Obec Budkovce sa nachádza na východnom okraji Východoslovenskej nížiny, v Zemplínskej župe. Rozprestiera sa na pravom brehu Laborca, v južnej časti michalovského okresu. Nadmorská výška obce je približne 102 m.
História obce Budkovce
Ojedinelý nález obsidiánovej industrie dokladá osídlenie chotára už v období neolitu. Archeologické nálezy pochádzajú aj z ďalších období praveku až včasného stredoveku. V budkovskom chotári máme doložené aj slovanské sídlisko z 9. - 10. storočia. To dokladá, že Budkovce patria k najstarším obciam v regióne s neprerušeným trvaním.
Prvá písomná zmienka týkajúca sa obce sa nachádza v publikácii "Zemplén varmegye" v súvislosti s majetko - právnymi záležitosťami z roku 1220, kedy tu už bolo oppidum - mestečko a farnosť. Až v 19. storočí sa Budkovce dynamicky rozvíjajú na modernú obec s dobre rozvinutou infraštruktúrou. Ako v minulosti tak aj dnes si zachováva charakter strediskovej obce. Budkovčania ani v tejto modernej dobe nezabúdajú na udržiavanie tradícií.
Niekoľko storočí lokalita patrila miestnym zemanom, ktorý tu mali vlastné sídlo (kúriu možno aj hrad) a od 17. storočia kaštieľ. V 16. storočí k tunajším zemepánom patrili príslušníci niekoľkých ďalších šľachtických rodov (napríklad z rodu Wiczmándy, ktorý mal právo meča). Písomná zmienka z roku 1319 dokladá, že obec patrila rodine Buttkayovcov. V roku 1715 mala 3 obývané a 15 opustených domácností, v roku 1787 mala 121 domov a 925 obyvateľov, v roku 1828 mala 168 domov a 1275 obyvateľov.
Vďaka miestnemu trhu sú Budkovce od konca 15. storočia charakterizované ako mestečko (na prelome 16. a 17. storočia patrili k malým mestečkám Zemplínskej stolice). Do uhorských i slovenských dejín sa Budkovce zapísali najmä ako jedno z centier východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831.
Významné postavenie obce v regióne zdôraznilo nielen zriadenie budkovského obvodného notariátu, lekárskeho a žandárskeho obvodu, ale i vybudovanie železnice ako modernej formy prepravy tej doby. Po roku 1989 sa Budkovce dynamicky rozvíjajú na modernú obec s dobre rozvinutou infraštruktúrou. Ako v minulosti tak aj dnes si zachováva charakter strediskovej obce. Budkovčania ani v tejto modernej dobe nezabúdajú na udržiavanie tradícií.
Medzi zachované kultúrne pamiatky patria renesančný kaštieľ rodiny Butkai z roku 1617, gotický rímsko - katolícky kostol zo 14. storočia a socha Sv. Jána Nepomuckého z 19. storočia.
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je ranogotický kostol zo začiatku 14. storočia, hoci sa predpokladajú staršie základy z predošlého storočia. Terajší kostol bol postavený v roku 1612 v ranogotickom slohu.
K najcennejším kultúrnym pamiatkam obce patrí gotický rímsko - katolícky kostol zo 14. storočia. Rímsko - katolícky kostol Najsvätejšej Trojice pôvodne ranogotický, aj keď sa predpokladajú staršie základy z predošlého storočia.
Okrem kostola sa v obci nachádza aj neskororenesančný kaštieľ rodiny Buttkayovcov z roku 1617, neskôr koncom 18. storočia rozšírený nárožnými vežami a prístavbou masívneho klasicistického portika. Na hlavnej fasáde je do pôvodného neskororenesančného muriva vsadený kamenný erb z letopočtom vzniku 1617. Kaštieľ zdobia piliere so sokolovitou pätkou, skosené hrany, rímsovité hlavice, valené klenby v prízemí, miestnosti vo veži majú tzv. české placky.
Treťou významnou pamiatkou je socha Sv. Jána Nepomuckého - polychrómová plastika z polovice 19. storočia, na ktorú pri búrke v roku 1919 spadla 200 - ročná jaseň. Táto socha bola v roku 1924 na náklady občana Františka Šamudovského zreštaurovaná a dodnes zdobí kostolný dvor.
Vývoj školstva v obci
V 19. storočí získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1863 - 1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928 - 1934 sa po vyučovaní v kaštieli prestavala bývalá panská koniareň na 6 - triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR ( od 24.11.1918 ) začalo vyučovať po slovensky.
Počas tohto obdobia prešla škola mnohými zmenami. Neskôr sa zjednotili do štátnej ľudovej školy. Základný kameň novej ZŠ bol slávnostne položený 10. Nová 15-triedna škola bola odovzdaná do užívania 15. januára 1970.
Budkovce mali poľnohospodársky charakter, po vojne tu fungovala len drobná syráreň, ktorú zriadili v roku 1890 švajčiarsky prisťahovalci Galliovci.
Železničná trať, trasa Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany, bola dokončená v roku 1921. V tomto roku presne 19.12.1921 bol v Budkovciach založený aj miestny odbor Matice Slovenskej, jeho zakladateľom bol vedúci notár Bohdan Vilček.
Dňa 12.10.1944 obec obsadilo nemecké vojsko, ktoré zriadilo v škole poľnú nemocnicu. Dňa 25.11.1944 Nemci obec opúšťajú a prichádzajú ruské hliadky.
Od 1.1.1949 bola v obci zriadená 1. stredná škola - meštianska a v tom istom roku sa zriadilo aj štátne kino Laborec a lesná škôlka. V roku 1961 bola v obci zriadená Materská škola. MNV zriadil 1.6.1966 " Prevádzkáreň ". V roku 1970 bola daná do užívania nová Základná deväťročná škola s telocvičňou, špeciálnymi učebňami, dielňou a školskou jedálňou s kuchyňou. Do obce pribudlo aj Nákupné stredisko Jednoty.
V roku 1971 začali vychádzať aj prvé dedinské noviny " Budkovčan". V roku 1975 došlo k zlúčeniu okolitých JRD - Budkovce, Sliepkovce a Lastomír na JRD " Zlatý Klas". V roku 1980 pribudol Nový kultúrny dom, kde je umiestnený Obecný úrad, obvodný matričný úrad a miestna knižnica. Za zmienku stojí aj výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne, Domu služieb a plnofikácia obce v rokoch 1977 - 1979.
Po nežnej revolúcii v roku 1989 došlo aj v našej obci k zmenám, ktoré sa snáď najvýraznejšie dotkli Agrokombinátu. Po revolúcii prešiel viacerými transformáciami a dnes tu namiesto veľkého poľnohospodárskeho podniku a potom aj niekoľkých s.r.o. nefunguje už hádam nič.
Od roku 1995 je to pod hlavičkou OŠK (Obecný športový klub) Budkovce. V obci pôsobí poľovnícke združenie " Bažant". Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov.
V obci, ktorá ma charakter prevažne rímsko - katolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku 1992 obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej.
V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla. DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku ... . K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia poriadania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce.
Obec Budkovce, s približne 2000 obyvateľov, je strediskovou obcou.
tags: #rimskokatolicky #kostol #najsvatejsej #trojice #budkovce