História Evanjelickej cirkvi v Príbovciach

Evanjelická cirkev v Príbovciach má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa začala písať ešte pred vznikom samostatného cirkevného zboru. Poďme sa spoločne pozrieť na dôležité míľniky a udalosti, ktoré formovali túto cirkev.

Prvé kostoly a vznik zboru

Príbovce patrili kedysi ako fília k zboru v Svätej Mare, k Svätému Petru až do r.1709. Prvý evanjelický kostol bol postavený uprostred dediny ešte v časoch, keď Príbovčania nemali samostatný cirkevný zbor.

Už v r.1640 bol v Príbovciach postavený evanjelický kostol na základoch niekdajšej polodrevenej stavby, pravdepodobne z polovice 15.storočia. Z toho času sa zachovala poznámka, že bratstvo 28.októbra 1640 zišlo sa do novopostaveného chrámu Božieho v Príbovciach a v prítomnosti superintendanta LÁNIHO vyvolilo si za seniora Michala SINAPIUSA.

Reakciou katolíckej cirkvi podporovanej vládnou politikou habsburskej monarchie, na reformáciu bolo protireformačné hnutie usilujúce sa o obnovenie stratených spoločenských a mocenských pozícií v západnej a strednej Európe. Obdobie protireformácie sa nepriaznivo dotkli aj Príboviec. Výsledkom protireformačných snáh bolo odňatie 888 protestantských kostolov v r.1659-1681 a ďalších 140 kostolov v r.1715-1721.

Farára zo Svätého Petra a teda aj farára z fílie Príbovce (Juraja ANTÓNIHO) vyhnala katolícka vrchnosť z farnosti a kostol sa definitívne stáva v r.1710 rímskokatolíckym. Následne boli zakázané všetky evanjelické verejne služby a evanjelické školy. Šľachta mohla mať svoju modlitebňu s vlastným kňazom. Vlastného kňaza mala aj zemanská rodina BENICKÝCH (BENICZKÝCH) z Príboviec v kaštieli v Príbovciach.

Šopronsky snem konaný v r.1681 stanovil, že v každej stolici si mohli evanjelici vybudovať dva chrámy. Chrámy boli vymenované v zákonnom článku 26. Pre Turčiansku stolicu bola povolená výstavba artikulárnych chrámov v Necpaloch (pre dolný Turiec) a artikulárny chrám v Ivančinej (pre horný Turiec). Museli byť situované na určenom odľahlom mieste, z dreva, bez použitia železných klincov, bez veže a zvona, postavené na vlastné náklady za jednu sezónu od jari do zimy a nesmeli mať vchod z ulice. Evanjelici bývajúci mimo artikulárnych miest museli platiť štólu (cirkevné poplatky) katolíckym kňazom. Príbovskí evanjelici navštevovali artikulárny chrám v Necpaloch, čo je cca 10 km. Zároveň sa museli podrobiť zákonným obmedzeniam.

V r.1780 nastúpil na trón Rakúsko-Uhorskej monarchie, teda aj Uhorského kráľovstva syn Márie TERÉZIE Jozef II. HABSBURSKÝ. Po vydaní Tolerančného patentu v r.1781, ktorý zaručoval evanjelikom náboženskú slobodu, sa príbovskí evanjelici v r.1783 výdatnou zásluhou zemana - patróna cirkevného zboru, Jozefa BENICKÉHO (BENICZKÉHO) a jeho manželky Rebeky rod.LEHOTSKEJ osamostatnili a založili Evanjelický cirkevný zbor v Príbovciach.

Listina, ktorou bolo povolené vykonávanie náboženstva v Príbovciach bola vydaná v Pozsony dňa 11.8.1783. Na základe tejto listiny muselo sa zemské panstvo, rodina BENICKÝCH (BENICZKÝCH), zaviazať že „vybuduje chrám, faru a školu a že sa bude starať o tieto budovy a bude ich aj udržiavať. Oprávnenosť žiadosti overovala kráľovská komisia.

Hneď nasledujúceho roku po obdržaní povolenia založiť evanjelický zbor v Príbovciach bol v r.1784 postavený na obecnom pasienku, a sice na mieste kráľovskou radou - povereníctvom vymeranom drevený chrám - kostol. „Že sme na Šimona na deň založiť chrám Príbovský mohli a grunt položiť v roku 1783, ktorý nech do pamäte vojde.

Druhý drevený evanjelický kostol postavili príbovskí evanjelici za dedinou v roku 1783, teda pred 226 rokmi, zásluhou zemana - dlhoročného patróna cirkevného zboru, Jozefa BENICKÉHO a jeho manželky Rebeky BENICKEJ rodenej LEHOTSKEJ v duchu obmedzujúcich nariadení. Kostol bol postavený severne od obce na poliach asi niekde, kde dnes stojí stará evanjelická škola alebo na poliach medzi školou a riekou Turiec. Údaje o tom ako kostol presne vyzeral ani údaje o tom aký bol veľký sa nezachovali. Vieme len to, že bol drevený. Rovnako nepoznáme ani osud dreveného kostola po výstavbe nového murovaného kostola.

