Pohanskí Bohovia Starých Slovanov: Zoznam a Význam

Pred prijatím kresťanstva v priebehu siedmeho až 12. storočia, Slovania verili v množstvo bohov, mali rozvetvenú mytológiu a množstvo rituálov, ktoré sa historikom a etnografom dodnes nepodarilo celkom presne objasniť. Pohanskí bohovia a viera sa na dlhú dobu stratili potlačením kresťanstvom. V súčasnosti sa vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov.

Symbol slovanského pohanstva

Kultúra a Názory Starých Slovanov

Čo poskytovala svojim prívržencom slovanská kultúra? Bola naozaj taká primitívna, za akú sa zvykne považovať? Na túto vieru sa vtlačila kresťanská cirkev. Táto kultúra je nahrádzaná kultúrou okolitého sveta, resp. jej výpredajom. Je dôležité poznať názory a kultúru predkov, bez toho aby sme tento svet bližšie poznali. Je súčasťou nášho vývoja a stojí na pevných základoch našich vlastných dejín.

Pôvod a Vývoj Slovanov

Slovania vznikli približne v dobe bronzovej (2. okolo Kaspického mora). Neskôr začali opúšťať pravlasť a dobýjať nové územia. Následne prišli do kontaktu so skutočnou civilizáciou. Postupne sa presunuli ku Germánom a napokon na sever a východ. Ich územie sa rozprestieralo v polovicu medzi Čiernym, Baltickým, Adriatickým a Egejským morom.

Náboženstvo starých Slovanov bolo pohanské. Účinkovaním východnej (byzantskej) aj západnej (latinskej) cirkvi došlo k preberaniu niektorých legiend, napríklad s germánskym Thorom.

Základné Princípy Slovanského Pohanstva

Slovanské pohanstvo bolo postavené na niekoľkých základných princípoch:

1. Rovnováha: Všetko vo vesmíre je v prirodzenom poriadku. Ak vznikne Zlo, musí vyvolávať odvetnú reakciu. Život je Dobro. Smrť je súčasťou Dobra. Takými ich urobila Príroda.
2. Rod: Rod je tvoriaci všetko živé, prenášajúci svojho ducha na všetok život. Ak rod neexistuje, bytosť nemôže byt živá, je to len chodiace telo. Podstata rodu nemizne, ale sa voľne prenáša do inej formy.
3. Osobitná úloha v protiklade Života a Smrti: Sú predvojom.

Svarog - Prapredok Slovanov

Prvý Slovan, od ktorého Slovania vedú svoj rod (národ), ukázal Svarog. Bol prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Svarog - Zániku, získal právo na nesmrteľnú podobu. Ich cieľom je teda boj so Zlom.

Svarog

Duchovní Starých Slovanov

Na rozdiel od kresťanskej cirkvi, kde platí tvrdý hierarchický systém a pevná organizácia, medzi duchovných možno považovať vedmy, vedomcov, kňazov, žrecov, mudrcov. Patria sem i liečiteľstvo samotné. Žrecov často kresťanskí mnísi obviňovali z čarodejníctva. Medzi duchovnými bolo veľké množstvo žien. Až patriarchálnu spoločnosť u nás zaviedlo až kresťanstvo.

Mytológia Stvorenia Sveta

Na počiatku bola veľká tma. V nej sa zrodil Rod - praboh všetkého. Rod stvoril svet. Zlaté vajce, z ktorého sa zrodil svet. Z vajca vyšiel Sva. Svarog ukončil stvorenie sveta. Vytvoril Nebeské cárstvo. Svarog rozdelil svet na Jav (hmotný svet) a Nav (duchovný svet). Podopierali nebesá. Z hladiny Zemská kačica porodila mnohých bohov a démonov. Z piesku stvoril zem, zo skál hory, z hliny polia, z kameňov hviezdy. Z masla bola vytvorená Matička Zem. Rod vhodil do mora Alatyr, ktorý bol stredom sveta a vytiahla ho Zemská kačica vo svojom zobáku. Kačica už nemohla udržať a pustila ho. Tak vznikla Alatyrská hora. Svarog udrel Alatyre svojim mlatom a z iskier sa zrodili bohovia. Bol vytvorený chrám najvyššiemu Rodovi. Sú to bojovníci najvyššieho Roda - bojovníci Svaroga. Zdvihol Boží vietor a tak sa zrodil boh vetrov Stribog. Z plameňov vznikli obrovské plamene Svarogove a Svarožičove.

