Mestečko Hanušovce nad Topľou, ležiace na polceste medzi Vranovom nad Topľou a Prešovom, je známe nielen vďaka vlastivednému múzeu, ktoré sídli v barokovom kaštieli z 18. storočia, ale aj vďaka bohatému duchovnému životu, ktorého súčasťou sú rôzne sakrálne stavby. Medzi ne patrí aj evanjelický kostol, ktorý zohráva významnú úlohu v živote miestnej komunity.
Kaštieľ, kostol a zvonica v Hanušovciach nad Topľou
História Hanušoviec a jej vplyv na cirkevný život
Hanušovce nad Topľou historicky patrili k Šarišu, ktorý sa včlenil do ranofeudálneho uhorského štátu v 2. polovici 11. storočia. Prvé písomné správy o Hanušovciach pochádzajú z roku 1317 a 1332. Hanušovce založil šoltýs Hanus s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1310. Zakrátko po vzniku sídliska postavili murovaný rím. kat. kostol, ktorý dokázateľne jestvoval okolo roku 1332.
V roku 1332 kráľ Karol Róbert povolil v Hanušovciach konať trh každú sobotu. Mestské výsady Hanušovčanov boli odvodené od práv mesta Prešova. Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Hanušovce boli napojené na železničnú sieť v roku 1943. V obci sídlil poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská), stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga.
Vznik evanjelického cirkevného zboru v Hanušovciach nad Topľou sa datuje do prvej polovice 16. storočia, kedy sa myšlienky reformácie začali šíriť na východnom Slovensku. Reformácia tu mala pripravenú pôdu vďaka pôsobeniu husitov pod vedením Jána Talafúsa už v 15. storočí. V 16. a 17. storočí používal zbor kostol z predreformačnej doby, lebo šľachta a aj všetok ostatný ľud prijali myšlienky Reformácie.
Martin Luther, jeden z hlavných iniciátorov reformácie
Proces protireformácie a stavba kostolov
Dňa 10. augusta 1717, počas násilnej protireformácie, šarišský župan Štefan Bornemisza pomocou vojska obsadil Hanušovce a kostol, faru i školu so všetkým príslušenstvom a celým protestantským majetkom odobral evanjelikom a odovzdal katolíckej cirkvi. V Hanušovciach v tom čase z 12-tich zemanov boli iba traja katolícky a ku katolíckemu náboženstvu sa hlásili iba dvaja občania. Nakoľko boli Hanušovce na základe uznesení šopronského snemu určené po roku 1681 ako artikulárne miesto, v čase od roku 1717 do roku 1783 si tu evanjelici postavili štyri drevené kostoly, no všetky boli zničené požiarom.
Po vydaní tolerančného patentu bol postavený terajší matkocirkevný kostol v roku 1783. Povolenie ku stavbe dostali len začiatkom roku 1783 a 20. augusta 1783 superintendent (biskup) Samuel Nikolai tento matkocirkevný chrám Boží vysvätil. Neskôr v roku 1830 bola ku kostolu pristavená veža.
Jozef II., ktorý vydal tolerančný patent
Vývoj cirkevného zboru a dcérocirkvi
Paralelne s históriou Hanušoviec sa vyvíjal aj život v okolitých dedinách (Medzianky, Pavlovce, Petrovce), ktoré spolu s hanušovskou matkocirkvou a s diasporou (Vlača, Remeniny, Ďurďoš) tvoria spolu cirkevný zbor. V dcérocirkvi Medzianky bol kostol postavený v roku 1961. V roku 1998 bol prestavaný a nanovo vysvätený biskupom VD Jánom Midriakom. V dcérocirkvi Pavlovce je kostol z roku 1964. Tento bol v roku 2001 z vnútra generálne obnovený pod vedením kurátora Jána Beňa. V dcérocirkvi Petrovce bol od roku 1993 do roku 1997 postavený nový kostol.
Významné osobnosti a súčasnosť
Najvýznamnejšou postavou v novodobých dejinách cirkevného zboru (po Tolerančnom patente) bol farár Andrej Čorba, ktorý pôsobil od roku 1823 do svojej smrti v roku 1845. Je pochovaný na miestnom cintoríne. Len necelý rok v zbore pôsobil Otto Vízner, farár, ktorý bol prenasledovaný a väznený totalitným komunistickým režimom.
Najväčšiu zásluhu na dnešnej podobe živého CZ má farár Ján Bohdan Hroboň, ktorý v Hanušovciach n/T pôsobil v rokoch 1982-1993 a položil skvelý základ vnútromisijnej práce. Za jeho pôsobenia sa začalo s vyučovaním detí a mládeže mimo vyučovania náboženstva. Rozbehla sa systematická práca s mladými aj starými. Rekonštruoval sa generálne matkocirkevný kostol zvnútra a postavila sa nová farská budova (1986), tak ako kedysi kostol od jari do jesene, s priestormi pre deti a mládež.
