Evanjelický cirkevný zbor (CZ) ECAV Veľký Krtíš patrí do Novohradského seniorátu. Je zložený z matkocirkvi Veľký Krtíš, dcérocirkvi Záhorce, filiálok Malý Krtíš, Obeckov, Selešťany a diaspory Želovce. Všade sa konajú Služby Božie.
CZ Veľký Krtíš má pre záujemcu 3-izbový cirkevný byt a zborové auto. V CZ sú rozbehnuté rôzne aktivity: vyučovanie evanjelického náboženstva, detská besiedka, mládež, konfirmačná výučba, zborový spevokol, tvorivé dielne, letné biblické tábory.
Cirkev bola v dejinách regiónu učiteľkou viery i kultúry a pomáhala ľuďom žiť z viery.
Mapa okresu Veľký Krtíš.
Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich r. Medzi darovanými majetkami boli i dnešné Dolné Plachtince, ohraničené vtedy Krtíšskym potokom, ktorý sa v prameni označuje ako "Curtus". Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku.
V r. 1554 - 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do r. 1680. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po r. 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia.
V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselné odvetvia. Veľký Krtíš prevzal funkciu okresného mesta 28. februára 1968. Rozvoj mesta Veľký Krtíš začína so zahájením ťažby hnedého uhlia. V roku 1973 bola k mestu pričlenená obec Malý Krtíš. Podľa štatistických prehľadov za rok 1997 mal okres Veľký Krtíš 46 876 obyvateľov, z toho mesto Veľký Krtíš malo 14 212 obyvateľov.
Evanjelický kostol vo Veľkom Krtíši
Veža evanjelického kostola Revúca – výhľad, ktorý spája históriu a krajinu
História a stavebný vývoj: Rokokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1770. Upravený bol v roku 1953. Stavba s halovým priestorom a plocho zakončenou nikou v hrúbke steny. Priestor je zaklenutý pruskými klenbami. Vežu pristavali až v roku 1841. Fasádu členia rímsy a pilastre. Oltár z roku 1773 je rokokovo-klasicistický so stĺpovou architektúrou a plastikami. Oltárny obraz Ukrižovaný s bočnými výjavmi je od Ľ. Kubányho. Kazateľnica je rokokovo-klasicistická z rokov 1770 - 1775, s postavami prorokov a volútovým baldachýnom. Rokoková drevená krstiteľnica je z čias stavby kostola, s rokajmi a naturalistickými kvetmi na nohe. Na volútach vrchnáka je súsošie Krst Krista.
Kostol svojím vnútorným vybavením patrí medzi najkrajšie a opravami nenarušené chrámy evanjelickej cirkvi v okrese Veľký Krtíš. Sakrálny objekt bol viackrát opravovaný a jeho jednoduchý exteriér nepôsobí tak historicky ako interiér. Na kazateľnici stáli pri bohoslužbách vo Veľkom Krtíši pôsobiaci farári, ktorí sa zaradili medzi veľké osobnosti histórie slovenského národa.
Evanjelický kostol v Pôtore.
Založenie a prvé zmienky
Založenie prvého evanjelického kostola okolo roku 1635 sa zdá byť síce historicky reálne, no nemožno to hodnovernými prameňmi zatiaľ potvrdiť. Je azda preto správnejšie konštatovanie, že evanjelický kostol vo Veľkom Krtíši stál už v polovici 17. storočia. Prvýkrát sa kostol v prameňoch spomína až v rokoch 1688 - 1694, kedy je doložené jeho patrocínium, Narodenie Panny Márie.
V kanonickej vizitácii okolo roku 1730, ktorú vykonal ostrihomský sufragán a novohradský archidiakon Žigmund Berényi sa uvádza, že vraj krtíšsky kostol postavili z podnetu vtedajších majiteľov Šóšovcov. Nasvedčovali by tomu aj insignie rodiny zachované podľa vizitačného záznamu na vtedajšom oltári.
Oltár dal urobiť v roku 1639 Štefan Šóš z Poltára, ako o tom svedčí latinský nápis v neskoršej kanonickej vizitácii z roku 1876 (PRIOREM ARAM ANNO 1639 POSUERAT STEPHANUS SOOS DE POLTAR).
Z nich najväčší mal latinský nápis: HANC CAMPANAM DEDICAT ECCL. N. KURTOSIENSI G.D.S. SOOS DE POĽT. MISCI. ET GAR. S.C.R.M. EOUES AU. UNA CUM CONJ. ANNA BALOGH IN LAUD. ET GLOR. DNO DEO 1639. RENOVATA ANNO 1776. ALTERA VICE 1839.