Boj so Zlom

Čierny Had, zrodený zo Zemskej kačice si zmyslel napodobniť Svaroga. Udrel po ňom mlatom. Tak sa zrodili temné sily, démoni. Čierny Had ovinul Zem hmlou. Svarožič sa vybral do neba za svojím otcom Svarogom. Svarog rozrezal Hada a vplietli ho na veľké radlo. Tak vzniklo kráľovstvo Jav (Dobra) a kráľovstvo Nav (Zla). Svarog s ostatnými bohmi zišli na Zem. Zem bola zaliata krvou. Rozrezali Matičku Zem a ona pohltila všetku krv. Naučil ľudí orať zem. Tak vznikli rieky Don, Dunaj a Dneper. Na mieste bitky s Hadom vyrástli Ripejské hory.

Posmrtný Život

Svarogom stvorená Irija je nebeské cárstvo bohov. Dub, zväzujúci svet koreňmi a siahajúci vetvami až do neba. Zachovali dva staré pojmy: NAVA a RAJ. Dôležitý je názor na posmrtný život a jeho dôležitosť. Za prirodzené, božie a tradičné princípy (dobro). Dôležitá je viera v silu zlým bohom a démonom v ich zápase so silami dobra. Zdrojom informácií o názoroch na záhrobný život je pohrebný rituál.

Pohrebné Rituály

Starí Slovania sa vyznačovali tým, že svojich mŕtvych spaľovali. Bolo skoro nemysliteľné, aby človek po smrti nebol spálený. Spaľovanie zrejme odvodený od nadradeného postavenia boha Svarožiča. V 7. storočí prešlo sa na kostrové pochovávanie do mohýl. Do hrobu sa dávali šperky a hlavne potreby dennej potreby. Bola závislá na bohatstve a postavení jedinca počas života. Rozšírený bol strach z upírov. Praktizovalo sa odtínanie končatín, zaťaženie tela, či koly alebo železné ihly v slabinách.

Význam Rodu

Rod stvoril celý vesmír, zem, prírodu aj niekoľko bohov. Potreba určitého zázemia alebo silný pocit spolupatričnosti sa spája so silným vzťahom ku svojim predkom.

Významní Bohovia a Bohyne Starých Slovanov

Medzi najvýznamnejších bohov a bohýň starých Slovanov patrili:

• Lada: Bohyňa lásky. Bola na slovenskom území veľmi uctievaná a významná. Predstavuje ženskú podstatu v panteóne slovanských bohov. Bohyňou ladnosti a súladu.
• Chors: Uctievaný bol u východných Slovanov, jeho svätyňa stála aj v Kyjeve. S červeným kohútom (symbol ohňa).
• Svarog: Je jedným z najstarších a najvýznamnejších bohov Slovanov. Kruh je posvätným znakom, často predstavuje znak Slnka.
• Stribog: Boh vetra. Zdvihol Boží vietor Stribog, ktorý môže byť bohom zlým, ale aj dobrým.
• Mokoš: Bohyňa zeme, plodnosti a ženských prác.
• Perún: Slovanský boh hromu. Jeho najčastejším prívlastkom býva hromovládca.
• Živa: Bohyňa zeme, života a životnej sily.
• Veles: Boh dobytka, ochranca stád a pastierov.
• Morena: Bohyňa smrti.

Slovanskí bohovia

Ostatné Božstvá a Bytosti

• Rusalice: Boli ochrankyňami človeka sprevádzajúc ho na ceste životom.
• Lesník: Pod jeho ochranou sú hlboké lesy aj zvieratá.
• Sudičky (Rožanice): Vyslovujú osud človeka.

