Evanjelický kostol svätého Mikuláša: História a Význam

Liptovský Mikuláš je mestom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi jeho najvýznamnejšie pamiatky patrí nielen rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša, ale aj evanjelický kostol, ktorý zohral dôležitú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote regiónu.

Evanjelický kostol svätého Mikuláša

Počiatky a Reformácia

História evanjelického cirkevného zboru v Liptovskom Mikuláši siaha do 16. storočia. Už v roku 1525 bol takmer celý Liptov reformovaný. Platil princíp: „Cuius regio eius religio“, teda: „Koho krajina, toho náboženstvo“.

V Liptovskom Mikuláši to boli šľachtici Pongrácovci, ktorí sa postarali, že od druhej polovice 16. storočia vo farskom kostole sv. Mikuláša pôsobili evanjelickí kňazi.

Svätomikulášski mešťania takmer všetci zostali evanjelikmi, aj niektorí šľachtici. Cirkevne patrili do artikulárnej cirkvi v Paludzi.

Bohoslužby sa vykonávali v Liptovskom Svätom Mikuláši aj súkromne v domoch, najmä v kúrii šľachticov Pongrácovcov.

Veľkým úspechom reformačného zboru bolo, že mnohé rodiny vlastnili Tranovského Citharu sanctorum, po liptovsky Tranoscius, a všetky majetnejšie rodiny mali aj Bibliu. Zvykli si na jej český - kralický preklad.

Obsahová pestrosť duchovných piesní a čítanie Biblie podstatne a trvalo ovplyvnilo kresťansko-evanjelickú náboženskú duchovnosť, morálku aj vzdelanosť mnohých evanjelických a.v.

Tolerančný Patent a Stavba Kostola

Na základe ustanovenia uhorského snemu z roku 1681 si liptovskí evanjelici postavili takzvané artikulárne kostoly v Paludzi a v Hybiach.

Tolerančný patent Jozefa II., ktorý bol v Liptovskej stolici čítaný 31. januára 1782, mal veľký historický význam pre tunajšie luteránske obyvateľstvo, ktoré viac ako sto rokov konfesionálne i historicky patrilo do artikulárnej cirkvi v Paludzi.

Dňa 25. marca 1782 sa v Paludzi zišlo artikulárne presbyterstvo a dohodlo sa, že žiadosť o stavbu nových kostolov a o vznik nových evanjelických zborov požiadajú: Liptovský Svätý Mikuláš, Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča), L. Sielnica, L. Trnovec, L. Ján.

24. marca 1783 evanjelici a.v. z Liptovského Svätého Mikuláša, Vrbice, Palúdzky, Demänovej, Ploštína, Iľanova, Okoličného, Vitálišoviec, Veternej Poruby, Smrečian, Žiaru, Jalovca Trsteného a L. Ondrašovej poslali žiadosť na stavbu kostola, fary a školy. Základný kameň položili 9. júla 1783.

Nový cirkevný zbor dostal pomenovanie Vrbicko-svätomikulášsky cirkevný zbor s fíliami. Na zborovom konvente dňa 17. marca 1785 bol schválený prvý evanjelický kňaz Emerich Berzevický, rodom zo Šariša.

Stavba kostola skončila v lete 1785 a 2. októbra 1785 kostol posvätili: domáci farár Emerich Berzevický, Matej Šúlek, ev. a.v. farár z Paludze, Ján Migyalka, ev. a.v. farár z L.

Architektúra a Vzhľad Kostola

Kostol má podobu pozdĺžneho kvadrantu, postavený v klasicistickom slohu. Vyjadruje prísnosť, čistotu a demokraciu, rovnosť pre všetkých, ale i skromnosť a mieru v materiále, farbe i tvare.

Až o sto rokov neskoršie (1885) postavili vežu s tromi zvonmi. Veľký zvon sa volá Luther a váži 1375kg, stredný zvon sa volá Dobrý pastier a váži 728 kg, malý zvon sa volá Kríž a váži 407 kg. Dnes má veža štvrtý zvon, volá sa cengárka z roku 1925.

Veža je umiestnená tak, že s kostolom tvorí harmonický celok a slúži ako hlavný vchod do kostola.

Oltár zdobí Svätá trojica, pod ňou archaniel Michal a po bokoch postavy apoštolov Jána a Matúša. Krstiteľnica je z mramoru a medi. Darovala ju Marienka Čupková, mikulášska krajčírka.

