Obec Súľov-Hradná leží v Súľovskej kotline, na juhovýchodnom výbežku okresu Bytča. Obec je známa vďaka nádhernej scenérii skál, ktoré akoby vytvárali jej prirodzené hranice, a tak chránili jej jedinečné krásy a dávne tajomstvá. Vnímaví ľudia cítia závan minulosti nielen pri potulkách tajomnými Súľovskými skalami, ale i pri prechádzke dedinou rozprestierajúcou sa pod nimi.
Súľovské skaly vytvárajúce jedinečnú scenériu.
História Obce
Osídlenie Súľovskej doliny dokladajú archeologické nálezy napr. v jaskyni Šarkania diera. Obec je doložená už v mladšom hradiskovom období a prechádza i do raného stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci Súľov pochádza z roku 1193, prvá písomná zmienka o obci Hradná pochádza z roku 1408. Obe obce sa v priebehu dejín vyvíjali samostatne, avšak od pradávna ich však spájala nielen spoločná chotárna hranica, ale i spoločný zemepán a cirkevná príslušnosť. K úradnému spojeniu obcí do jedného celku Súľov - Hradná došlo v roku 1898.
Prvou písomnou správou o obci Súľov je listina uhorského panovníka - kráľa Bellu III. z uvedeného roku 1193. Touto listinou kráľ udeľuje zeme Kameničany a Predmier so Súľovom Vratislavovi, svojmu služobníkovi na Trenčianskom hrade za zásluhy “v dalmatskej vojne” v roku 1167 a zároveň povýšil Vratislava a jeho dedičov na šľachticov. V listine je podrobný popis darovaného územia.” Hranica začína pri Váhu, pokračuje stredom roviny, prechádza cez akýsi potok oproti lesu a po úpätí vrchu vedie k Jablonovskému potoku tam, kde sa tento vlieva do riečky Hradňanky…” Ide len o označenie riečky a nie označenie názvu obce. Tento údaj je však najstarším.
Ako súčasť Súľova sa spomína v análoch už v roku 1408. Patrila zemianskym rodinám Záskalských, Medňanských a Milochovských. Obvatelia obce sa zaoberali chovom dobytka. V roku 1898 bola obec pripojená k Súľovu do jedného celku: SÚĽOV-HRADNÁ. Pretože do uvedeného roku šlo o samostatnú obec, treba sa o nej zmieniť niekoľkými faktami: Obce sú od seba vzdialené len jeden kilometer. Hradná leží južne od Súľova, v údolí pod najvyšším vrchom Súľovskej vrchoviny ŽIBRIDOM (868 m. n. m. V roku 1997 žilo v Hradnej 263 dospelých a 57 detí.
Marcové zákony z roku 1848 zrušili feudálne dávky a povinnosti urbárskych sedliakov, ako dovtedajší užívatelia pôdy sa stali jej skutočnými majiteľmi. Táto úprava vzťahov k pôde sa však netýkala želiarov, ktorí zostali v područí bývalých zemepánov alebo ich nájomcov i naďalej. Zo svojho položenia sa mohli jedine vykúpiť, táto možnosť pre zmluvných roľníkov a majerských želiarov bola určená zákonom až v roku 1896. Skutočne prešlo mnoho rokov, kým sa spoločnosť zbavila pozostatkov feudalizmu. V Uhorsku zavádzanie zákonov z roku 1848 do praxe začalo v roku 1852. Vymedzil sa charakter urbárskej pôdy, komasácia (sceľovanie) rozdrobených pozemkov a segregácia (vydeľovanie) lesov a pasienkov z majetkov zemepánov, ktoré boli spoločne obrábané bývalými poddanými - urbárnikmi. Takýmto časovo náročným spôsobom vznikli i v Súľove - Hradnej urbárske a pasienkové spoločenstvá.