Svätyne Starých Slovanov

Absolútna väčšina Slovanských svätýň na našich územiach stála pod holým nebom. Skutočné pohanské chrámy Slovanov v takej forme ako ich poznáme z neskoršej kresťanskej doby - tzn. zakryté budovy, vznikali iba v Polabskej a Pobaltskej oblasti. Nemeckí obyvatelia Pobaltia a Polabia v priebehu 10. až 12. storočia si brali boj proti pohanstvu za zámienku pre svoje vojnové ciele a v tejto súvislosti nám zanechali početné opisy pohanských bohov a svätýň tamojších Slovanov. Najstaršiu zmienku prináša Thietmar, a to o Riedegoste, centre kmeňa Ratarov.

Drevená svätyňa tu stála uprostred hája na zvieracích rohoch v základoch, ktoré zrejme plnili apotropaickú funkciu. Vonkajšie steny svätyne zdobili početné vyrezávané obrazy bohov a bohýň, vnútri chrámu stáli sochy označené menami bohov v čele s hlavným božstvom Svarožičom, vedľa nich práporce a vojnové odznaky. Podľa Thietmara Merseburského, ktorý zomrel roku 1018 a podal o tomto bohu najstaršie a zároveň veľmi vierohodné správy, sa pôvodne nazýval Svarožič.

Thiemar popisuje svätyňu i obrady veľmi podrobne. V kraji Ratarov vraj stál pevný hrad trojbokej podoby s tromi bránami, zvaný Riedegost, obklopený posvätným lesom, v ktorom sa nikdy nerúbali stromy. Vnútri svätyne stáli sochy bohov v helmách a pancieroch a každý boh mal naspodku vyryté svoje meno. Prvý medzi nimi bol Svarožič (Zuarasici), obzvlášť uctievaný všetkými pohanmi. Boli tam aj zástavy, ktoré sa vynášali jedine v čase vojny.

Adam Brémsky poznal túto svätyňu pod menom Retra, zatiaľ čo boha, ktorého zlatá socha mala spočívať na purpurovom lôžku, nazýva Redigastom. Veštby sa robili pomocou posvätného koňa, ktorý prekračoval určitým spôsobom kopije. Retra sama však zanikla zrejme neskôr, koncom 11. alebo v 12. stor. Tamojšia svätyňa pozostávala z jednoduchej obdĺžnikovej stavby s náznakom vstupného priestoru, oddelená od hradiska symbolickou priekopou. Jej prítomnosť na tak starobylom hradisku naznačuje, že takéto svätyne vznikali v tejto oblasti veľmi skoro.

V dobe, kedy Thietmar písal svoju kroniku, museli mať polabskí Slovania už väčší počet chrámov, pretože podľa jeho svedectva mal každý kraj svoju svätyňu, aj keď každá nemusela byť chrámovú stavbou v pravom slova zmysle. Miesto Svarožiča - Radegasta zaujal Svantovít, boh Ránov zo svätyne v Arkone na ostrove Rujana. Svantovít sa dostal v 12. storočí na popredné miesto medzi pobaltskýi a polabskými slovanskými bohmi predovšetkým vďaka obchodným, hospodárskym a vojenským úspechom Rujany a Ránov a tiež preto, že ostatní pohanskí bohovia postupne odpadali.

Dane odvádzané Svantovítovi a jeho kňazom boli pravidelné a platili ich domáci i cudzinci. Patrila mu tiež tretina nepriateľskej výzbroje a koristi dobytej vo vojnách. Svantovít mal nielen kňaza, ale aj vlastnú družinu zloženú z 300 jazdcov na koňoch. Títo bojovníci odovzdávali kňazovi pre boha všetku korisť aj zisky z lúpeží a vojen. Majetok Svantovítov bol ukrytý v truhlici pod závorami a zahŕňal peniaze, ozdoby, drahé látky a iné predmety, napr. drahocenný pohár od dánskeho kráľa.

Svantovítov chrám nestál na osamelom mieste, ale na planine uprostred mesta, bol však ohradený drevenou palisádou a mal len jeden vchod. Už sama ohrada bola zdobená vyrezávaním a maľbami, napospol vraj hrubými. Vnútri ohrady bola vonkajšia chrámová budova s červenou strechou. Vnútornú chrámovú stavbu tvorili len stĺpy, medzi ktorými boli látkovej zásteny. V nej stála ohromná socha v nadľudskej veľkosti so štyrmi krkmi a štyrmi hlavami, z ktorých dve sa pozerali dopredu a dve dozadu. Vlasy mala pristrihnuté do obvyklého účesu obyvateľov Rujany, fúzy taktiež vyholené.