Významné Osobnosti a Obdobia

V rokoch 1798-1837 bol zborovým kňazom Matúš Blaho, ktorý sa výrazne podieľal na zlepšovaní náboženského, sociálneho i kultúrneho života obyvateľov mesta i fílií. Po Blahovej smrti si vrbickosvätomikulášsky cirkevný zbor chcel vyvoliť za farára Jána Kollára, peštianskeho farára.

M. M. Hodža pôsobil v zbore v rokoch 1837-1866. Hneď v prvej kázni uviedol svoj základný postoj k službe: „…vďačnosť Bohu, vernosť cirkvi a pomoc svojmu národu.“ Od začiatku sa Hodža snažil o prehĺbenie náboženského života, zavádzal aj niektoré liturgické reformy pri službách Božích: namiesto jedného liturgického textu zaviedol dva, oživil poriadok Večere Pánovej, uviedol spievanie Žalmu, odstránil zvonček a predávanie lavíc v kostole. Zavádzal platenie cirkevnej dane.

Vďaka Hodžovi sa Liptovský Svätý Mikuláš stal na niekoľko rokov centrom slovenského národného života. Za jeho pôsobenia cirkevný zbor zažil aj ťažké patentálne boje o cirkev.

Baltík pôsobil v zbore v rokoch 1870-1895. Na jar v roku 1871 položil spolu s kolegami s vedenia cirkevného zboru základný kameň novej murovanej školy, ktorú už na jeseň 8.10.1871 posvätili. Stal sa aj liptovským seniorom a pri príležitosti stého výročia postavenia kostola zorganizoval aj postavenie veže, ktorá dovtedy kostolu chýbala.

Dňa 29. septembra 1895 bol jednohlasne vyvolený za vrbickomikulášskeho farára Juraj Janoška. Počas jeho účinkovania cirkevný zbor prekvital. V roku 1917 bol otvorený sirotinec, v roku 1922 slávnostne privítali zborovú diakonisu Máriu Kmeťovú z breslavskej Bethánie.

Po smrti biskupa Janošku bol za zborového farára vyvolený Michal Madera, rodák z Oravy. V zbore účinkoval od roku 1914 ako kaplán katechét a dištriktuálny farár. Od roku 1930-1945 ako farár. Osvedčil sa ako výborný pedagóg, vynikal svojimi kázňami a príležitostnými rečami. Vždy mu išlo o duchovné, mravné i hmotné povznesenie zboru. Sociálno-humánna práca - diakonia v cirkvi, bola láskou jeho srdca.

Bol pri vzniku Spolku slovenskej evanjelickej diakonie, pripravil stanovy. Pripravil vznik Materského domova slovenských diakonís. Duchovným správcom sa stal farár-profesor Ľudovít Neckár.

Za účinkovania Michala Maderu sa postavila nová fara, cirkevný dom a väčšia oprava kostola. Dokončený bol starobinec-Bethánia (Ballovský dom). Činnosť zboru sa rozrástla, bolo zriadené miesto druhého farára.

V roku 1938 bol ako druhý farár vyvolený Vladimír Kuna, zároveň bol poverený správcovstvom v sirotinci a pracoval aj ako nemocničný farár. V zbore pôsobil v rokoch 1938-1959. V roku 1943 bola otvorená evanjelická materská škôlka - Záhradka Pánova.

V roku 1945 bol za predsedajúceho zborového farára pozvaný generálny biskup Dr. Vladimír Pavol Čobrda. V zbore pôsobil od roku 1945-1953. Jeho príchodom sa opäť L. Sv. Mikuláš stal biskupským sídlom. Tajomníkom biskupského úradu sa stal farár Pavol Neckár.

Hoci po vojne bolo veľmi veľa práce v cirkevnom zbore, zbor mal veľkú duchovnú silu, mal 5 farárov a vyškolené a vysvätené diakonisy. Kostol aj modlitebne boli vojnou značne poškodené. ktorú podľa nových plánov architekta M. M. Harminca prestavali na kostol v roku 1951. Pred hlavný kostol boli postavené sochy Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hodžu - koncom roka 1950.