V roku 1851 žilo v Súľove 284 evanjelikov, 45 katolíkov a 32 Židov, v Hradnej 179 evanjelikov, 52 katolíkov a 5 Židov. V roku 1877 stálo v obci Súľov 69 domov, v ktorých bývalo 449 ľudí. V Hradnej bolo v tomto roku zaevidovaných 240 obyvateľov a 34 domov. Podrobnejšie informácie o obyvateľstve poznáme z roku 1900. V obci Súľov - Hradná s výmerou chotára 3937 katastrálnych jutier (1 katastrálne jutro = 1600 štvorcových siah = 0,57 hektára) žilo 720 obyvateľov, z nich 340 mužov a 380 žien. V obci zaevidovali 8 cudzincov, z domácich 2 sa zdržiavali v zahraničí. Rozdelenie obyvateľov podľa stavu bolo nasledovné: 402 slobodných ľudí, zosobášených 278 a ovdovených 40. Za svoj rodný jazyk uviedlo 20 ľudí maďarčinu, 17 nemčinu, 676 slovenčinu, 7 hovorili iným bližšie neurčeným jazykom. Maďarčinou sa dorozumelo 34 ľudí. Podľa vierovyznania malo obyvateľstvo zloženie: evanjelici 613, katolíci 94, Židia 13. V obci zaevidovali 312 gramotných ľudí. V roku 1900 v Súľove - Hradnej bolo postavených 99 domov, všetky boli pokryté šindľom.
Pamiatky Obce
V obci Súľov - Hradná sa nachádzajú významné historické a kultúrne pamiatky:
- Zrúcanina stredovekého hradu
- Teodózov (Veľký) kaštieľ
- Mičurovský (Malý) kaštieľ, ktorý prešiel obnovou v roku 1993
- Renesančný kostol svätého Michala archanjela s vežou z roku 1616
- Evanjelický kostol z rokov 1749-1750, upravený bol v rokoch 1906 - 1907
- Renesančný kaštieľ v Hradnej
- Zvonica v Hradnej
Súčasný obecný erb vychádza z historických predlôh erbov oboch obcí.
Neďaleko od obce sa nachádza archeologická lokalita z veľkomoravského obdobia Hrádek, Strmý kopec. V Hradnej sa nachádza renesančný kaštieľ.
Zrúcanina Súľovského hradu.
Cirkevný Život
Doposiaľ najstaršia zmienka týkajúca sa cirkevnej organizácie priamo v obci Súľov-Hradná pochádza z predreformačného obdobia z roku 1507. V tomto roku Súľov s Hradnou patrili spolu ako jedna fília do farnosti v Dolnom Hričove. Prvý známy kňaz v Súľove Filip, zaznamenaný v roku 1578, bol najskôr dvorným kazateľom vtedajšieho zemepána Teodóza Sirmienisa, prívrženca reformácie a účastníka Žilinskej synody. Prvá známa vizitácia súľovskej evanjelickej farnosti je od Eliáša Lániho z roku 1611. Z jej zápisov je zrejmé, že už v tomto čase stál v Súľove kostol.
Na zasadnutí Trenčianskej stolice 22. júla 1615 v Bytči získala súľovská cirkev povolenie na zbierku na stavbu nového kostola. Drevo na krov sprostredkoval Juraj Thurzo, keď 12. mája 1616 boli z Oravy do Bytče dopravené na dvoch pltiach laty, dosky a krokvy určené na súľovský kostol. V tomto roku bol kostol dostavaný a posvätený 29. septembra so zasvätením menu Ježišovmu. V roku 1681 na základe zákonných článkov prijatých na sneme v Šoproni sa Súľov stal jedným z tzv. artikulárnych miest Trenčianskej stolice. V artikulárnych miestach sa evanjelici mohli slobodne zhromažďovať, stavať nové chrámy alebo im boli vrátené kostoly, ak medzitým neboli posvätené katolíkmi. Súľov tak navštevovali evanjelici zo širokého okolia, pretože ďalšími artikulárnymi miestami v Trenčianskej stolici boli iba Uhrovec a slobodné kráľovské mesto Trenčín.
V tomto ťažkom období protireformácie boli evanjelici v Súľove niekoľkokrát pozbavení užívania kostola a od roku 1711 prináleží tento kostol katolíckej cirkvi dodnes. Evanjelici si na vykonávanie bohoslužieb upravili v roku 1734 drevený dom. Dňa 16. júla 1748 panovníčka Márie Terézia povolila evanjelikom v Súľove postaviť nový murovaný kostol pri potoku v blízkosti dreveného domu, ktorý už nevyhovoval bohoslužobným účelom. Za dva roky bol kostol postavený a dňa 29. septembra 1750 zasvätený Trojjedinému Bohu. V roku 1766 bola v Súľove zriadená samostatná katolícka farnosť s filiálnymi obcami Hradná a Vrchteplá a neustále prebiehali kompetenčné spory oboch konfesií. Určité uvoľnenie náboženských pomerov nastalo po prijatí Tolerančného patentu v roku 1781.