V pravej ruke držala kovový roh naplnený vínom. Podľa stavu vína, ktorým kňaz každým rokom roh napĺňal, sa veštila úroda v budúcom roku. Odev sochy siahal k holeniam a nohy boli vyrezané i s kĺbmi tak majstrovsky, že spojenie bolo viditeľné len pri starostlivom pozorovaní. Neďaleko sochy ležalo zubadlo, sedlo a početné božské odznaky, z ktorých vynikal predovšetkým meč sa skvostným tepanie pošvy a rukoväťou a strieborným zovňajškom. U Svantovíta sa tiež veštilo a konali sa posvätné obrady. Keď bola veštba nepriaznivá, odložili vojnové ťaženie alebo obchodné rokovania na dobu vhodnejšiu.

Veľký význam mal kult poľnohospodársky. Každým rokom naplnil kňaz Svantovítov roh čerstvým vínom a po roku skúmal, koľko ubudlo. Keď bolo vína dosť, mala byť dobrá úroda, keď málo, neúroda. Podľa toho potom riadili ukladanie zásob a spotrebu potravín v danom roku, aby vystačili aj v rokoch neúrodných. Na poctu Svantovíta a na účely veštby piekli kruhový koláč s medom, ktorý bol takmer tak veľký ako človek. Po obrade nastala veľká slávnosť a hodovanie, pri ktorom konzumovali aj obete predložené bohu.

Svantovít mal vlastného bieleho koňa, na ktorom smel jazdiť len kňaz; v noci vraj na ňom jazdil boh sám - to bol kôň spotený a špinavý. Podľa kronikára Helmonda vraj bol Svantovítovi každoročne obetovaný človek, kresťan určený žrebom. Roku 1168 bola Arkona vyvrátená vojenskými a obchodnými rivalmi Ránov - Dánmi. Dánsky kráľ Valdemar dal sochu Svantovíta pred očami zdesených a pokorených Ránov potupiť, rozsekať a spáliť.

Na Rujanskom hradisku obklopenom močarinou a vyhľadávanom len v dobách vojnového nebezpečenstva stáli ďalšie tri mohutné svätyne, skvostne zdobené, zastrešené, s purpurovými závesmi miesto stien; najväčšia z nich bola obklopená nádvorím. Uctievali v nich Rugievita, Porevita a Porenuta. Obdivuhodne zdobené svätyne si podľa Ebbona vystavali v hodnote 300 talentov obyvatelia Gochova (Chozegowa, dnešné Gutzkow); Herbord hovori len o jednom chráme. Chránili idoly neobyčajnej veľkosti a "neuveriteľnej krásy", s ktorými ťažko bolo možné pohnúť, takže ich bolo treba za Ottovho misijného pôsobenia najprv osekať a až potom odtiahnuť na spálenie.

Z ďalších polabských a Pomoranských bohov treba spomenúť napr Rugievita v meste Korenica, ktorý mal idol z duba so siedmimi tvári. V Štetíne uctievali Triglava, ktorý mal tiež chrám zdobený rezbami a maľbami a ďalšie menšie svätyne. Bol to mocný boh, "summus deus", ktorý mal podobne ako Svantovít a Radegast svätého koňa, s ktorého pomocou sa veštilo. Biskup Otto dal jeho sochu po roku 1128 rozsekať a tri strieborné hlavy poslať do Ríma. K vyvráteniu Triglavových svätýň v Štetíne pomáhal ľud, ktorý vraj si prestal boha vážiť, keď videl, že sa sám nedokáže brániť. Pomoc ľudu však pramenila skôr z iného základu, z útlaku kňazov, bohatých obchodníkov a šľachty, ktorí hájili svoju moc práve v mene Triglavovom.

