Evanjelické klasicistické tolerančné kostoly sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto kostoly boli postavené v období tolerancie, ktorá nastala po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781. Patent zaručoval náboženskú slobodu a umožnil evanjelikom stavať si vlastné chrámy, hoci za určitých obmedzených podmienok.
Evanjelický kostol v Obišovciach
Rekatolizácia a Tolerančný patent
Obdobie rokov 1671 - 1683 sa v Uhorsku nieslo v duchu silnej a často násilnej rekatolizácie. Išlo tu o právny princíp „Cuius regio eius religio“ (Koho krajina, toho viera) zakotvený vo Vestfálskom mieri (1648), ktorým sa skončila tridsaťročná a osemdesiatročná vojna. Habsburskí panovníci ako vládcovia Svätej ríše rímskej boli katolíci a k tomu vierovyznaniu nútili aj protestantské, teda kalvínske a luteránske obyvateľstvo na území dnešného Slovenska.
Keď cisár Jozef II. vydal 13. októbra 1781 Tolerančný patent, ožila znovu myšlienka stavby kostola a zriadenia evanjelického zboru v Lučenci. V roku 1782 evanjelickí zemania a občania podali žiadosť na stavbu chrámu a zriadenie evanjelického zboru s farárom a učiteľom. Napriek prekážkam, ktoré realizácii zámeru kládli katolícke kruhy, vypočuli si konečne 2. 12. 1782 lučenský evanjelici najvyšší rozkaz cisára Jozefa II., ktorý povolil zriadenie evanjelického zboru v Lučenci, vyvolenie farára a učiteľa.
V roku 1781 vydal cisár Jozef II. Tolerančný patent zaručujúci náboženskú slobodu. V roku 1785 poslali obišovskí evanjelici do Viedne žiadosť o povolenie ku stavbe nového chrámu.
Architektúra tolerančných kostolov
Tolerančné kostoly sa vyznačovali určitými špecifikami. Nemohli mať vežu a vchod musel byť z ulice. Napriek týmto obmedzeniam si evanjelici dokázali postaviť chrámy, ktoré boli architektonicky hodnotné a dodnes svedčia o ich viere a odhodlaní.
Klasicistický kostol postavený ako tolerančný v rokoch 1784 - 1785, mohutnou empírovou vežou ho doplnili v roku 1834. Je to pozdĺžna trojpriestorová stavba so širokou ústrednou sieňou, zaklenutou krížovou klenbou na pásoch a dvoma užšími priestormi s pruskou klenbou. Po troch stranách spojeného priestoru je protestantská empora. Mohutná hranolová veža v trojstupňovej výstavbe je v strednej časti členená pilastrami a štítmi.
Exteriér kostola bol počas stavby veže, vyrastajúcej zo štítového priečelia, prefasádovaný v neoklasicistickom štýle. Sieňový priestor klasicistickej stavby s polkruhovým oltárnym uzáverom má fabiónový strop, steny interiéru sú členené plochými pilastrami so štylizovanou hlavicou.
Je to sieňový priestor so segmentovo zakončeným oltárnym uzáverom a mohutnou predstavanou vežou. Interiér zaklenutý pruskými klenbami má murovanú protestantskú emporu stojacu na stĺpoch. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Veža členená pilastrami je zakončená klasicistickou zvonovitou strechou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
Interiér kostolov
Oltár je klasicistický so stĺpovou architektúrou a ústredným obrazom Ukrižovania z čias stavby kostola. Kazateľnica a krstiteľnica sú klasicistické, z konca 18. storočia. Oltár a kazateľnica sú z roku 1785 v retardovanom rokokovom slohu s bohatým vyrezávaním od miestneho rezbára J. Reisigera. Na oltári je ústredný obraz Ukrižovaného a oválny nadstavbový obraz Nanebovstúpenia.
Oltár v kostole je rokokovo - klasicistický s obrazom Krista v Getsemanskej záhrade.
Oltár je klasicistický z polovice 19. storočia, uprostred má obraz Kristus v Getsemanskej záhrade od V. Kissa z roku 1852. Klasicistická kazateľnica pochádza z 19. storočia. Zvon vo veži je z roku 1789.
Príklady tolerančných kostolov na Slovensku
Lučenec
Po vypracovaní plánov budúceho evanjelického kostola bol dňa 1. mája 1783 položený základný kameň. Do základov boli použité kamene z bývalého cisterciánskeho kláštora a Jiskrovej pevnosti z roku 1451 z Opatovej. Lučenský evanjelický zbor postavil kostol podľa vtedajších predpisov - bez veže a s vchodom z ulice. Chrám bol posvätený 30. novembra 1784. Ku klenotom zboru patrí od počiatku neskorobarokový tepaný a pozlátený kalich s patenou.