Obdobie Socializmu a Súčasnosť

Po 2. svetovej vojne rozkvitala Diakonia. Toto všetko bolo postupne v 50-tych rokoch 20. storočia likvidované. Sirotinec bol znárodnený a presťahovaný (od otvorenia sirotinca bolo zaopatrených, vychovávaných 434 detí). Bola poštátnená materská škôlka - Záhradka Pánova. Aktívne prestali pracovať zborové cirkevné spolky (Dobrodej) a Evanjelický nedeľný spolok.

V ťažkých rokoch znárodňovania pôsobil ako zborový farár Dušan Albíny (1954-1956). Po ňom v rokoch 1956-1965 bol zborovým farárom Miloš Kollár. V rokoch 1959-1985 bol zborovým farárom Július Gabul, ktorý sa postaral aj v čase socializmu (komunizmu) o stavbu kostola v dcérocirkvi v Iľanove.

V rokoch 1966-1969 pôsobil v cirkevnom zbore farár Dušan Pobuda. V rokoch 1970-1973 účinkoval v zbore Štefan Šimko, potom v rokoch 1973-1985 Ladislav Sokol. Od roku 1985-1995 pôsobil v zbore senior Milan Devečka a jeho manželka-farárka Irena Devečková a v rokoch 1996-1999 pôsobil ako zborový farár Ján Kolesár.

Od roku 1999 sa za pôsobenia Libora Bednára (pôsobil v zbore v rokoch 1996 - 2005) a Mariána Bochničku (do zboru prišiel v roku 2000) postupne rekonštruujú jednotlivé budovy zboru. Je to beh na dlhé trate, ale v súčasnosti sú zrekonštruované modlitebne v Ondrašovej a Okoličnom, rozsiahlou rekonštrukciou statiky, kúrenia a rozvodov prešiel hlavný kostol (2012), už niekoľko rokov opäť slúži cirkvi druhá fara na ulici Jura Janošku (bývalý dom správcu sirotinca) a tiež tzv. domček pre stretávanie mládeže v pastoračnom stredisku mládeže Vladimíra Kunu.

V súčasnosti pôsobí ako prvý zborový farár Marián Bochnička, ako zborový farár Vladimír Ferenčík a ako námestný zborový farár J.Havrila ml.

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove. Prvý písomný údaj o Liptovskom Mikuláši a Liptovskej Ondrašovej je z roku 1286. Hovorí, že obe osady vznikli krátko predtým.

Vďaka archeologickým výskumom, ktoré v roku 1943 vykonal profesor Vojtech Budínsky - Krička, odhalili v priestoroch kostola staroslovanské pohrebisko z 11. - 12. st. a murivo románskeho kostola.

Vyplýva z toho, že najstaršou časťou kostola je sakristia, existujúca už v 2. pol. 13. st. ako samostatný kostolík. Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. Kostol sa staval asi v rokoch 1268 - 1286.

V roku 1280 - 1300 postavili jednoloďový kostol s predĺženým presbytériom, čím bývalý kostolík prevzal úlohu sakristie. Tento jednoloďový priestor sa ešte pred dokončením stavby rozhodli zväčšiť pristavením bočných lodí. Preto vybúrali murivo pre oblúky na hlavnej lodi a bazilikálnym spôsobom pristavili božné lode.

Interiér Rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša

Hlavný oltár sv. Mikuláša je neogotický retabulový oltár s trojdielnou skriňou a vyrezávaným nadstavcom je z roku 1903. Z hlavného oltára sa zachovali iba maľované pohyblivé oltárne krídla s výjavmi zo života patróna kostola, ktoré pochádzajú z rokov 1500 až 1510.

Súčasťou oltára je maľovaná predela a v centrálnej nike umiestnená neskorogotická socha sv. Mikuláša, patróna kostola, vysoká 128 cm. Svätec je zobrazený ako zrelý muž odetý v biskupskom rúchu, na hlave má striebornú biskupskú mitru, o ľavé plece má opretú biskupskú berlu. V druhej ruke drží knihu s tromi zlatými jablkami.

Dve vedľajšie sochy nie sú pôvodné. Ide o sochu sv. Štefana, vysokú 110 cm postavenú po pravici sv. Mikuláša. Svätec stojí vzpriamene, strnulo, odetý v dlhom prepásanom zlátenom rúchu a striebornom plášti. Na hlave má štylizovanú prvú uhorskú korunu prilbicového tvaru, ešte bez diadému.

