Osídlenie súčasného okresného mesta Veľký Krtíš sa vyvinulo v plytkej doline potoka Krtíš. Severná časť katastra sa rozprestiera na výbežkoch Krupinskej planiny, ktorá prechádza do nižších, pahorkatinných polôh Ipeľskej kotliny. Stred mesta leží v nadmorskej výške 200 m. J časť chotára má pahorkatinný reliéf z ml. treťohorných uloženín, s uhľonosnou formáciou. SV časť chotára je zalesnená dubovými, bukovými a agátovými lesmi. Zaraďuje sa do klimatickej oblasti kontinentálnej klímy a do klimatickej oblasti kontinentálnej horskej klímy strání, s nízkym úhrnom zrážok. Pôdny kryt v časti Ipeľskej kotliny tvoria hnedozeme a ilimerizované pôdy a v časti Krupinskej planiny hnedé lesné pôdy.
Hospodárske, správne a kultúrne centrum okresu od r. 1968. Archeologické nálezy sídlisk sú zo strednej až mladšej doby bronzovej a popolnicové pohrebisko pilinskej kultúry. Najstaršie písomné pramene sú z r. 1245, potok Krtíš (Curtus), r. 1251 názov dediny Krtíš (Curtus) a mená jej majiteľov, Dubak a Tomáš z rodu Krtíšskych zemanov. Podľa ďalších stredovekých listín tu bola pôvodne služobnícka osada hradu Novohrad Osláre (Ozlar, r. 1494 Naghkyurthes alias Ozlar), ktorej počiatky siahajú nepochybne do preduhorských čias. V r. 1249 sa spomína ako majetok liptovského župana Tomáša a jeho bratov Madácha a Tobiáša, r. 1264 ako zem kráľovských dvorníkov a hradných ľudí. Časť patrila rodu Krtíšskych zemanov a časť Petrovi, predkovi rodu Balassovcov. V r. 1279 získal časť Krtíša šarišský župan Demeter z rodu Balassovcov. Asi v 14. - 15. stor. sa z materskej obce Krtíš vyčlenila obec Malý Krtíš. V 16. - 17. stor. pod správou novohradského sandžaku. V r. 1598 vlastnil Krtíš rod Šóšovcov (Soós z Poltára), Pavol z Krtíša a Imrich Balassa. V r. 1728 časť Veľkého Krtíša patrila Balassovcom a Š. Kohárymu (modrokamenské a divínske panstvo), druhá časť po Šóšovcoch viacerým šľachtickým rodom. V r. 1770 mala rodina Zichyovcov 17, rod. Plachých 10, Čemických 7 poddaných a rod. modrokamenských Balassovcov už len 2 poddaných.
Už r. 1349 sa spomína zemepánsky vodný mlyn, druhý tzv. dolný mlyn patril ev. cirkvi. V r. 1761 vznikli osady Prše a Dolina. Ostatné osídlené časti boli Pátelka, Darvaška, Ďulov dvor, Tilalmáš, v 19. stor. Mešovka. V 19. stor. sa v chotári obce Veľký Krtíš ťažilo hnedé uhlie. V r. 1860 A. Mešša otvoril baňu Barbora a v r. 1861 baňu Eva. Od r. 1861 bol spoluvlastníkom bane Barbora Krtíšsky komposesorát, v r. 1868 účastinná spoločnosť Krtíšsky lesný priemysel. V r. 1903 otvorili V. Sebastiani a J. Fejér parnú pílu, v r. 1909 pieskovú baňu. V r. 1867 predložil A. Mešša petíciu na výstavbu železnice krtíšskym údolím. Prvá železničná trať do Malých Stracín však bola postavená až r. 1951. Uhoľné a pieskové bane zanikli v prvej pol. 20. stor.
V r. 1784 - 1787 tu bolo 112 obývaných domov a žilo tu 814 obyvateľov. Súpis uvádzal aj 36 šľachticov. K vyššej šľachte patrili Ambrózyovci, ktorí sa tu usadili v r. 1775, po nich od r. 1850 Sebastianovci (de Remetei), r. 1859 Andrej Mešša, banský podnikateľ.
V r. 1923 štrajkovali poľnohosp. robotníci veľkostatkov. V r. 1925 - 1929 prebehla parcelácia menších čiastok veľkostatkov, ale neuspokojila požiadavky roľníkov. Zmeny katastrálnych hraníc sa uskutočnili v r. 1935, časť katastra bola pričlenená k Malému Krtíšu a po r. 1945 osady Prše a Dolina k Modrému Kameňu. V r. 1941 majer Ďulov dvor osídlili presídlenci z Oravy a v r. 1943 bol postavený rím. kat. kostol.
