosexuálna orientácia prezentuje verejným, vyzývavým, až hranicu perverzie atakujúcim spôsobom, napríklad v podobe tzv. Dúhových pochodov. Odmietame, ak sa zo sexuality stáva politikum, zdroj ideologického nátlaku a politického lobbyzmu. Odmietame, ak sa zo sexuality stáva motív na tvorbu nových a bezprecedentných legislatívnych úprav v oblasti manželstva (stieranie rozdielu medzi manželstvom muža a ženy a homosexuálnym zväzkom) a výchovy detí (bezprecedentné tzv. „právo na dieťa“ pre homosexuálne páry). Odmietame, ak je sexualita motívom na tvorbu nových politických nástrojov a štruktúr, konkurujúcich modelu klasickej parlamentnej demokracie.

Cirkev musí byť priestorom pre všetkých. Všetci majú právo byť v nej pohostinne a s láskou prijatí, samozrejme aj homosexuáli. Prijatí nie preto, že by boli ľudia v prostredí cirkvi sami zo seba nejako špeciálne humanistickí a tolerantní, ale preto, že ľudia v cirkvi prijímajú iných v mene lásky Pána Ježiša Krista, ktorá prijala nás napriek našej hriešnosti a nehodnosti.

V spoločnosti, ale aj v prostredí cirkvi sa postoj voči homosexuálne definovanej menšine akceptujúci ňou deklarované práva na uznanie registrovaného partnerstva, či sobášov homosexuálnych párov, začína pomenovávať „progresívnym kresťanstvom“. Za ostražitú pozornosť stojí fakt, že naša cirkev má už jednu bolestivú historickú skúsenosť s prívlastkom „progresívny“, v minulosti znejúcim ako „pokrokový“. Išlo o servilné pritakávanie komunistickej ideológii, ktorej sa prispôsobila a ktorej nekriticky slúžila aj teológia a prax cirkvi. Tento prívlastok nebol niečím, čo vzniklo prirodzene v prostredí cirkvi. Bolo to niečo cirkvi vnútené zvonku politickým tlakom.

S láskou, ale dôrazne žiadame členov Evanjelickej cirkvi, ktorí sa prezentujú na sociálnych sieťach, ktorých názory na otázku homosexuality veľmi ochotne prezentujú liberálne ladené médiá, alebo ktorí sú ochotní vystupovať na zhromaždeniach homosexuálnej komunity, aby sa zriekli úplne nevhodného, expresívneho slovníka, nevkusných a pohoršujúcich prirovnaní a inej štylizácie, ktorá je prvoplánovo provokatívna. Aby sa vyvarovali lacných, paušalizujúcich zjednodušení, že cirkev je homofóbna a xenofóbna.

Zásadne odmietame médiami vytváraný vzorec, že ak má niekto ohľadom homosexuality liberálne názory, je to automaticky kvalitný a fundovaný človek, ktorému je poskytnutá možnosť komentovať rad ďalších politických a spoločenských záležitostí a jeho hlas je akceptovateľný. Ako ľudia desaťročia žijúci v prostredí evanjelickej cirkvi dobre vieme o tom, že ona má množstvo mimoriadne múdrych, obdarených a obetavých osobností, ktorým sa nikdy nedostane mediálneho ohlasu a širšej publicity, pretože nie sú zaujímaví a nezískali ten správny mandát - nemajú liberálne názory v otázke homosexuality.

Vyzývame kazateľov, ktorí zastávajú liberálne názory v otázke homosexuality, aby sa vystríhali toho, aby v ich kázňovej tvorbe práve táto téma získala primát pred všetkými ostatnými témami a bola zmieňovaná akoby pri všetkých mysliteľných príležitostiach, aj tam, kde je jej použitie očividne silené a neprirodzené.