Kostol bol postavený na konci dediny (na súčasnom mieste kostola) podľa vzoru kostola ivančianskeho. Kostol mal 7 siah v šírke a 14 siah v dĺžke. Vyúčtovanie stavby kostola bolo spracované 17.februára 1826. Kostol bol postavený murárskym majstrom Martinom Qilardom v sume 1.361 Zlatých.

Podľa „Zápisnice o kanonickej vizitácii v cirkevnom zbore v Príbovciach zo dňa 11.5.1873" sa v časti V. z památkou reformácie na deď svatí". Na základe Ústavy ECAV na Slovensku v zmysle článku 26 ods.2 písm. V cirkevnom zbore a.v. v Príbovciach a aj vo fíliách zboru boli založené aj školy. Na týchto školách vyučovali evanjelickí učitelia a vyučovalo sa aj náboženstvo. Dátum ich vzniku a trvanie sa nezachovalo.

Vieme iba to, že okrem evanjelickej školy v Príbovciach boli ostatné počas pôsobenia farára Viliama (Wilhelma) KLIMU zoštátnené. Podľa údajov v Zápisnici o kanonickej vizitácii z r.1928 sa dozvedáme, že „chybou" života Viliama (Wilhelma) KLIMU bolo, že nevedel odolať a súhlasil so zoštátnením evanjelických škôl cirkevného zboru v Príbovciach. Vyznamenanie mu odovzdal najvyšší úradník Turčianskej stolice, vicišpán dňa 15.8.1903 počas zborového konventu.

„Radostná a pre cirkev našu milá udalosť, že náš miestny Velebný Pán Farár Wilém KLIMO už 25 rokov v lone cirkeve našej s prospechom účinkuje. Za jeho zásluhy nie len v lone cirkvi našej uznané, ale aj od Jeho Jasnosti Františka Jozefa I. Wilém KLIMO počas 25 ročného účinkovania v stolici poťažme v cirkvi našej príbovskej vykonal, lebo hovoriac: „prišiel ako cudzí a neznámi, priateľov nemajúci" a predsa v krátkom čase stal sa svojou činnosťou, jako na poli cirkevnom, tak i politickom všestranne obľúbený.

Rád Františka Jozefa bol založený cisárom 2.decembra 1849 pri príležitosti 1.výročia nástupu na trón. Novovytvorený rád bol určený ako odmena za zásluhy o štát a panovnícky dom, a všeobecné blaho ľudu. Boli ním odmeňovaní občania monarchie aj cudzinci, bez ohľadu na ich pôvod, náboženstvo a stav za zásluhy o rozvoj priemyslu, techniky, poľnohospodárstva, vedy, kultúry a umenia, rovnako ako za zásluhy o duchovný rozvoj národov, humanitnú a charitatívnu činnosť, ako aj reprezentáciu ríše v zahraničí. S udelením tohto rádu nebola spojená možnosť povýšenia do šľachtického stavu. Od ostatných starších rádov monarchie sa líšil aj ďalšími vecami - rád nemá reťaz ku velkokrížu (kolanu) ani sa v rámci rádu nepoužíva rádový odev. Najmä absencia výhod spojených s udelením iných rádov spočiatku spôsobovala v prvých rokoch udeľovania jeho menšiu "popularitu".

Vývoj kostola

Počas pôsobenia farára Karola BELOHORSKÉHO bola v roku 1863, teda pred 146 rokmi, ku kostolu od severozápadnej strany pristavená sakristia. Počas pôsobenia farára Viliama KLIMU a dozorcu Jána NEMEŠA sa v roku 1901 konala rozsiahla prestavba kostola, kostol bol obnovený - vlastne skoro znova vystavaný.

V rámci rozsiahlej prestavby kostola v roku 1901 bola ku kostolu pristavaná aj 36 metrov vysoká veža, ktorá patrí k najkrajším v Turci. Veža členená rímsami má barokovú, baňatú strechu s lunetami. Do novopostavenej kostolnej veže Katarína BENICKÁ rodená RUTTKAY darovala 955-kg veľký zvon, tiež volaný „Martin" a cirkev zaopatrila do veže malý 32-kg zvon a stredný 192-kg zvon. Počas pôsobenia farára Júliusa HEČKU boli v roku 1926 zo zbierky a milodarov zakúpené tri nové zvony do veže kostola. Malý 450-kg zvon, stredný 600-kg zvon a veľký 1.200-kg zvon. Zvony boli najkrajšie a najväčšie zvony v Turci a vážili až 22.000 kg. Posviacku zvonov vykonal turčiansky senior Otto ŠKROVINA pri asistencii farárov: Július HEČKO, príbovský, Miroslav BIBZA, ivančiansky, Ján SMYK, horno-jasenský.

