Obec Diakovce, nachádzajúca sa v okrese Šaľa, má bohatú históriu siahajúcu až do roku 1002. V priebehu storočí prešla obec rôznymi zmenami a udalosťami, ktoré ovplyvnili jej kultúrne a náboženské zloženie. V polovici 16. storočia sa tu objavilo mnoho prívržencov nových vierovyznaní, čo viedlo k sporom, najmä medzi kalvínmi a katolíkmi, o kostol a školu. V roku 1791, po podpísaní Tolerančného patentu, si kalvíni v Diakovciach postavili modlitebňu a školu, a v nasledujúcom roku aj kostol.
V 70. rokoch sa začalo so zveľaďovaním termálneho kúpaliska a postavilo sa veľa novostavieb, okrem iných aj evanjelický kostol a fara.
Kostol Panny Márie v Diakovciach.
Založenie cirkevného zboru Diakovce
CZ Diakovce bol založený v roku 1948 po presídlení slovenských evanjelikov z maďarského Csanádalbertu. Nebolo pre nich vo svojom rodisku ľahké zanechať domy, pozemky, cintorín, školu a kostol. V Diakovciach chceli mať svoj stánok Boží, a to sa im v roku 1968 stavbou modlitebne podarilo. Po príchode evanjelikov do Šale za prácou v podniku Duslo bola Šaľa v r. 1969 začlenená do CZ Diakovce.
Tretiu augustovú nedeľu generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik s manželkou, sestrou farárkou Oľgou Klátikovou, poctil svojou pastorálnou návštevou cirkevný zbor Diakovce a dcérocirkev Šaľa.
Miloš Klátik sa po službách Božích prihovoril veriacim v Diakovciach aj v Šali biblickými veršami, ktoré sú napísané vo vnútri diakovskej modlitebne: „Viera je z počúvania slova Kristovho.“ a „Spravodlivý z viery bude živý.“ (Rim 10, 17; 1, 17) V Šali odpovedal aj na otázky veriacich. Na spoločnom obede s niektorými presbytermi - pamätníkmi presídlenia a ich potomkami sa zaujímal o históriu presídlenia evanjelikov na Slovensko.
Významné osobnosti
Dňa 24. novembra 2020 zomrel vo veku 80 rokov evanjelický farár Mgr. Michal Masár. Za ECAV na Slovensku sa rozlúčil brat biskup ZD ECAV na Slovensku. Mgr. Michal Masár sa narodil 1. októbra 1940 rodičom Adamovi Masárovi a Márii, rodenej Masarykovej ako jedno z piatich detí, troch synov a dvoch dcér. Vyrastal v roľníckej rodine v obci Hrádok, fílii cirkevného zboru Nové Mesto nad Váhom. Po ukončení teologického štúdia ako kaplán pôsobil v Nových Zámkoch. Po odslúžení povinnej vojenskej služby pokračoval v duchovnej službe v cirkevnom zbore Diakovce-Tešdíkovo-Šaľa, kde pôsobil v rokoch 1964 až 1970. V roku 1970 bol zvolený za zborového farára v cirkevnom zbore Moravské Lieskové, kde slúžil 38 rokov. Do Modry sa spolu s manželkou presťahoval v roku 2016.
Text životopisu a odobierky, ktoré si sám pripravil, ukončil vyznaním o nádeji na Božiu milosť: „Blahoslavení sú všetci, ktorí v Pánu umierajú“.
V obci Čanádalbert v 19. storočí pochádzali zo skôr osídlených dolnozemských stredísk - Slovenského Komlóša, Nadlaku, Pitvaroša, neskôr aj rovno z viacerých slovenských hornouhorských stolíc.
Kostol, ktorý postavili roku 1882 naši predkovia, má do kameňa vyrytý a dodnes čitateľný text "Slúžte Hospodinu s veselím, vcházejte do chrámu jeho díkčinením a do síni s chválami, oslavujte jej a dobrorečte jménu jeho", žalm 100, a to aj napriek tomu, že práve vonkajšia časť tejto vzácnej pamiatky, pripomínajúcej pobyt a duchovný život našich predkov, je značne ošarpaná.
Autorom oltárneho obrazu v lodi kostola je čabiansky maliar Anton Haan. Namaľoval ho na objednávku cirkvi, keď sa zdržiaval na ostrove Capri.
Na bohoslužby a pohreby tunajšieho zostatku evanjelikov dochádza farárka z Pitvaroša.
Na množstve náhrobných kameňov ešte stále prevládajú slovenské priezviská a viaceré aj so slovenskými epitafmi. A to rovnako na najstarších, ako i povojnových hroboch.