V roku 1785 patrili k súľovskému evanjelickému zboru tieto fílie: Hradná, Bodiná, Vrchteplá, Kostolec, Rajec s Trstenou, Bytčica, Lietava, Lietavská Lúčka, Kysucké Nové Mesto, Závodie, Zárieč, Jablonové, Ovčiarsko a Beňov. Vytrvalosť vo viere ale aj „artikulárnosť“ Súľova prispeli k tomu, že evanjelická cirkev je v Súľove stále živá. Vo viere vytrvala i katolícka cirkev a dodnes si udržala postavenie farnosti. Súčasnú príkladnú náboženskú znášanlivosť tvorili viaceré osobnosti kňazov oboch konfesií. Nemalou mierou sa na nej podieľala i výchova detí na miestnych školách, keď v kvôli veľkému nepomeru počtu žiakov rozdelených podľa vierovyznania sa deti na cirkevné školy delili podľa veku a nie podľa viery.
Počiatky evanjelickej cirkvi v Súľove, spadajú, ako sa zdá, až do reformačnej doby. Už v roku 1544 sa spomína istý Ján Faber zo Súľova ako prvý žilinský kňaz, ktorý bol toho istého roku vo Wittenbergu za kňaza posvätený. Osobitný, na ten čas dosť ozdobný chrám, posvätený menu Ježišovmu vystavil až v roku 1616 Teodóz Sirmiensis, prísediaci (assessor) kráľovskej tabule so svojimi švagrami, totiž Jánom Davidom zo Svätého Petra, stoličným podžupanom a Štefanom Akaim. V čase protireformácie už v roku 1674 jej odňal mocou a násilím kľúče od chrámu gróf Juraj Ilešházi, Súľovčania však potom ešte pokojne užívali chrám až do roku 1688. Po tomto odobratí chrámu boli nútení odbavovať Služby Božie v súľovských a hradňanských domoch.
Keďže už spomínaný dočasný drevený chrám bol aj malý a hrozil spadnutím a patróni cirkvi už nemali nádej dostať naspäť odňatý chrám, zaujímali sa o výstavbu nového chrámu. Po dosiahnutí povolenia a skutočnom vydelení miesta pre stavbu mohli už koncom roku 1749 položiť prvé základy terajšieho chrámu. Do súľovského cirkevného zboru v minulosti patrilo viacero fílií, ktoré sa postupne osamostatnili (napr. Rajec) alebo administratívne pričlenili k inému cirkevnému zboru (napr. V súľovskej farnosti sa vystriedalo do dnešných dní (r. 2016) celkom 37 kňazov. V čase pôsobenia p. Vincenta Blaška v r. Evanjelický a.v. zborový farár: Mgr. Služby Božie : Evanjelický a.v.
Pôvod Názvu Obce
Zaznamenali sme niekoľko variant vysvetlenia pôvodu názvu obce Súľov. Podľa skál, kameňov a žúl z predpokladaného názvu Žulov neskôr vznikol Súľov. Alebo vraj podľa soli, ktorá sa ukladala medzi skalami - soľ - sul - Súľov. Oveľa zaujímavejšie vysvetlenia ponúkajú miestne povesti. Jedna povesť hovorí, že miestni páni mali povinnosť ročne odovzdať kráľovi ako daň dve veľké sovy. Podľa slova Sovilov dostala obec pomenovanie v skrátenej forme Súľov. Iná povesť spomína odvážneho hrdinu Sula, ktorý prepožičal svoje meno obci. Obec Hradná odvodzuje svoje pomenovanie od skutočnosti, že stála na hranici darovaného územia, teda bola hraničná. Alebo podľa toho, že patrila k hradu.
Obe obce sa v priebehu dejín vyvíjali samostatne na čele so svojím vlastným richtárom. Od pradávna ich však spájala nielen spoločná chotárna hranica, ale i spoločný zemepán a cirkevná príslušnosť. Hradná dodnes tvorí fíliu súľovskej evanjelickej i katolíckej farnosti. Zemepáni podstatne určovali život svojich poddaných až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Osobnosti Obce
Rodáčkou obce je speváčka Zuzana Smatanová.
9. #ISEEME: Zuzana Smatanová: "Ja som ten najdôležitejší dom, v ktorom chcem bývať."