V 20. stor. život obyvateľov obce poznamenali dve svetové vojny. V r. 1919 bola dočasne obsadená maď. boľševickým vojskom. Počas druhej svet. vojny bola časť obce poškodená priamymi bojmi, oslobodená bola 5. 1. 1945. Obyvatelia sa zúčastnili SNP v r. 1944. V r. 1943 - 1946 bola obec elektrifikovaná. Konfiškované veľkostatky prevzal v r. 1948 ŠM vo Vígľaši, neskôr ŠM Veľký Krtíš. Vznikla STS, v r. 1957 JRD, ktoré bolo v r. 1965 zlúčené so ŠM. V druhej pol. 20. stor. bola obnovená ťažba hnedého uhlia. V r. 1950 začala výstavba baníckeho sídliska. Zriadením okresu získal 31. 7. 1968 Veľký Krtíš štatút okresného mesta. V noci z 20. na 21. augusta 1968 mesto obsadili vojská Varšavskej zmluvy, maďarská a sovietska armáda.
Do pol. 20. stor. bol Veľký Krtíš poľnohosp. obcou so zameraním na pestovanie obilnín, krmovín, technických plodín a tabaku. Vinohradníctvo bolo rozvinuté podľa záznamov už v 15. stor. a neskôr ovocinárstvo, chov oviec a dobytka. O včelárstve sú záznamy z r. 1606. Počas nepokojných období, najmä tureckej expanzie v 16. - 17. stor. poľnohosp. výroba upadala čo vyvolalo veľké vysťahovalectvo pôvodných obyvateľov obce v 18. stor. Obec dosídlili obyvatelia Liptova, Oravy a Turca.
Začiatkom 20. stor. patril Veľký Krtíš medzi väčšie novohradské obce, v r. 1900 mal 844 obyvateľov. V obci bolo 146 obytných domov vrátane 2 kaštieľov a 2 šľachtických kúrií, evanjelický kostol a obecné budovy. Do r. 1930 počet obyvateľov klesol na 755 a do r. 1948 až na 702. Časť obyvateľov sa živilo remeslami. V 19. stor. profesijnú štruktúru rozšírili baníci.
Od druhej pol. 20. stor. počet obyvateľstva Veľkého Krtíša rástol a jeho soc. a ekon. skladba sa menila vytváraním pracovných miest a koncentráciou priemyslu. Po r. 1950, ale najmä r. 1968, zamestnanie v baníctve, stavebníctve, priemysle, poľnohosp., obchodoch a službách. V r. 2001 mal Veľký Krtíš 14013 obyvateľov, z toho 67,9 % v produktívnom veku a ekonomicky aktívnych 50,1 %.
Najstaršie zmienky a reformácia
Najstaršia písomná zmienka o Veľkom Krtíši je datovaná 9. septembra 1245. Je ňou listina kráľa Bela lV. o potvrdení majetkov pre šahanský kláštor. Z hľadiska cirkevných dejín Veľkého Krtíša je veľmi cenným a významným prameňom listina ostrihomského kanonika Františka zo Zvolena a Juraja, ostrihomského vikára, zo 7. júna 1435, v ktorej sa prvýkrát spomína existencia fary vo Veľkom Krtíši. Jej vznik a jestvovanie možno predpokladať už v polovici 14. storočia.
V 16. storočí snahy o reformovanie katolíckej cirkvi viedli ku vzniku protestantizmu. V súlade s heslom „cuius regio, eius religio“ prechádzali i obyvatelia Veľkého Krtíša na novú vieru a osvojili si nové reformačné myšlienky. Už r. 1561 sa spomína istý evanjelický kazateľ Michal z Krtíša, pôvodom Slovák, ktorý pôsobil v neďalekej Kremnici.
Obec bola, až na niekoľkých obyvateľov, evanjelická. Podľa štatistických údajov v roku 1938 z 261 obyvateľov len 16 bolo rím.-katoIíkov, 245 evanjelického vyznania, podobne aj v iných rokoch.
Prví evanjelici/Luteráni/ sa objavili v Čelároch v 17.storočí. Evanjelici z Čelár patrili pod cirkevný zbor v Malých Zlievcach. Z roku 1731 máme údaj o ev.a.v. z Čelár, keď tu spísali 15 luteránov. V Čelároch v rokoch 1755 spísali 35 ev.a.v. a v roku 1778 už 45 evanjeklikov.