Stredný zvon bol odliaty v roku 1736 Benjamínom Štefanom z Lučenca (PUSA BENJAMINŮM STEPHANIDES LOSONCINI; HAEC CAMPANA PRIMŮM ANNO D. 1736 PUSA. RENOVATA EST ANNO D. 1804 PER ECCL. N. KUR-TOSIENSEM. Sub Insp. L.D. Balthasaro Csemitzky. Stefano Jan V.D. Min.).
Malý zvon bol vyhotovený v čase pôsobenia farára Jakuba Gótsa ("In Glóriám et Plonorem Dei Anno 1707" v prostriedku: Hoc opus erexit Coetus Nagy Kurtosiensis die Junii 22. fusa existente Reverendo Jacobo Góts).
Ani vnútorné vybavenie kostola nevykazovalo väčšie bohatstvo. V kostole vizitátor našiel jeden medený kalich, misku a jednu v koži viazanú modlitebnú knihu.
Výstavba nového chrámu
Na všetkých miestach, kde žilo viac ako 100 evanjelických rodín si mohli obyvatelia vytvoriť vlastný cirkevný zbor. Krtíšania túto možnosť využili už skôr a vďaka obetavosti cirkevníkov postavili začiatkom 70. rokov 18. storočia na mieste starého kostola nový chrám.
Na jeho stavbu prispeli finančne i patróni kostola a mecenáši ev. cirkvi Juraj Ambrózi a Samuel Ambrózi ako aj ďalší miestni zemepáni Daniel Tiháni, Krištof Horváth, Baltazár Čemický, Karol Šándor, Valentín Kopčáni, Juraj Benický a Samuel Plachý.
V roku 1773 venoval kostolu Daniel Tiháni s manželkou Barborou Balogovou nový oltárny obraz znázorňujúci Ukrižovaného Krista s bočnými výjavmi (oltár mal latinský nápis: HANC ANNO 1773 DEO DICAVIT DANIEL TIHANY CUM CONJUGE BARBARA BALOG de ÓCSA).
V tom istom roku pribudla do kostola nová kazateľnica s podobizňami štyroch evanjelistov, ktorú nechal vyhotoviť Karol Šándor a organ od Martina Podkonického zo Zvolena, ktorý objednal Michal Šreter s manželkou a priateľmi. O dva roky neskôr nechal Ján Plachý s manželkou Júliou Meškovou vyhotoviť novú krstiteľnicu.
Rokokovo-klasicistický kostol bol postavený v roku 1770. Vežu pristavali až v roku 1841. Upravený bol v roku 1953.
Kostol svojím vnútorným vybavením patrí medzi najkrajšie a opravami nenarušené chrámy evanjelickej cirkvi v okrese Veľký Krtíš. Sakrálny objekt bol viackrát opravovaný a jeho jednoduchý exteriér nepôsobí tak historicky ako interiér. Na kazateľnici stáli pri bohoslužbách vo Veľkom Krtíši pôsobiaci farári, ktorí sa zaradili medzi veľké osobnosti histórie slovenského národa.
Interiér kostola
Stavba má halový priestor a plocho zakončenú nikou v hrúbke steny. Priestor je zaklenutý pruskými klenbami. Fasádu členia rímsy a pilastre.
Oltár z roku 1773 je rokokovo-klasicistický so stĺpovou architektúrou a plastikami. Oltárny obraz Ukrižovaný s bočnými výjavmi: Sen Jakubov, Povýšenie medeného hada na púšti a v nadstavci Obetovanie Izáka je od Ľ. Kubányho.
Kazateľnica je rokokovo-klasicistická z rokov 1770 - 1775, s postavami prorokov a volútovým baldachýnom. Rokoková drevená krstiteľnica je z čias stavby kostola, s rokajmi a naturalistickými kvetmi na nohe. Na volútach vrchnáka je súsošie Krst Krista.
Príklad interiéru evanjelického kostola.
Súčasný stav a prístup
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 490/0.
Významné osobnosti späté s Veľkým Krtíšom
Veľký Krtíš je rodiskom národných dejateľov: Martina Hamaliara, mladšieho (17.10.1783) Jána Pravdoľuba Maróthyho (4.5.1814) významného literáta, pedagóga Augusta Horislava Škultétyho (7.8.1819) ev.kňaza Eduarda Miloslava Škultétyho (19.3.1825) brat A.H.Škultétyho
Vo Veľkom Krtíši umrel: Vsevolod Čechovič (23.6.1961) výskumník a objaviteľ hnedouhoľného ložiska
- Martin Hamaliar, mladší (17.10.1783 Veľký Krtíš - 13.9.1835 Kovačica): bol cirkevný spisovateľ. Po štúdiách pôsobil ako ev. kaplán v Sarvaši, farár v Padine a Kovačici. Počas svojho pôsobenia medzi slovenskými dolnozemskými vysťahovalcami sa usiloval o rozvoj národného kultúrneho života.