Odmietame tendenciu nazývať ekuménou či ekumenickými tie podujatia, na ktorých sa síce v porozumení zídu predstavitelia rôznych cirkví, ale zároveň je jasné, že motívom ich porozumenia je predovšetkým spoločný liberálny názor v otázke homosexuality. Od skutočného ekumenizmu je to veľmi vzdialené. Je bizarné si uvedomiť, že autentickým „ekumenickým motívom“ sa tu stáva opäť určitý konkrétny názor na ľudskú sexualitu.

Ako ľudia s teologickým vzdelaním, ktorí sa denno-denne zaoberajú Bibliou, deklarujeme, že nikde v jej tvrdeniach nenachádzame žiadny podklad na to, aby sme mohli s čistým svedomím vyhlásiť za manželstvo niečo iné, ako celoživotný zväzok jedného muža a jednej ženy, a za skutočnú intimitu niečo iné, ako sexuálne spojenie muža a ženy žijúcich v manželstve. Tiež nenachádzame žiadny podklad na to, aby sme praktizovanú homosexualitu mohli s čistým svedomím vyhlásiť za Bohom akceptované správanie, ktoré je v súlade s Božou vôľou a ktoré vyjadruje „pestrosť stvorenia“, či posvätnú vitálnu radosť.

K takémuto tvrdeniu nás vedie jedno jediné, totiž: nami ctený, univerzálne kresťanský a reformáciou zdôraznený princíp, že kresťan stojí „pod Písmom“ a nie „nad Písmom“. Ako prvá pre nás platí autorita Písma Svätého. Obávame sa, že práve toto sa deje.

Za otázku otázok považujeme túto: Ako sa teda pastorálne venovať homosexuálnym ľuďom? Ako pomenovať cieľ, ku ktorému ich pastorálne vedieme? Najdôležitejšie nie je sústreďovať sa na otázky, či je homosexuálna orientácia a homosexuálne správanie vrodené ako genetická dispozícia, spontánne vyvolané rozličnými životnými okolnosťami, či dobrovoľne zvolené ako vyhovujúci životný štýl, aj keď chápeme, že človek potrebuje porozumieť sebe samému.

Za najdôležitejšie považujeme, aby človek pochopil, aký je Boží pohľad na homosexuálne správanie. Ono je hriechom. Apoštol Pavel v časti Rímskym 1, 24-32 neoznačuje homosexuálne správanie za niečo, čo človek objaví a praktizuje ako výraz svojho úpadku a žalostnej neriešiteľnosti svojho stavu. Naopak, homosexuálne správanie je tu opísané ako niečo, čo človek objavuje a praktizuje keď stojí na vrchole „svojej vlastnej“ múdrosti, v ktorej sa v sebavedomom geste oprostil od Boha. Nechce už byť viac Boží, ale sám svoj.

Za druhé dôležité rozpoznanie pri pastorálnom vedení homosexuálnych ľudí považujeme to, aby homosexualitu praktizujúci človek poznal, že je a zostáva Bohom v Ježišovi Kristovi nekonečne milovaný a zachránený Ježišovou obeťou.

Za tretie dôležité rozpoznanie považujeme to, aby homosexualitu praktizujúci človek bol privedený k vedomého rozhodnutiu zanechať homosexuálnu prax, svoj život prežil v sexuálnej abstinencii, v dobrovoľnom celibáte. Aby bol v tomto všemožne podporovaný radami, povzbudeniami, modlitbami a prajným, akceptujúcim spoločenstvom.

Vzhľadom na to, čo sme v pastorálnom stanovisku vyslovili, považujeme ako Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania za potrebné sa stručne vyjadriť k niektorým médiami prezentovaným tvrdeniam sestry Anny Polckovej, farárky v Cirkevnom zbore Bratislava Staré mesto:

Absolútne sa dištancujeme od jej výroku, že „Ježiš by sa vrátil ako gay“. Tento výrok je samoúčelná ideologická štylizácia. Rovnako chceme odmietnuť tvrdenie sestry Anny Polckovej, že fakt, že biskupka Švédskej evanjelickej cirkvi žije v lesbickom manželstve, je v poriadku. Nie je to v poriadku. My tento fakt vnímame s veľkými rozpakmi a bolí nás, že naša sesterská cirkev vo Švédsku prijala takúto prax.