Vývoj kostola
Zdá sa, že v prvom období reformácie ľudia verní protestantizmu vo Veľkom Krtíši navštevovali spočiatku starý stredoveký kostol z čias Žigmunda Luxemburského, prípadne putovali do susedných, či vzdialenejších miest a obcí a až neskôr si postavili vlastný kostol. O jeho počiatkoch nemáme zachované súdobé historické pramene a dnes po tejto stavbe niet ani stopy.
Prvýkrát sa kostol v prameňoch spomína až v rokoch 1688 - 1694, kedy je doložené jeho patrocínium Narodenia Panny Márie. V kanonickej vizitácii okolo r. 1730, ktorú vykonal ostrihomský sufragán a novohradský archidiakon Žigmund Berényi sa uvádza, že vraj krtíšsky kostol postavili z podnetu vtedajších majiteľov Šóšovcov. Nasvedčovali by tomu aj insignie rodiny zachované podľa vizitačného záznamu na vtedajšom oltári.
Oltár dal urobiť v roku 1639 Štefan Šóš z Poltára, ako o tom svedčí latinský nápis v neskoršej kanonickej vizitácii z roku 1876 (PRIOREM ARAM ANNO 1639 POSUERAT STEPHANUS SOOS DE POLTAR). V tom čase sa v kostole okrem sakristie a krstiteľnice pod kostolnou klenbou nachádzal ešte chór, kríž so Spasiteľom a zvonica s tromi zvonmi.
Na všetkých miestach, kde žilo viac ako 100 evanjelických rodín si mohli obyvatelia vytvoriť vlastný cirkevný zbor. Krtíšania túto možnosť využili už skôr a vďaka obetavosti cirkevníkov postavili začiatkom 70. rokov 18. storočia na mieste starého kostola nový chrám. Na jeho stavbu prispeli finančne i patróni kostola a mecenáši ev. cirkvi Juraj Ambrózi a Samuel Ambrózi ako aj ďalší miestni zemepáni Daniel Tiháni, Krištof Horváth, Baltazár Čemický, Karol Šándor, Valentín Kopčáni, Juraj Benický a Samuel Plachý.
V roku 1773 venoval kostolu Daniel Tiháni s manželkou Barborou Balogovou nový oltárny obraz znázorňujúci Ukrižovaného Krista s bočnými výjavmi (oltár mal latinský nápis: HANC ANNO 1773 DEO DICAVIT DANIEL TIHANY CUM CONJUGE BARBARA BALOG de ÓCSA). V tom istom roku pribudla do kostola nová kazateľnica s podobizňami štyroch evanjelistov, ktorú nechal vyhotoviť Karol Šándor a organ od Martina Podkonického zo Zvolena, ktorý objednal Michal Šreter s manželkou a priateľmi. O dva roky neskôr nechal Ján Plachý s manželkou Júliou Meškovou vyhotoviť novú krstiteľnicu.
Pôvodne modlitebňa, postavená v roku 1861. Koncom 19. st., za pôsobenia Jána Dérera prestavaná na chrám s vežou. Spočiatku bola f1liou matkocirkvi v Sennom, od ktorej sa spolu s Veľkým Zo sakrálnych stavieb sa v obci nachádza evanjelický kostol, Lomom odčlenila r. 1888. Neskôr sa opäť spojili s farnosťou vo Veľkom Lome.
Z evanjelických kňazov v Sennom vynikali Samuel, Michal a Andrej Bodickovci, vo Veľkom Lome pôsobil Koloman Ban~el a Ján Dérer. Potom Michal Laciak, Ludovit plvarček, Ján Benčik a i., všetci publicisticky a verejne činní ľudia.
Po odchode Michala Laciaka Brezovčania, ktorí mali vlastný kostol žiadali o odlúčenie a r. 1937 presadili pričlenenie k evanjelickej cirkvi v Dolných Strhároch.
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 490/0.
Popis Súčasného Kostola
Súčasný evanjelický kostol sa nachádza v meste Veľký Krtíš. V meste sa nachádza rokokovo-klasicistický evanjelický kostol z roku 1770. Je v ňom pôvodný oltár a veža z roku 1841. V jeho susedstve sa nachádza evanjelická fara, ktorá bola rodným domov evanjelického kňaza, štúrovca, básnika a riaditeľa prvého slovenského gymnázia Augusta Horislava Škultétyho.
Rokokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1770. Upravený bol v roku 1953. Stavba s halovým priestorom a plocho zakončenou nikou v hrúbke steny. Priestor je zaklenutý pruskými klenbami. Vežu pristavali až v roku 1841. Fasádu členia rímsy a pilastre. Oltár z roku 1773 je rokokovo-klasicistický so stĺpovou architektúrou a plastikami. Oltárny obraz Ukrižovaný s bočnými výjavmi: Sen Jakubov, Povýšenie medeného hada na púšti a v nadstavci Obetovanie Izáka je od Ľ. Kubányho. Kazateľnica je rokokovo-klasicistická z rokov 1770 - 1775, s postavami prorokov a volútovým baldachýnom. Rokoková drevená krstiteľnica je z čias stavby kostola, s rokajmi a naturalistickými kvetmi na nohe. Na volútach vrchnáka je súsošie Krst Krista. Kostol svojím vnútorným vybavením patrí medzi najkrajšie a opravami nenarušené chrámy evanjelickej cirkvi v okrese Veľký Krtíš.
Sakrálny objekt bol viackrát opravovaný a jeho jednoduchý exteriér nepôsobí tak historicky ako interiér. Na kazateľnici stáli pri bohoslužbách vo Veľkom Krtíši pôsobiaci farári, ktorí sa zaradili medzi veľké osobnosti histórie slovenského národa.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v juhozápadnej časti mesta.
Evanjelický kostol vo Veľkom Krtíši:
Protireformácia a náboženské spory
Koncom 17. a začiatkom 18. storočia sa začalo v Uhorsku so systematickou protireformáciou. Vo Veľkom Krtíši sa rekatolizácia príliš nepresadila. Začiatkom 18. storočia tu podľa náboženského vierovyznania žilo 200 evanjelických a len 8 katolíckych rodín.
Aj tu však prebiehali spory o kostol a konali sa rôzne vyšetrovania. Roku 1721 robil napríklad stoličný sudca Gabriel Maršovský vyšetrovanie na stoličnom úrade, týkajúce sa evanjelickej cirkvi a kostola. V prvom rade zisťoval, či fara a kostol boli vždy majetkom protestantov, ďalej či kostol niekedy násilne obsadili katolíci a či Malý Krtíš bol vždy filiálkou krtíšskej fary. Na otázky odpovedalo 13 svedkov z okolitých dedín.
Tí zhodne tvrdili, že katolíci vo Veľkom Krtíši cirkevný majetok nikdy nemali a že tunajší kostol bol vždy majetkom luteránov a Malý Krtíš filiálkou veľkokrtíšskej fary. Dvaja svedkovia (Štefan Kopčáni a Štefan Jesenský) potvrdili, že kostol dal postaviť Štefan Šóš s manželkou Annou Balogovou, ktorí podľa nich boli vždy evanjelici.
Začiatkom 70. rokov 18. storočia si cirkevníci na mieste starého kostola postavili nový chrám.
Obnova katolíckej komunity
Katolíci vo Veľkom Krtíši svoj kostol nemali až do roku 1944, len v parku kaštieľa stála kaplnka obnovená za Sebastianovcov, ktorí boli katolíkmi. Už len ťažko čitateľný nápis na kameni ju datuje do 18. storočia. Tunajší katolíci patrili do farnosti Dolné Plachtince.
V roku 1900 mala obec Veľký Krtíš 844 obyvateľov. Podľa vierovyznania prevládali evanjelici augsburského vyznania, ku ktorému sa hlásilo 472 obyvateľov, 362 bolo rímsko-katolíkov a 10 izraelitov. K 1. 1. 1939 poklesol počet obyvateľov Veľkého Krtíša na 752 obyvateľov.
Katolícku komunitu posilnili v r. 1942 presídlenci z Oravy, ktorí sa pre stavbu priehrady museli vysťahovať zo svojich rodných obcí. Väčšina z nich pochádzala z obce Ústie nad Oravou. Pozemky si prišli pozrieť v októbri 1941 a hneď ich aj odkúpili. Bol to veľkostatok na úpadku (majer Gyulaház), ktorý patril vdove Turčániovej. Prisťahovali sa 19. 3. 1942 rodina Štefana Gašperáka, Štefana Matuľu, Jozefa Colotku, Jána Colotku, Karola Kovalčíka, Jána Vagáneka, Martina Penksu, Martina Ciceka a Jána Kapičáka z Mútneho. Spolu ich bolo 29 dospelých a 48 detí. Majer dostal nové meno „Oravský dvor“.