- Zuzana Smatanová: Speváčka, ktorá pochádza z obce Súľov-Hradná.
- Teodor Sirmiensky: Súľovský pán, ktorý zastupoval palatína Turzu.
- Janko Malina: Huslista, ktorý bol v 18. storočí sólistom v parížskej opere.
Demografické údaje
Vývoj počtu obyvateľov v obci Súľov-Hradná:
| Rok | Súľov | Hradná |
|---|---|---|
| 1851 | 361 | 236 |
| 1877 | 449 | 240 |
Kaštieľ v Hradnej
Renesančný kaštieľ postavili okolo roku 1600. Upravený bol v 20. storočí. Táto úprava objekt veľmi poznačila. Kaštieľ je jednopodlažná budova s obdĺžnikovým pôdorysom, pôvodne štvorcová, s dvoma nárožnými kruhovými vežami. Dnes je zachovaný severozápadný trakt a časť východného traktu, ktorá stojí voľne. Ide o voziareň. Na niektorých oknách sú zvyšky profilovaných šambrán. Okná okrúhlej veže a portál západnej fasády mali štukové orámovanie s abstraktnou ornamentikou z 18. storočia. V strede západnej fasády pred portálom bolo kamenné predstavané schodište. Stavba je zakončená novšou rímsou, pod oknami bolo esovité sgrafitó. V miestnostiach sú rovné stropy, iba v suteréne je valená klenba s lunetami. Objekt bol stavaný podľa vzoru Bytčianskeho kaštieľa.
Sídlo vlastnili Akajovci, ktorí ho neobývali stále. V roku 1851 vtedajší vlastník Jozef Akaj prenajal kaštieľ pánovi Kelerovi. Veľký rozkvet kaštieľ zažil v čase, keď patril Márii Madočániovej, manželke Pavla Madočániho, hlavného župana Trenčianskej stolice. V tom období sa v kaštieli konali veľké hostiny a hostia prichádzali až z Budapešti. Hudobníci z Viedne hrávali v záhrade plnej vzácnych okrasných rastlín a kvetov. Akajovci mali veľký zmysel pre estetiku nielen výberom miesta stavby, ale aj úpravy okolia. Pred kaštieľom bol udržiavaný rybník s fontánou, rybami a vodnými rastlinami. V roku 1931 rybník zahádzali, zostal tu len močiar.
Pani Madočániová zomrela v roku 1894 vo veku 76 rokov na vodnatieľku. Miesto, v ktorom žila, milovala. Priala si, aby ju pochvali do krypty za kaštieľom medzi smrečiny a lipy. O kryptu sa nikto nestaral, po čase sa rozpadla. Pozostatky pani Madočániovej boli prenesené na obecný cintorín. Majetok mal rovnaký osud ako hornodvorský kaštieľ, majiteľom bol vtedy Dr. Pavol Andaházy, synovec pani Močániovej. Okrem kaštieľa vlastnil v Hradnej okrem iného aj dve krčmy a pálenicu, v ktorej pálil tzv. kvit zo zemiakov. Andaházy dal zlikvidovať okrasnú záhradu, z neznámych dôvodov.
V tom čase bývala v Hradnej jedna rómska rodina Juraja Rácza, ktorý bol kočišom pána Andaházyho. Ráczova rodina bývala blízko kaštieľa, neskôr im obec postavila domček v priestoroch, kde neskôr bolo JRD. Preto toto miesto dodnes volajú Cigáň. Panstvo po Andaházym patrilo Karolovi Alexandrovi, Deziderovi Súľovskému a Tatrabanke. Od nej ho zakúpil Vincent Mičura. Nový vlastník sa “vyznamenal” tým, že dal vyťať stáročné lipy okolo kaštieľa. Kaštieľ opravil, niektoré múry boli zbúrané. V rokoch 1928 - 1930 sa v kaštieli až do postavenia štátnej školy v Hradnej, vyučovalo. Hradňanci si v roku 1937 od pána Mičuru kaštieľ po častiach odkúpili. K rozdeleniu došlo v roku 1944. Niektorí z nových majiteľov potom v kaštieli bývali. Istý čas bol v ňom obchod, potom sa tu konali zábavy.
Stav historického sídla je veľmi zlý. Kaštieľ je v dezolátnom stave. Má zničenú strechu. Pozostatky kaštieľa sú obstavané rodinnými domami, kaštieľ sa medzi nimi stráca.