Chceme ďalej vyjadriť, že nesúhlasíme so zriadením inštitútu registrovaného partnerstva. O to viac nesúhlasíme s právom uzatvárať manželstvo pre homosexuálne páry a s možnosťou adopcie detí homosexuálnymi pármi. O týchto otázkach a o názore Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku na tieto témy hovorí Vyhlásenie o manželstve a rodine, ktoré prijal najvyšší zákonodarný orgán našej cirkvi - synoda, v roku 2012. Týmto vyhlásením synody je viazaný každý duchovný evanjelickej cirkvi rovnako ako akýmikoľvek inými rozhodnutiami synody či orgánov evanjelickej cirkvi.

Vyhlásenia, že cirkev je „homofóbna a xenofóbna“ sú žiaľ až nepochopiteľne čierno-biele, paušalizujúce a extrémistické. Urážajú množstvo kresťanov, ktorí vôbec nie sú homofóbni a xenofóbni.

Disciplinárne dôsledky a interné rozpory

Keďže je spomínané stanovisko záväzné, umožňuje podniknúť kroky v oblasti disciplinárnej alebo pracovnoprávnej. Polckovej zbor žiadal delegátov synody, aby predložené stanovisko neprijali, ale vrátili na prepracovanie v rámci odbornej interdisciplinárnej diskusie. Vedenie ECAV na Slovensku je s ním už dlhšie v spore. V júli 2020 adresovali biskupi ECAV farárke Polckovej výzvu v zmysle, že by mala „zvážiť svoje ďalšie pôsobenie v duchovnej službe“.

V evanjelickej cirkvi na Slovensku je viacero postáv, ktoré sú mediálne známe svojimi liberálnymi postojmi. Teraz to už evanjelici ošetrené majú.

Disciplinárne procesy v ECAV na Slovensku

ECAV na Slovensku má v štruktúre svojich cirkevnoprávnych predpisov okrem iných aj tieto zákony: o cirkevných súdoch, o konaní na cirkevných súdoch, o disciplinárnom konaní a o disciplinárnych previneniach. Vzťahujú sa rovnako na kňazov aj laikov. Špecifikujú však niektoré situácie. Napríklad rozvod manželstva kňaza definujú ako disciplinárne previnenie.

Disciplinárne previnenia prejednávajú disciplinárne orgány. Disciplinárnym orgánom môže byť príslušný cirkevný orgán (presbyterstvo každej cirkevnej organizačnej jednotky alebo predsedníctvo vyššej cirkevnej organizačnej jednotky) alebo cirkevný súd. Disciplinárne konanie sa začína z vlastného popudu disciplinárneho orgánu alebo na návrh. Medzi disciplinárne opatrenia (tresty) patrí: napomenutie, verejné napomenutie, peňažná pokuta do výšky 300,- EUR, zastavenie výkonu funkcie až na 6 mesiacov, odvolanie z funkcie, odňatie práva vykonávať kňazskú a diakonskú službu v rámci ECAV na Slovensku, podmienečné vylúčenie z cirkvi, vylúčenie z cirkvi.

Právomoc uložiť odňatie práva vykonávať kňazskú a diakon­skú službu, podmienečné vylúčenie z cirkvi a vylúčenie z cirkvi má dištriktuálne presbyterstvo, ktoré je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

Záver

Stanovisko ECAV k homosexualite je komplexnou témou, ktorá odráža historické, teologické a sociálne vplyvy. Súčasné diskusie v rámci ECAV ukazujú na rôzne prístupy a interpretácie, ktoré sa vyvíjajú v kontexte moderných spoločenských zmien. Je dôležité, aby cirkev pristupovala k tejto téme s citlivosťou a rešpektom voči všetkým svojim členom, pričom zároveň zostáva verná svojim základným hodnotám a princípom.

tags: #evanjelicka #cirkev #a #homosexualita