- Ján Pravdoľub Maróthy (4.5.1814 Veľký Krtíš - 24.4.1864 České Brezovo): bol básnik a ev. farár. Patril medzi známejších príslušníkov štúrovskej generácie, k horlivým čitateľom, ale aj dopisovateľom do viacerých vtedajších časopisov a novín.
- August Horislav Škultéty (7.8.1819 Veľký Krtíš - 21.5.1892 Kraskovo): bol ev. kňaz, štúrovec, národný buditeľ, básnik, publicista, riaditeľ prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
- Eduard Miloslav Škultéty (19.3.1825 Veľký Krtíš - 28.1.1891 Košice): bol básnik a ev. kňaz.
- Vsevolod Čechovič (27.2.1900 Rovno (Rusko) - 23.6.1961 Veľký Krtíš): bol geológ, objaviteľ modrokamenského uhoľného ložiska, vedec.
Dr. Ing. Vsevolod Čechovič, DrSc. stál pri zrode slovenskej geológie. Vedeckými poznatkami, bohatými skúsenosťami a snahou o neustále prehlbovanie a zdokonaľovanie geologického výskumu a prieskumu na Slovensku sa zaradil medzi popredné osobnosti a priekopníkov vedy a techniky na Slovensku 20. storočia.
Cirkev Duchovná Veľmoc Storočí
V dejinách regiónu bola učiteľkou viery i kultúry, pomáhala ľuďom žiť z viery. Kráľ sv .Štefan I. Z cirkevno - správneho hľadiska severná časť Novohradu patrila do ostrihomskej arcidiecézy, južná časť do vacovskej diecézy. Už roku 1262 bola farnosťou s kostolom obec Čeláre v Novohrade. Farárom tu v r. 1262 bol Peuce de Chalar poverenec hlavného novohradského kanonika.
Portálny súpis z roku 1546 spomína v Čelároch farára Benedeka a deáka Jánosa. V období tureckej expanzie v druhej pol. 16.storočia, pokiaľ obec platila dane Turci sa nemiešali do náboženských vecí. Čeláre do roku 1647 patrili pod rím. kat. farnosť v Bušinciach. Kanonická vizitácia Juraja Schlégera v roku 1674 uvádza Čeláre ako dcérocirkev /fíliu/. Glabušovce /Galábocs/ boli dcérocirkvou Čelár.
Pretože v tomto období Čeláre boli dcérocirkvou Veľkých Zlieviec uvedieme aj mená tamojších farárov. V rokoch 1630-1634 Verbőy Mátyás, 1634-1647 Fekete Győrgy, 1647-1667 Főldey /Zőldey/ Ambrosisus, 1667-1674 Kosztka János, 1674-1686 Kőlesy /Kellesi, Keleffy/ János, 1686-1689 Zolnai András, 1689-1693 Lindvay Győrgy, 1694-1696 Jeszenszky Ferenc,1696-1701 Mogyorósi Bálind.
Ako dcérocirkvi prechodne, pokiaľ nebude možné zamestnať ďalších farárov patrili: Čeláre /Csalár/, Glabušovce /Galábocs, tu nebol kostol preto spoločne používali v Čelároch/, Szakal /voľakedy bola matkocirkvou s kostolom Povýšenia Sv.Kríža so 4 zvonmi/, Bušince/ s elegantným kostolom sv. Demetera s 1 zvonom/ a Muľa/ Múlyad bez kostola/. Čeláre - kostol sv. Michala Archanjela s troma zvonmi! Z roku 1696 pochádzal nápis na zvonici v Čelároch, ktorá stála na mieste dnešného kostola. Nápis: Sub R.D.V.MO. 1696.
Z kanonickej vizitácie konanej 12.júna 1731 sa dozvedáme, že v Čelároch je kostol s patrocíniom sv. Michala. Svätyna je v zlom stave, je tu oltár a už len jeden zvon. Počet rím. kat. duší je 71, luterárnov 15. V roku 1755 tu spísali už 179 rím.katolíkov, 35 luteránov/ev.a.v./ a 5 anglikánov..