Po ľavici sv. Mikuláša je socha sv. Ladislava, vysoká 110 cm. Svätej je odetý do strieborného brnenia. V pravej ruke chýba meč, o ktorý by sa mal opierať. V ľavej, zdvihnutej, je kráľovské jablko. Na jeho hlave je štylizovaná kompletná uhorská kráľovská koruna aj s diadémom.

Oltár Panny Márie sa nachádza na evanjeliovej strane, pochádza z roku 1470, je to neskorogotický krídlový oltár s trojdielnou skriňou, v ktorej strede stojí socha Madony s Ježiškom (Madonna Assumpta s korunou - kráľovná nebies). Postava Panny Márie, stojaca na kosáku mesiaca, je odetá v sýtočervených šatách a zlatom plášti.

Bočný krídlový oltár Sviatosti oltárnej sa nachádza na epištolovej strane, pochádza z obdobia okolo roku 1520. Predstavuje v dejinách sakrálneho umenia na Slovensku vzácny prípad: v oltárnej skrini nie je zvyčajná figurálna plastika, ale ako hlavný dekoratívny prvok je tu plasticky zobrazená monštrancia so Sviatosťou oltárnou - drevený pozlátený reliéf predstujúci takmer 1,5 m vysokú monštranciu, ktorú držia dve kľačiace figúry anjelov.

Súčasťou interiéru je aj kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17.

Sochy na Námestí

Na južnej strane námestia sú okolo kostola umiestnené tri samostatne stojace sochy, ktorých autorom je Ladislav Pollák. Zhotovené sú z pieskovca v nadživotnej veľkosti na vysokom podstavci, osadené v roku 1948.

Text na podstavci sochy na severnej strane kostola uvádza: “Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok.

Socha Janka Kráľa (1822 - 1876) zobrazuje imaginárnu podobu mikulášskeho rodáka, známeho štúrovského básnika, vrcholného predstaviteľa slovenského romantizmu.

Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh.

Evanjelický kostol a Tolerančný patent

Postavenie evanjelického kostola v Liptovskom Mikuláši umožnil Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781, na základe ktorého si už aj protestanti smeli stavať murované kostoly, aj keď mimo námestia, bez veže a zvonov. Jednoduchá klasicistická stavba bez veže slúžila veriacim už takmer sto rokov, keď mesto zasiahol ničivý požiar a poškodil faru aj podkrovie chrámu.

Počas obnovy steny kostola nadmurovali a k jeho južnej stene pristavali mohutnú vežu s dôstojným vstupom do chrámu. Trojloďový zaklenutý priestor má nad bočnými loďami rozsiahle empory - chóry, vďaka ktorým patrí mikulášsky kostol s 1700 miestami na sedenie k najväčším evanjelickým kostolom na Slovensku.

Interiéru s klasicistickou kazateľnicou dominuje veľký neskorobarokový stĺpový oltár s nadstavcom a bočnými úponkovými „ušami“, ktoré uzatvárajú spodný diel do tvaru kruhu.

Oltár a Pamätné tabule

• Kazateľnicu daroval do kostola v roku 1806 liptovský župan Emerich Pongrácz s manželkou.
• Neskorobarokový oltár (v. 6,5 m) bohato zdobený drevorezbou so zlátenými prvkami. Po stranách obrazu Ukrižovaného Krista sú sochy evanjelistov Matúša a Jána, nad erbom donátora je postava archanjela Michala s diablom pod nohami a symbol Božieho oka.
• Mramorová krstiteľnica z roku 1935 s medeným poklopom.
• Pamätné tabule venované Jurajovi Janoškovi, M. M. Hodžovi, Jurajovi Tranovskému, Vladimírovi Kunovi a 500. výročiu reformácie.
• Pristavaná veža s tromi zvonmi a vstupným portálom.
• Pieskovcové sochy Juraja Tranovského a M. M. Hodžu.

Reformačné myšlienky Martina Luthera sa na začiatku 16. storočia rozšírili aj na územie Liptova. Mikulášske obyvateľstvo oslovili natoľko, že takmer celé prešlo k evanjelickému vierovyznaniu. Dokonca v Kostole sv. Mikuláša, patriacom katolíckej cirkvi, od polovice 16. storočia pôsobili len evanjelickí kazatelia; medzi nimi aj Juraj Tranovský, autor prvého evanjelického spevníka Cithara sanctorum.