Farský úrad evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania na Komenského ulici č. 12 je súčasťou komplexu cirkevných budov, ku ktorým patrí zborový dom a evanjelický kostol. Budova evanjelickej fary bola postavená v rokoch 1915 - 1916 podľa projektov staviteľa Jakaba Pála z roku 1914. Nový prístrešok chrániaci hlavný vstup, bol vybudovaný v roku 2005 podľa pôvodného projektu.
Obišovce
Kostol bol dokončený v roku 1789 a jeho terajšia secesná veža k nemu bola pristavaná až začiatkom 20. storočia. Finančnú základinu na stavbu kostola vo výške 1500 zlatých, dal v roku 1787 bretejovský mlynár Ján Hulvej.
Až po vydaní známeho Tolerančného patentu v roku 1781 cisárom Jozefom II., si evanjelici postavili v obci vlastný "tolerančný kostol" s malou vežičkou, ale s rozsiahlou hlavnou loďou.
V roku 1889 si cirkevný zbor pripomínal 100. výročie postavenia chrámu. Konala sa veľká slávnosť, ktorej sa zúčastnilo veľa hostí zo širokého okolia.
Kostol bol postavený v rokoch 1787-89. Kostol slúži pre veriacich obce, evanjelikov a kalvínov zo širokého okolia.
Rimavská Sobota
V hontianskej obci Kamenec dňa 21. januára 1786 boli pre rimavskobotských evanjelikov vystavené všetky doklady umožňujúce slobodné vyznávanie náboženstva. Keďže vtedy ešte nemali kostol, šľachtic Samuel Töltésy im dal k dispozícii stodolu, kde sa evanjelici prvýkrát po 192 rokoch zhromaždili na bohoslužby 5. februára 1786.
Základný kameň dlhý 20 stôp a široký 6 stôp bol slávnostne položený 7. augusta 1786, keď mal duchovný Samuel Kuzmányi slávnostnú reč v slovenskom jazyku. Tolerančný kostol vybudovali za tri roky v rokoch 1786 až 1790 a vysvätený bol 4. júla 1790. Stavba stála 6023 forintov. Slávnostné služby božie slúžili Samuel Kuzmányi v slovenskom jazyku a András Saiben, duchovný z Oždian, v maďarskom jazyku. Kostol bol pôvodne postavený mimo hraníc mesta a jeho prvým duchovným bol Samuel Kuzmányi (1789 - 1807).
Vežu kostola postavili roku 1856 a v jej miestnostiach bola v druhej polovici 19. storočia umiestnená vzácna knižnica Učenej spoločnosti malohontskej z Nižného Skálnika, ktorú založil Matej Holko mladší (1757-1832). Neogotická úprava fasády a veže sú neskorších rokov z roku 1899. Jednoloďový priestor kostola má segmentový uzáver a je zaklenutý pruskými klenbami. Vstavaný chór sa opiera o dva murované pilastre. Oltár pochádza z roku 1898 od maliara G.F.Herzoga. Nesie stopy portálneho typu s dvojicou stĺpov, tympanónom a ústredným obrazom. Rozmerný oltárny obraz pochádza tiež od maliara G. F. Herzoga a zobrazuje Ježiša Krista na kríži.
V čase panovania Jozefa II.(1741-1790) nebolo v Uhorsku iné mesto ako Rimavská Sobota, kde boli kostoly všetkých troch náboženstiev - katolíckeho, evanjelického aj kalvínskeho.
Najväčšie cirkvi na svete
Ďalšie zaujímavosti
- V časti nad soklom sa v dvorovom obvodovom murive nachádza zabudovaný rímsky sarkofág.
- V evanjelickom kostole v Jelšave našiel koncom roka 2009 miestny kňaz Ivan Bojna a archivár Stanislav Kršniak vzácne historické dokumenty. Viac ako 200 rokov boli ukryté v starej železnej krstiteľnici.
- Približne jednu tonu netopierieho trusu vynosili pracovníci Národného parku Muránska planina (NP MP) z veže kostola v Jelšave v novembri 2013.
- Na okraji obce Zelené, ktorá je už nejakú dobu časťou Poltára, neďaleko kamenného tureckého mosta zo 16. storočia, stojí klasicistický evanjelický kostol, ktorý má zaujímavú históriu spojenú s miestnym zemepánom Františkom Tihanyim de Ebeck a jeho manželkou Annou.
Tabuľka významných udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1550 | Založenie evanjelického cirkevného zboru v Obišovciach. |
| 1767 | Postavenie barokovo-klasicistického kaštieľa v obci Kráľ. |
| 1772 | Začiatok sťahovania evanjelikov do Rimavskej Soboty. |
| 1781 | Vydanie Tolerančného patentu Jozefom II. |
| 1785 | Žiadosť o povolenie stavby nového chrámu v Obišovciach. |
| 1786-1790 | Výstavba tolerančného kostola v Rimavskej Sobote. |
| 1787-89 | Výstavba kostola v Obišovciach. |
| 1790 | Vysvätenie tolerančného kostola v Rimavskej Sobote 4. júla. |
tags: #evanjelicky #klasicisticky #tolerancny #kostol