Život presídlencov
Boh bol bez zveličovania stredobodom života oravskej dediny. S kostolom bol spojený celoročný občiansky i kultúrny život dediny: advent s rorátmi, obecná spoveď pred Vianocami, Veľkou nocou a sviatkom sv. Alžbety (ktorej bol zasvätený kostol v Ústi), Božie telo, odpust na sviatok Škapuliarskej Panny Márie v Trestenej a odpust na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v Bobrove a samozrejme sviatok Všetkých svätých.
V nedeľu a vo sviatok, okrem obriadenia statku, nikto nepracoval ani vo dvore, ani na poli, každý sa ponáhľal do kostola. A práve táto dôležitá sféra života Úsťanom vo Veľkom Krtíši chýbala, pretože v ňom nebol katolícky kostol. Na bohoslužby dochádzali do farského kostola v Dolných Plachtinciach. Mladší šli pešo, starší na vozoch, v zime na saniach. Pán farár Adolf Kejval (kňaz a cirkevný spisovateľ, v r. 1927 - 49 pôsobil v Dolných Plachtinciach) sa im snažil vychádzať v ústrety a dochádzal do Veľkého Krtíša, kde slúžil bohoslužby v zámockom parku pri kaplnke.
V zime vypomohla vdova Turčániová, ktorá na sviatky prepožičiavala najväčšiu miestnosť v kaštieli, kde sa slúžila sv. omša. O začiatku bohoslužieb vo Veľkom Krtíši píše Adolf Kejval v Ružencovej knihe, kde okrem iného si značí dôležité udalosti v jednotlivých rokoch.
„Rok 1942. Toho roku sa počali konať služby Božie vo Veľkom Krtíši. Konajú sa v zámockom parku. Boli vyvolané príchodom nových veriacich z Ústia nad Oravou, odkiaľ títo museli odísť pre stavbu priehrady, aby u nás zaujali pustatinu Gyulaház, na ktorej sa usadili. Prišlo osem rodín.“ (rukopis v Ružencovej knihe uchovávanej v archíve Rím. kat. farského úradu v Dolných Plachtinciach)
Stavba filiálneho kostola
S myšlienkou stavby kostola pre Úsťanov vo Veľkom Krtíši prišiel ich rodák Karol Bulla, vtedajší župan v Banskej Bystrici. Navrhol im, aby zakúpili vhodný pozemok a župa im postaví kostol so školou, ako náhradu škôd, ktoré utrpeli sťahovaním z rodnej obce.
Spoločne s miestnymi veriacimi hľadali vhodný pozemok. Ten nakoniec dostali darom od vdovy Turčániovej v blízkosti kaštieľa a kaplnky v parku. Župa poskytla príspevok vo výške 100 000 Ks. Základný kameň bol položený 25. júla 1943.
„Rok 1943. Rok tento začíname znovu vojnou, ktorá zúri po celom svete so všetkou svojou zrudnosťou. V duchovnom živote sme počali tento rok prípravami na stavbu chrámu vo Veľkom Krtíši. Žiadosť o príspevok na stavbu kostola v prípravnom výbore bola vybavená priaznivo a bolo odsúhlasených 100 000,- Ks, ale ministerstvo výplatu nepovolilo. Podal som preto novú žiadosť, ktorá mala kladný účinok. 29. júna sme stavbu kostola zadali p. Cífferovi z Modrého Kameňa za 89 500,- s tým, že stavebný materiál si sami dodáme. Dňa 25. júla bol položený základný kameň, do ktorého bola vložená pripojená listina. Kázeň pri tejto príležitosti mal farár Karol Uhlárik z Ústia nad Oravou, omšu sv. som mal sám, základy posvätil pán dekan Štefan Bulka. Krtíšania s veľkou obetavosťou pripravili pohostenie, pri posviacke sa zozberalo 14.000,- Ks.“ (rukopis v Ružencovej knihe uchovávanej v archíve Rím. kat. far. úradu v Dolných Plachtinciach)
Stavebné práce boli prerušené príchodom frontu. Prechod frontu zanechal na obci viditeľné stopy. Nebola ušetrená ani započatá stavba rímsko-katolíckeho kostola. Múry boli zničené a stavebný materiál rozkradnutý. Po fronte sa odstraňovali vzniknuté škody a so stavbou sa pokračovalo vlastne od základov. Peňazí nebolo a preto sa stavalo svojpomocne. Každý priložil ruku k dielu podľa svojich schopností a možností. Stavebný materiál sa vozil na volských a konských záprahoch zo Slovenských Ďarmot. Na získanie finančných prostriedkov sa organizovali benefičné zábavy. Predávalo sa na nich pohostenie pripravené z darov veriacich a výťažok sa použil na financovanie stavby. Nebolo ľahké budovať kostol v ťažkom povojnovom období, no vďaka obetavosti veriacich a najmä Božej pomoci sa táto stavba stala skutočnosťou a 8. septembra 1948 privítala veriacich prvýkrát. Chrám zasvätili udalosti, ktorú si cirkev pripomína v tento deň - Narodeniu Panny Márie. Nový kostol vysvätil modrokamenský dekan Ján Michalík v prítomnosti správcu dolnoplachtinskej fary Adolfa Kejvala.