Ďalšie sakrálne stavby v obci a okolí
V Diakovciach v okrese Šaľa s 2235 obyvateľmi má vlastný kostol katolícka, evanjelická i reformovaná cirkev. Ku každému kostolu patrí cintorín. „Máme aj štvrtý cintorín, židovský. V minulosti pri ňom stála dnes už zaniknutá malá synagóga. Po holokauste však nezostala v obci ani jedna židovská rodina,“ skonštatovala starostka Diakoviec Kristína Jakócsová.
Medzi ďalšie sakrálne stavby v okolí patria:
- Bruty - Kostol povýšenia sv. Kríža z roku 1945
- Dolný Ohaj - Kostol sv. Rodiny a sv.
- Dvory nad Žitavou - Kaplnka sv.
- Imeľ - Kostol sv.
- Kolíňany - Kostol sv. Štefana kráľa
- Komárno - farský Kostol sv.
- Komárno - Kostol sv.
- Komjatice - Kostol sv.
Neskororománsky rímskokatolícky kláštorný kostol Panny Márie, ktorý sa nachádza v Diakovciach, patrí spolu s kláštorom v Hronskom Beňadiku k najpozoruhodnejším a najhodnotnejším pamiatkam kláštornej architektúry Slovenska.
Podľa historických prameňov, kostol na tomto mieste stál už v roku 1090. Dnešný kostol Panny Márie v Diakovciach vysvätili v roku 1228.
Kaplnka sv. Štefana
Kaplnka sv. Štefana bola postavená zrejme súčasne so stavbou trojloďového kostola benediktínov, ktorý bol slávnostne vysvätený v roku 1228. Má podobu pozdĺžneho jednolodia s východnou polkruhovou apsidou, pričom zo severnej strany sa pripája k západnej časti južnej steny kostola.
V rokoch 1939 - 1940, kedy už Diakovce patrili Maďarsku, sa realizovala rozsiahla obnova kostola, vrátane kaplnky. Pritom boli objavené zamurované románske okná v strede južnej lode a na východe apsidy, zvyšok južného portálu, zuborezy i niky v interiéri. Ten bol v tej dobe vyzdobený maľbami zo života sv. - V staršej literatúre bola kaplnka považovaná za pôvodný kláštorný kostol zasvätený Panne Márii spomínaný už v roku 1102 v pápežskej bule.
Na kaplnke sa zachovali dve románske štrbinové okná, jedno na južnej strane lode a jedno na východnej strane apsidy. Veľkou zvláštnosťou kaplnky je vysoký "zuborez" na južnej stene po stranách portálu.
Stavba kostola ovplyvnila celú oblasť dolného Považia i vzdialenejšie regióny a stala sa akýmsi vzorom pre tehlové kostolíky juhozápadného Slovenska. Charakteristické znaky diakovskej stavebnej huty môžeme dodnes nájsť v Čiernom Brode, Šamoríne, Križovanoch nad Dudváhom či v Dražovciach pri Nitre.
História Nuestra Señora dela Candelaria
Prayov kódex
Jedna z najdôležitejších kultúrnych pamiatok našich južných susedov, najstarší súvislý text písaný v staromaďarskom jazyku, pochádza z Diakoviec v okrese Šaľa. Pohrebná reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés - je súčasťou tzv. Prayovho kódexu z konca 12. storočia.
Prayov kódex, čiže liturgická kniha obsahujúca modlitby kňaza pri bohoslužbe, sa datuje do obdobia rokov 1183 až 1210. Napísaná bola na neznámom mieste pre benediktínov, ktorí pôsobili v kláštore v Diakovciach. Kniha má celkovo 172 strán. Celá je písaná v latinčine, s výnimkou 154. strany, kde bol objavený najstarší písomný záznam v maďarskom jazyku.
Halotti beszéd és könyörgés.
Slovenskej verejnosti pomerne neznámy text objavil rodák z Nových Zámkov, jezuitský kňaz Juraj Pray, ktorý pôsobil v službách Márie Terézie ako kráľovský historik zaoberajúci sa dejinami Uhorska. V roku 1770 sa o texte dozvedela verejnosť, keď z neho Pray publikoval krátky úryvok v Legende sv. Margity.
Výskum a objavy
V novembri 2018 sa uskutočnil v areáli kostola georadarový výskum, ktorý priniesol významný a prekvapivý objav zvyškov kláštorného areálu staršieho než súčasná románska stavba. Predbežne je vznik tohto kláštora datovaný až do 11. storočia.
Líniové georadarové anomálie severne od kostola indikujú pravdepodobne kvadrum, resp. rajský dvor s krížovými chodbami staršieho kláštora. Pôvodný starý kostol bol pravdepodobne južne od kvadrumu svätyňou orientovanou na východ, t. j. pod dnešnou novovekou prístavbou kostola.
tags: #evanjelicky #kostol #diakovce