Trenčiansky kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska a hraničí s Českou republikou, Trnavským, Nitrianskym, Banskobystrickým a Žilinským krajom. Ako šiesty najväčší kraj má rozlohu 4 501,81 km2 a zaberá 9,18 % plochy Slovenskej republiky. Podľa údajov k 1. januáru 2021 v ňom žije 577 464 obyvateľov, čo predstavuje zhruba 10 % slovenskej populácie.
Mapa Trenčianskeho kraja
Kraj sa člení na deväť okresov s okresnými mestami: Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Partizánske, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou, Púchov, Myjava a Ilava. Očakáva sa, že v roku 2026, keď sa Trenčín stane Európskym hlavným mestom kultúry, to prinesie regiónu možnosti rozsiahlej transformácie a medzinárodnej prezentácie.
Stručná História Kresťanstva a Aktuálny Stav
Až do 16. storočia sa katolícka Trenčianska stolica postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov. Vďaka blízkosti k moravským hraniciam smerovali do Trenčína českí protestantskí exulanti, v tom období nazývanom „luteránsky Rím“. Už od roku 1570 tu fungovala významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré: evanjelická väčšina a českí exulanti hlásiaci sa k Jednote bratskej sídlili v meste, neďaleko pri Soblahove žila skupina novokrstencov (habánov), časť šľachty v okolí bola kalvínskej viery a za hradbami mesta žila aj židovská komunita.
Luteránsky kríž
Protestantizmus však pre šľachtu znamenal prekážku v snahe dostať sa do priazne vládnucich Habsburgovcov. Preto v otázke konfesie začal lavírovať aj rod Illésházyovcov. Kým Gašpar bol verný evanjelickej viere až do smrti v roku 1648, jeho synovia a dediči Gabriel a Juraj postupne konvertovali a rod ostal až do svojho vymretia v prvej polovici 19. storočia katolícky. Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky.
Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza, Banskobystrická diecéza, Nitrianska diecéza, Trnavská arcidiecéza i Žilinská diecéza.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský, Myjavský a Považský sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku a Turčiansky seniorát patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku.
SK DEJINY II. - Život v evanjelickej cirkvi
Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu a pravoslávne cirkevné obce kraja sú súčasťou Prešovskej eparchie.
Konfesionálna Charakteristika
V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 %), nasledujú luteráni (7,15 %), po nich gréckokatolíci (0,52 %), pravoslávni (0,14 %) a kalvíni (0,09 %). Takmer 26,5 % obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy). Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi svoj kostol nemajú.
Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám.
Počet a Podiel Kostolov Podľa Denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 264 (86,27 %)
- Evanjelické kostoly: 40 (13,07 %)
- Gréckokatolícky chrám: 1 (0,33 %)
- Pravoslávny chrám: 1 (0,33 %)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov je rôznorodé, s najstaršími kostolmi pochádzajúcimi z 11. storočia a najnovšími z 21. storočia.
Kostol Povýšenia Svätého kríža v Krásne
Pútnické Miesta
Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta:
- Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva (rímskokatolícka Žilinská diecéza)
- Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (rímskokatolícka Nitrianska diecéza)
Kostoly Vyhlásené za Národnú Kultúrnu Pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Medzi ne patria:
- Rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
- Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
- Evanjelický kostol (18. storočie)
V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Zaujímavosti
Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia. Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).
Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou, rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici, rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne a pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.
tags: #evanjelicka #cirkev #augsburskeho #vyznania #trencin