Prestavbu a súčasnú podobu nášho kostola navrhol architekt Samuel PETRIKOVICH. Kostol bol vystavaný z kameňa a tehly a bol pokrytý plechom. Kostol sa staval 387 dní, objednalo sa 144.000 kusov tehly, minulo sa 1.567 vozov piesku. Evanjelický kostol v Príbovciach je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Kostol sa vyznačuje tradičným barokovo-klasicistickým slohom jozefínskej doby. Kostol je 24 metrov dlhý, 14 metrov široký a 16 metrov vysoký. Obvodové murivo kostola má hrúbku od 80 centimetrov do 1 metra a v moduloch klenieb je ešte zosilnené. Kostol je prekrytý plechom.

Prvý organ bol v kostole postavený v roku 1877, teda pred 132 rokmi, organárom Samuelom WÁGNEROM zo Slovenského Pravna. Koncom 1.svetovej vojny zbrojná výroba potrebovala ďalšie farebné kovy na výrobu zbraní. Po zvonoch prišiel rad aj na organové píšťale. V roku 1935 začala výstavba nového v poradí už druhého organa od majstra organára Jána TUČEKA z Kutnej Hory podľa vypracovaného návrhu, ktorý vypracoval kantor-učiteľ Daniel SÁMEL. Firma súhlasila s podmienkami na zhotovenie organa a zaviazala sa postaviť nový organ za 75.000,- Kčs. S výstavbou začali traja montéri dňa 30.augusta 1935, kedy sa začali aj vynášať súčiastky organa na chór. Organ bol dokončený dňa 25.septembra 1935. Posviacku nového organa vykonal Turčiansky senior Otto ŠKROVINA, farár turč.sv.martinský dňa 13.októbra 1935 o 14.00 hod., teda pred 74 rokmi. Druhým rečníkom bol miestny ev.farár Július HEČKO. Počas posviacky organa sa spievalo bez organa. Spev a liturgické časti sprevádzal na harmóniu miestny kantor-učiteľ Daniel SÁMEL. Organ zaznel až po posvätení. Pri bohoslužbách účinkoval spevokol z Trebostova a z Príboviec a slečna Anna TENCEROVÁ so sólovým spevom.

Rodinná hrobka Benických

V roku 1902 bola na miestnom cintoríne „rozváľaná“ pôvodná krypta, ktorú dal v roku 1791 postaviť syn Jozefa Benického, Alexander Benický. Na jej mieste dal Koloman (Kalman) Benický (brat Martina Benického) vybudovať novú kryptu - architektonicky upravenú novogotickú stavbu, ktorá bola nielen pekná, ale aj majestátna a tvorila tak dominantu obce.

Neudržiavaná krypta, možno aj zlomyseľnosťou vtedajšieho štátneho zriadenia, pomaly chátrala a napriek snahe vtedajšieho predsedu MNV Juraja Muchu aj evanjelického farára Jána Chalupku Okresný národný výbor (ONV) v Martine svojím nariadením zo dňa 18. 9. 1984 veľmi dôrazne nariadil stavbu krypty odstrániť (asanovať) z finančných prostriedkov evanjelickej cirkvi do 30. 5. V prípade nesplnenia nariadenia hrozila cirkevnému zboru penalizácia za nedodržanie nariadenia. Evanjelická cirkev sa proti rozhodnutiu o odstránení stavby odvolala na Krajský národný výbor (KNV) v Banskej Bystrici aj na ONV v Martine. Odvolania boli však zamietnuté a rodinná hrobka sa zachovala iba na pár pohľadniciach a na fotografiách Kazimíra Rusnáka, ktorý ich nafotil v roku 1984 počas búracích prác.

Po piesni „Kto za pravdu horí“ a krátkych príhovoroch biskupa Mgr. Slavomíra Sabola, domáceho zborového farára Mgr. Mareka Szabóa a starostu obce Príbovce Ing. Jaroslava Brzáka, PhD., bola bratom biskupom odhalená pamätná doska tejto rodine v miestach, kde pôvodne stála ich majestátna architektonicky upravená neogotická rodinná hrobka.

Súčasnosť

V súčasnosti má náš zbor 1270 registrovaných veriacich v 14 obciach krásneho a malebného Turca. Cirkevný zbor v Príbovciach si dal za cieľ v tomto pamätnom roku širšej verejnosti, ako aj svojim členom prostredníctvom prezentácie histórie cirkevného zboru predstaviť históriu cirkevného zboru, a tak budovať evanjelickú identitu svojich členov, ako aj povedomie a obraz o evanjelickej cirkvi.

Za projektom „Náučný chodník obcou - spoznaj našu históriu...“ stojí Občianske združenie Zažnime svetlo, ktorého zakladateľom je Evanjelický cirkevný zbor a. v. Príbovce. Zároveň partneri projektu Občianska iniciatíva MEMORIAE, Vlastivedný odbor Matice Slovenskej, obec Príbovce a podporovatelia projektu.

Postupne budú v rámci projektu dopĺňané aj ďalšie informačné tabule ďalších významných miest zameraných na historické a súčasné zaujímavosti našich troch obcí.

tags: #evanjelicka #cirkev #pribovce