Máme tu unikát. Slovenský unikát. Pravdepodobne jediný kostol na Slovensku zasvätený svätému Žigmundovi. Veľmi som sa snažil zistiť, či Žigmundovi zasvätili u nás ešte iný kostol. Nenašiel som ho. Nechcem sa pasovať za Truhlíka ktorý všade bol, všetko videl a všetko skúsil, pretože tej rozprávkovej postavičke nesiaham ani po prvý článok jeho článkovitých nôh, ale viac-menej, som si touto informáciou istý.
Príhody a Pokánie Sv. Žigmunda
Svätosť svätého Žigmunda je trochu prekvapujúca. Prečo? Pretože sa v jeho prípade nedá hovoriť o ukážkovom živote a zázrakoch. Narodil sa v 5. storočí na území dnešného Francúzska. Ako syn burgundského kráľa Gundobalda sa oženil s dcérou ostrogótskeho kráľa Theodoricha. Výber manželky ovplyvnila orientácia všetkých zúčastnených na ariánske vierovyznanie. Arianizmus, podľa alexandrijského kňaza Areia, bolo teologickým učením, ktorého zíklad tvorila téza, že Ježiš Kristus nie je Boh, ale Boží syn a hierarchicky je podriadený Bohu Otcovi a Duchu svätému. Učenie v stredoveku odsúdili ako herézu.
Žigmund, praktizujúci a oddaný kresťan nechal v Agaune vybudovať prvý germánsky kláštor zasvätený sv. Móricovi. Zabezpečil dokonca prevoz svätcových ostatkov do kláštornej svätyne. Po smrti svojej prvej manželky, sa oženil s komornou Prokopiou, známou aj pod menom Constance. Ukázalo sa to ako neveľmi dobrý nápad. Syn Sigerich, z prvého manželstva, si s macochou nepadli do oka. Až do tej miery, že Prokopia nahovorila manžela, Sigerichovho otca, aby zabil svojho syna. V roku 522 ho nechal uškrtiť.
Vo chvíli, keď sa synova smrť stala neodvratnou, otec si uvedomil obrovskú chybu. Vrhol sa na nehybné telo, oplakal zbrklí počin a začal pokánie, ktoré ukončila až jeho tragická smrť. Rok po smrti Sigericha do Burgundska vtrhli Frankovia. Žigmund s rodinou sa ukryl do kláštora Saint-Maurice. Tam rodinu zajali a odvliekli do Orleansu. V roku 524, kráľa s manželkou a dvoma synmi odsúdili na smrť.
Utopili ich v studni na mieste známom ako Colombe. Kresťania v Colombe, na mieste ich popravy, postavili najskôr kaplnku, neskôr kostol. V roku 535, alebo 536 telesné pozostatky celej rodiny vyzdvihli a preniesli do Saint-Maurice. V tom čase už Žigmunda oslavovali ako mučeníka. Karol IV., český kráľ, v rokoch 1354 a 1365 získal všetky Žigmundove kostrové pozostatky, previezol ich do Prahy a uložil v chráme sv. Víta. Pražská synoda, napriek tomu, že šlo vyslovene o cudzinca, vyhlásila, že sa bude sláviť sviatok sv. Žigmunda a označila ho za patróna Zemí koruny českej.
Mimochodom, druhý syn Karola IV., dostal meno Žigmund. Žigmund Luxemburský, líška hrdzavá. Bojovník proti husitom, kráľ, ktorý výrazne zveľadil Prešporok, teda dnešnú Bratislavu.
O Kostole, Vcelku Nenápadnom
Pokiaľ pôjdete od Svätého Jura do Pezinku autom po Myslenickej ulici, budete prechádzať miestnou časťou Grinava. Tá patrí už pod Pezinok. Bezpečne vám padne do oka veľký, modernisticky vzhľadný, kostol. Neogotický, trochu pevnostne pôsobiaci s vysokou vežou s malými priezormi a špicatou ihlanovou strechou vsadenou do vytiahnutých múrov nároží. Evanjelický kostol, o ktorom nie je reč. Tento postavili pred nejakými so rokmi. Pre toto rozprávanie je dôležitý ďaleko menší, takmer za chrbtom toho veľkého stojaci, gotický kostol.
Ako je u nás takmer zvykom, dnešný gotický kostol stojí na starších, románskych základoch. Už v roku 1390 sa kostol spomína ako farský. V literatúre sa tým pádom uvádza, že ho postavili v prvej štvrtine 14. storočia. Medzi rokmi 1647 až 1676 prešiel výraznou modernizáciou. Pôvodný priestor doplnili o južnú predsunutú predsieň, dvojlodie zjednotili spoločnou strechou, nadstavali vežu na dnešnú výšky siedmich nadzemných podlaží. Najmä však kostol opevnili ohradným múrom z lomového kameňa.
V roku 1965 sa realizovala posledná výrazná obnova kostola. Cieľom bolo čo najviac prinavrátiť stavbe gotický charakter.