Keď sa kostol v roku 1680 navrátil katolíckej cirkvi, ďalších sto rokov dochádzali evanjelici na bohoslužby do 8 km vzdialeného kostola v Paludzi.

Obnovili si svoj Vrbickosvätomikulášsky zbor a venovali sa činorodej duchovnej práci, charite, školstvu aj kultúre. Ku kostolu postupne pribudla fara, evanjelická škola (dnes sídlo galérie), vydavateľstvo Tranoscius a cirkevný dom.

Sformovala sa tu evanjelická štvrť, ktorá sa za pôsobenia M. M. Hodžu stala miestom dejinných udalostí, ako bolo založenie prvého celonárodného kultúrneho spolku Tatrín a zostavenie Žiadostí slovenského národa - prvého politického programu Slovákov.

Ďalšie Informácie

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza aj evanjelický kostol pochádzajúci z roku 1785, ktorý je spojený s významnými udalosťami slovenských dejín. K nemu patrí aj evanjelická fara, v ktorej pôsobil ako kňaz M. M. Hodža. Fara bola miestom založenia kultúrno-osvetového spolku Tatrín a 10. mája 1848 tu boli spísané Žiadosti slovenského národa.

Tento kostol bol postavený v rokoch 1783-85 evanjelikmi z 13 liptovských obcí a predstavuje klasicistickú stavbu bez veže. Interiér kostola zdobia klasicistické prvky, s obrazom Ukrižovaného Krista uprostred.

Podľa mapy z 70. rokov 18. storočia sa približne v priestore, kde dnes stojí ev. kostol Zbierka, nachádzali ruiny kostola označené ako „Rudera Templi SS Sacramenti Eucharistiae“ (Rudera Templi sanctissimi sacramenti eucharistiae sacristae). Preložené z latinčiny: ruiny sakristie kostola najsvätejšej sviatosti eucharistie. Bola teda na mieste, kde dnes stojí evanjelický kostol Zbierka staršia sakrálna stavba?

Na mapách z tretieho vojenského mapovania z druhej polovice 19. storočia je tam zobrazená budova radnice.

Okrem mapy, je ďalším dôkazom existencie staršieho kostola vo Vrbici informácia v diele Mateja Bela Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku. V opise Liptovskej stolice, v časti, kde píše o svätomikulášskej farnosti spomína, že k tejto farnosti patrili i viaceré filiálky, čiže kostoly, so spoločenstvami, ktoré sa s ňou spájajú a medzi nimi, na prvom mieste menuje filiálku vrbickú.

Stavba mikulášskeho evanjelického kostola bola umožnená Tolerančným patentom uhorského panovníka Jozefa II. z roku 1781, ktorý dovoľoval miestam s aspoň 100 evanjelickými rodinami stavať kostoly. Kostol vybudovali v rokoch 1783-85 evanjelici z 13 liptovských obcí.

Pôvodne to bola jednoduchá klasicistická stavba bez veže. Tú ku chrámu pristavali takmer 100 rokov neskôr a odvtedy slúži ako hlavný vchod. Interiéru dominuje 6,5 metra vysoký neskorobarokový oltár, ktorý je bohato zdobený drevorezbou so zlátenými prvkami, s obrazom Ukrižovaného Krista uprostred.

Vstup do chrámu lemujú sochy dvoch najvýznamnejších osobností cirkevného zboru - Juraja Tranovského, autora prvého evanjelického spevníka Cithara Sanctorum vydaného v roku 1636, ktorý sa s určitými obmenami a doplnením až na 1300 piesní používal vo väčšine slovenských evanjelických zborov až do roku 1992. Druhou osobnosťou je Michal Miloslav Hodža, ktorý spolu so štúrovskými národovcami stáli pri zrode spisovnej slovenčiny a v priľahlej starej evanjelickej fare založili v roku 1844 prvý slovenský kultúrny spolok Tatrín a o štyri roky neskôr spísali prvý politický program Slovákov - Žiadosti slovenského národa.

Významné Udalosti v Histórii Kostola

• 1280-1300: Výstavba gotického kostola
• 1433-1464: Kostol v rukách husitov
• 1632-1637: Pôsobenie Juraja Tranovského
• 1940-1943: Generálna oprava a regotizácia

tags: #evanjelicka #svaty #mikulas