Jedna z najpozoruhodnejších slovanských chrámových stavieb bola objavená v hradisku Gross Raden na brehu Sternbergského jazera. Na voľnej ploche juhovýchodnej časti poloostrova stála jednopriestorová hala (7 x 11 m) spojená úzkym, stélami lemovaným chodníkom s drevenou cestou, ktorá prechádzala hradiskom. Jej obdĺžny pôdorys bol na užších stranách mierne vyklenutý a vybavený vchodmi. V okrúhlych alebo skôr kosoštvorcovo zašpicatených vyrezávaných hlaviciach na hornom konci sa nám rysujú náznaky mužských a ženských figúr. K inventáru však patrilo 6 konských lebiek, 2 železné kópie, drevený štít a misy na nožičkách. Nad dverami chrámu bola zavesená dobytčia lebka.

Chrám vo Wolgast, zasvätený Gerovitovi-Jarovitovi, nebol bližšie opísaný. Vieme len, že počas Ottovom kázania došlo k rozhnevaniu davu, pred ktorého hnevom sa jeden z klerikov zachránil útekom do chrámu, kde sa zmocnil posvätného štítu a pod jeho ochranou potom prešiel bez úhony prekvapeným davom. Slávne prístavné mesto Wolin malo chrám zvaný "continu", obklopený bažinou a uchovávajúci posvätnú kopiju, zapustenú do veľkého stĺpu. Nie je vylúčené, že tu stáli dva chrámy, ako naznačujú dva kostoly postavené po prijatí kresťanstva na rovnakom mieste a zasvätené sv. Václavovi a sv. Vojtechovi. Triglav bol uctievaný tiež vo Woline.

Slovanské Sviatky

Pohanský kalendár a sviatky boli nerozlučne spojené s pohybom nebeských telies, predovšetkým slnka a mesiaca. Osobitne dôležité boli slnovraty a rovnodennosti. Medzi sviatky patrili:

• Komodice
• Velikonoce
• Turíce
• Letnice
• Vajany
• Vakácie
• Kúpalnice
• Rožanice
• Vianoce

Vynášanie Moreny

Je až na neuverenie, ako sa v ostatných desaťročiach rozmohol na slovenskom vidieku zvyk vynášania Moreny. Už to nie je rituál, ale skôr zábava v podaní folklórnych súborov a, čuduj sa svete, materských škôl. Zvyčajne prepukne v Kvetnú nedeľu, ale málokto spája Morenu s Veľkou nocou. Pritom ide o súčasť jarných slávností, ktoré sa konali dávno pred vznikom týchto najväčších kresťanských sviatkov.

Vynášanie Moreny

Katolícka cirkev bola natoľko obratná, že pri kristianizácii Európy prebrala do svojho arzenálu veľa sviatkov pohanských a dala im iný obsah. Najdlhšie odolávalo pohanské náboženstvo kresťanstvu medzi pobaltskými Slovanmi, až do 16. storočia.

Rodnoverectvo na Slovensku

Nitrianska rodnoverecká občina Dažbogovi vnuci bola založená 21. decembra 2006. Sme apolitické neformálne združenie ľudí slovanského predkresťanského vierovyznania (a sympatizantov slovanských duchovných tradícii), pociťujúcich potrebu žiť aktívnym náboženským životom. Naša občina je základňou pre organizovanie staroslova(e)nských sviatkov, obradov, i zvykov, poznávanie a štúdium predkresťanského slovanského náboženstva - slovanského rodnoveria. Snažíme sa tiež i o osvetu ohľadom staroslovanskej rodnej viery, tradícii, hmotnej i duchovnej kultúry Slovanov. Sme otvorení spolupráci, vzájomnej komunikácii a vytváraniu priateľských zväzkov s ďalšími podobnými organizáciami zo Slovenska a iných slovanských krajín. Sme v priateľskom kontakte so spolkami nielen so Slovenska, ale i Čiech a Poľska. Radi podporíme každého jednotlivca či skupinu, ktorá pôsobí v oblasti obrodenia slovanskej /a slovenskej/ kultúry (hudba, tanec, výtvarné umenie, ľudové remeslá, šermiarstvo, living history, literatúra atď).

Tabuľka Bohov

tags: #pohansky #boh #starych #slovanov