Z roku 1778 je kusá správa, že kostol v Čelároch postavený z kameňa je v zlom stave, je malý a nedá sa opraviť. Počet duší rím.kat. 253, ev.a.v. 45.Vtedy ku Čelárom patril aj Kirť / s počtom duší 298/. Z rokov 1780-82 poznáme meno farára Pétera Horvátha, ktorý bol benediktínom. Traduje sa ešte správa, že v roku 1796 zabil blesk Istvána Csóriho v Čelároch, ktorý zvonil proti bleskom.
Rímskokatolícky kostol v Čelároch
Rímskokatolícky kostol v Čelároch bol postavený v roku 1797 na mieste starého kostola. Kostol sv. Michala archanjela /kat./ barokovo- klasicistický z konca 18.storočia. Jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér lode členený piliermi, ktoré mali niesť nerealizovanú klenbu. Fasáda členená lizénovými rámami. Štvorpodlažná veža zakončená barokovou laternovou baňou. Na priečelí vložený kríž s datovaním 1797.
Hlavný oltár neorokokový s ústredným obrazom sv. Michala archanjela z konca 18.stororčia. Kazateľnica klasicistická z 2.tretiny 18.storočia. Organ z 2.tretiny 18.stororčia s jednoduchou skriňou a drevenými píšťalami. Do steny kostola bola vložená aj tabuľa s nápisom Pál Sztrazinsky žil 51 rokov zomrel r. 1797. Je zaujímavý však aj údaj, že 19.novembra 1800 bol uložený základný kameň rím.kat.
Rímskokatolícky kostol Sv. Michala bol postavený 29. novembra 1800 na základy starého kostola, ktorého stavba sa datuje okolo 17. storočia. Bol postavený na umelý kopec, ktorý vznikol vyvážaním zeme pri stavbe tunela počas tureckých nájazdov.
Rímskokatolícka cirkev v Čelároch v 20. storočí
Farárom v r. 1907-1914 bol Béla Lőrik. Zaslúžil sa o zriadenie kaplnky v Kirti v spolupráci s grófom Štefanom Keglevichom a manželkou grófkou Klárou Zichyovou. Kaplnka bola vysvätená 13.novembra 1911. Po vzniku Československej republiky /1918/ sa zreorganizovala aj cirkevná správa. Bol vytvorený dekanát v Modrom Kameni/ 10 fár/, medzi nimi aj Bušince/Čeláre a Kirť ako dcérocirkev - fília/. Rím.katolícky farár Karkecz Lajos 8.apríla 1921 z Bušiniec listom oznamuje, že v Čelároch obnovili rím.kat.
Farár Lajos Karkecz slúžil v obci až do roku 1932, keď ho vystriedal Ferencz Torma od 1.októbra 1932 až do roku 1975. Po roku 1948 došlo k prenasledovaniu cirkví. Napríklad v roku 1950 prenasledovali aj rím.kat. farára Ferenca Tormu v Bušinciach. Ferenc Torma odslúžil pre veriacich 43 rokov svojho života, zomrel 28.5. 1983.
V roku 1992 odcudzili z kostola sv.Michala pôvodný oltárny obraz sv.Michala archanjela olejomaľbu na plátne z konca 18. stororočia., preto v r. 1993 objednali nový obraz. 17.augusta 2002 sa konala výsviacka novo postavenej kaplnke v Kirti /m. časť Čelár/. 15.septembra 2000 bola posviacka Jaskyne Lurdi s pamätnou tabuľou.
Evanjelici v Čelároch
Prví evanjelici/Luteráni/ sa objavili v Čelároch v 17.storočí. Evanjelici z Čelár patrili pod cirkevný zbor v Malých Zlievcach. Z roku 1731 máme údaj o ev.a.v. z Čelár, keď tu spísali 15 luteránov. V Čelároch v rokoch 1755 spísali 35 ev.a.v. a v roku 1778 už 45 evanjeklikov. V Čelároch mali evanjelici prvé bohoslužby 2.mája 1799 v dome Michala Prónayho. V roku 1826 v Čelároch /Csalár/ bolo už 66 evanjelikov a.v., väčšinou slovenskej národnosti.
Židia v Čelároch
Prvý súpis Židov v Novohrade sa uskutočnil v roku 1725. V Čelároch sa usadili v prvej pol. 19.storočia. V roku 1869 spísali v Čelároch už 9 Židov. V Čelároch boli Židia obchodníci, krčmári i jeden úradník. V roku 1900 v Čelároch bolo 13 Židov, potom ich počet postupne klesal.
tags: #evanjelicky #knaz #vo #velkom #krtisi