Dnešná stavba pôsobí skôr milo vidiecky, ako oku lahodiaci architektonický skvost. Dedinský kostolík, zo zadnej strany v dotyku s vinohradom, tak typickým pre túto oblasť. V podstate aj ten vinohrad, aj ten kostol pôsobia ako zabudnutí mohykáni. Väčšinu vinohradov tu vyklčovali stavania chtiví obyvatelia a kostolík sa akosi zhodou okolností ocitol v blízkosti veľkej štvorprúdovej cesty. Trochu mimo dohľadu menej pozornej verejnosti. Akokoľvek to však je, je svedkom čistého stredoveku a svojím patrocíniom je slovenským unikátom.
Vystavaný bol v roku 1802 a ako prikazoval vtedajší zákon - bez veže. V roku 1901 bola dostavaná veža a kostol sčasti opravený. Počas dostavby bol opravený organ a zosilnená empora. Zvony do novej veže boli vyrobené v maďarskej Šoproni a pribudli aj hodiny majstra Ferdinanda Winklera z Bratislavy. Kostol bol po generálnej oprave ktorá bola v roku 2001 ukončená znovu vysvätený. Na priečelí pekného poschodového chrámu sa skvie tradičný slogan reformácie. č.: Mgr. Stavba nového kostola bola uskutočnená na mieste pôvodného gotického kostola v roku 1489. Kostol sv. Theobalda je jednoloďový, s gotickými prvkami a posunutou vežou, ktorá bola 1901 prestavaná. V XVII storočí bol kostol prestavaný a 1803 dostavaná sakristia. Fasáda je hladká s masívnymi piliermi. Pri poslednej oprave boli spozorované maľby pod povrchom. Na prízemí je zamurovaný gotický portál. Nové obrazy na oltári sú z roku 1955 - 57 od majstra Augusta Bartu z Pepinoh. Sv. Theobald je patrónom tohto kostola (Arcibiskup z Canterbury zomr.
Grinava ako bývalá samostatná obec sa stala súčasťou mesta Pezinok v roku 1975. Leží vo vinohradníckej Malokarpatskej oblasti medzi Svätým Jurom a Pezinkom. Je súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty. Má vlastné katastrálne územie. V chotári Grinavy sú rozsiahle vinohrady a tri jazerá, usporiadané kaskádovite nad sebou. Toto územie je prirodzenou hranicou lesného masívu Malých karpát. Grinavou preteká Rakov potok. Grinava má 1500 obyvateľov, vlastné poštové smerovacie číslo 902 03 a je piatym volebným obvodom Pezinka.
História a Stavebný Vývoj Evanjelického Kostola
Kostol postavený v roku 1926 podľa projektov architektov Sigfrieda Theissa a Hansa Jakscha. Moderná stavba inšpirovaná slovenskou renesanciou. Fasáda je členená piliermi. Predstavaná veža je krytá vysokým ihlancom. Vnútorné zariadenie je súčasné so stavbou kostola.
V polovici 14. storočia osadu Mir - Nyr osídlili nemeckí kolonisti a nazvali ju Grynnaw - Grunau (zelená niva), po slovensky Grinava. Zaoberali sa baníctvom a vinohradníctvom. Dôsledkom reformácie v 16. - 17. storočí pribudli k dovtedajším obyvateľom ďalší prisťahovaní Nemci, ktorí boli väčšinou evanjelici. Lutherovo učenie sa rýchlo šírilo, panovníci a katolícki duchovní prijali proti luteránom a kalvínom prísne zákony. V priebehu 17. storočia a začiatkom 18. storočia nemeckí evanjelici v Grinave prišli trikrát o svoje majetky - kostol, školu a vinohrady. Najmä kostol sa striedal raz v rukách katolíkov a raz evanjelikov, čo sa prejavilo aj na vnútornej stavbe kostola. Celé 17. storočie bolo striedaním rozkvetu a úpadku v živote evanjelickej komunity.
Zlepšenie nastalo až po Tolerančnom patente z roku 1781. V roku 1783 si evanjelici kúpili na okraji dediny rožný dom, v ktorom zriadili evanjelickú školu, ktorá tu zotrvala až do roku 1874. Vtedy evanjelici odkúpili od grófa Pálffyho jeho miestny zámoček a v ňom v troch miestnostiach vybudovali kostol, ktorý bol vysvätený 24.10.1875. V roku 1901 nový evanjelický farár A. Krahulec založil fond na stavbu nového kostola s prístavbou veže a so zvonami. Napokon bol nový kostol postavený zo súkromných zbierok evanjelických farnikov a dokončený 7. novembra 1926. Kostol vysvätil senior C. E. Schmidt. Stavebné plány navrhli architekti Sigfried Theiss a Hans Jaksch. Stavbu zhotovil Štefan Elefanti. Interiér kostola vyzdobil freskami akademický maliar Vincent Gorgon, sochár Alois Riegele a strop vymaľoval Samuel Moravek.
O výstavbu kostola sa zaslúžili najmä dvaja evanjelickí kňazi - A. Krahulec a J. Fröhlich, ktorí o Grinave a evanjelickej cirkvi vydali aj krátke spisy. Kňazi grinavského evanjelického zboru zastávali popredné cirkevné funkcie. Pôsobili tu kňazi G. A. Černák, A. Krahulec, Dr. J. Fröhlich, Dr. R. Koštial (biskup Západného dištriktu), Dr. J. Michalko (generálny biskup), S. Kadlečík.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
História evanjelického kostola v Trnave
tags: #evanjelicky #kostol #grinava