Aktivity Spoločenstva evanjelických žien (SEŽ)
V evanjelickej cirkvi boli ženy vždy aktívne. Už pred zmenou spoločensko-politických pomerov v Československu sa v cirkvi začali ozývať hlasy túžby po obnovení organizovanej práce žien v ECAV. Aktivity v cirkvi sa rozrastali a prácu bolo potrebné rozčleniť a organizovať. V roku 1926 podnet Márie Zochovej vznikol Spolok ev. a. v.
Valné zhromaždenia SEŽ sú ako míľniky života tohto spoločenstva. Prvé slávnostné Valné zhromaždenie SEŽ sa konalo 1. mája vo Zvolene. Pri stretnutí žien z celého Slovenska sa uskutočnili voľby dvanástich seniorálnych koordinátoriek a predsedníčky Daniely Horínkovej. Opäť prvého mája sa uskutočnilo druhé Valné zhromaždenie Spoločenstva evanjelických žien v Liptovskom Petre. Témou stretnutia sa stal biblické heslo: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj". Po vypočutých správach o živote v cirkvi a v spoločenstve sa opäť sa konali voľby.
V roku 2000 výnimočne nebol termínom Valného zhromaždenia 1 máj, ale 20. Na tomto stretnutí si sestry pripomenuli a oslávili 10. V tomto roku sa po prvých šiestich rokoch existencie SEŽ konala prevoľba predsedníčky SEŽ. Piate valné zhromaždenie SEŽ v Martine sa konalo znova 1. Stretnutie sa zaoberalo aj témami spojenými so vstupom SR do Európskej únie a následnými diskusiami. 1. máj 2006. Šieste valné zhromaždenie SEŽ sa konalo opäť na Liptove, v Liptovskom Trnovci.
Siedme Valné zhromaždenie Spoločenstva evanjelických žien sa uskutočnilo v mimoriadnom termíne 13. 1. mája 2010 sa uskutočnilo ôsme Valné zhromaždenie SEŽ a tentokrát v Klenovci. Téma stretnutia a jeho diskusií bola veta: „Neboj sa, lebo Ja som s Tebou" (Iz 41,10). V rámci programu bola zvolená nová koordinátorka pre Zvolenský seniorát a stala sa ňou Beata Fraňová z Hrochote. Stretnutie bolo vedené myšlienkou: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva vám ja dávam.
V jesennom termíne, 27. septembra 2014 sa konalo desiate, jubilejné Valné zhromaždenie Spoločenstva evanjelických žien v Púchove. Témou stretnutia bola výzva: „Ja som cesta i pravda i život. Jedenáste Valné zhromaždenie Spoločenstva evanjelických žien sa konalo dňa 30. apríla v Kremnici; a to na tému: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom“. Na toto Valné zhromaždenie prijali pozvanie vzácne priateľky zo zahraničia a slávnostnou kazateľkou bola Dr. Dvanáste Valné zhromaždenie SEŽ sa konalo opäť v jesennom termíne 27. Ako heslo tohto stretnutia bol vybratý biblický text: „Smädnému dám zadarmo z prameňa vody života“ (Zj.21,6b).
Rok 2020 a všetky podujatia, ktoré boli v ňom plánované však poznačil zápas s pandémiou Covid-19. Rok 2021 je poznačený druhou vlnou pandémie. V roku 2021 však uplynie 25 rokov od prvého Valného zhromaždenia SEŽ vo Zvolene.
Cirkev duchovná veľmoc storočí
tags: #evanjelicka #cirkev #velky #krtis