Práca v cirkevnom zbore je dnes široko rozvetvená od detí (10 skupiniek DsB, vyše 150 detí), cez dorast (25), mládež (15) až po dospelých. V zbore pracujú štyri spevokoly (detský, mládežnícky-EFATA, dospelý hanušovský a dospelý petrovský) a hudobná skupina pri spevokole Efata. Pre mladé rodiny a manželov začali pripravovať Rodinné Služby Božie (RSB) ako projekt misie medzi mladými rodinami. Na svojich biblických hodinách sa stretajú všetky vekové kategórie zvlášť a v nedeľu všetci spoločne na Službách Božích.
V súčasnosti je CZ ECAV Hanušovce nad Topľou matkocirkvou s chrámom z roku 1783. Zbor tvoria dcérocirkvi Petrovce, Medzianky, Pavlovce. Medzi fílialky patria Remeniny a Vlača. Diaspórami sú obce Ďurďoš a Matiaška. Celkový počet členov je 2090.
Evanjelický cirkevný zbor v Bystrom sa snaží ponúknuť svojim veriacim dostatok duchovných aktivít k ich duchovnému rastu. Okrem Služieb Božích v nedele a sviatky ponúka večerné Služby Božie ( advent a pôst ), modlitebné týždne, biblické hodiny, stretnutia dorastu a mládeže, detskej besiedky, stretnutia rodín a modlitebné spoločenstvo. V zbore taktiež funguje zborový spevokol, detský spevokol a návštevná služba chorých. Svojich veriacich sa snaží viesť k láske, tolerancii a porozumeniu voči iným konfesiám i neveriacim, aby spolunažívali s nimi v zmysle Ježišovho príkazu: „ Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.
Gréckokatolícki veriaci v Hanušovciach nad Topľou patria jurisdikčne do gréckokatolíckej farnosti blaženého biskupa a mučeníka P.P. Gojdiča v Hanušovciach nad Topľou v Prešovskej eparchii. Samotná gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou vznikla odlúčením z farnosti Remeniny 1.2.2000. Zakladajúcu listinu podpísal o. biskup Ján Hirka, vtedajší prešovský eparcha. Farárom farnosti Hanušovce nad Topľou je od r. 2003 ThDr.
Medzi hlavné sviatky patria: 1.1. 6.1. 2.2. 25.3. 29. 6. sv. 5.7. sv. 6.8. 15. 8. 8.9. 14. 9. Povýšenie sv. 1.10. 21.11. 8.12. 25.12. 26.12. 27.12. sv.
Okolo roku 1600 sa kostol spolu s ďalšími v tomto regióne dostal pod správu evanjelikov.
Evanjelický veriaci a. v. nemali dlhé roky svoj kostol. Výstavbu kostola skončili v roku 1971.
Katolícki veriaci z obce začali so stavbou pastoračného domu v roku 1995. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. dňa 2.7.1995 v Košiciach počas návštevy na Slovensku.
Najstarším cintorínom v obci bol cintorín, ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti katolíckeho kostola. Pochovávali tu katolíkov aj evanjelikov.
Keďže po príchode pána farára J. B. Hroboňa do cirkevného zboru v Hanušovciach sa vnútro misijná činnosť zboru zintenzívnila ( práca s deťmi a mládežou, biblické hodiny...), boli potrebné v zbore aj mimokostolné priestory. Po páde komunistického režimu (r. 1989) sa cirkevníci v roku 1990 rozhodli pribudovať ku kostolu aj zborovú sieň s kuchynkou a sociálnym zariadením. Prístavbu ukončili v roku 1993. Na Svätodušnú nedeľu 6.júna 1993 sa dočkal kostol aj spolu s prístavbou posviacky. Tú vykonal generálny biskup ECAV na Slovensku ThMgr. Pavel Uhorskai.
Prípisom z biskupského úradu VD v Prešove bol od 1.januára 1997 zriadený nový cirkevný zbor so sídlom v Bystrom, ktorý ku dňu svojho vzniku počítal 1009 duší. V novembri 1997 bola posviacka budovy evanjelickej fary (výstavba trvala 1,5 roka) a inštalácia prvého zborového farára Slavomíra Sabola, ktorý začal pôsobiť v zbore od 1.septembra 1997. Z nášho zboru boli do služby evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku vyslaní piati kňazi.
Správca farnosti: Mgr. Farár Ján Bohdan Hroboň , ktorý pôsobil od roku 1982 - 1993. Na hanušovskú faru nastúpil po f.
Ordinácia novokňazov Ev. a. v. Mgr. Mária Hroboňová rod. Do novokňazského stavu bola ordinovaná dňa 27. septembra 1997 v artikulárnom chráme v Kežmarku. Ordináciu vykonal biskup Ján Midriak VD.
Mgr. Ordinovaný za farára bol v júli v roku 2000. Toho času pôsobí ako duchovný správca na ev.
Prvú bohoslužbu slúžil v ev. kostole v Bystrom, za spoluúčastí bratov farárov: z cirk. zboru v Hanušovciach n/Top. - Mgr. Jána Kolesára a miestného farára Mgr. So spolubratom z filiálnej obce Hermanovce n.T. Mgr. Študoval na Teologickej fakulte v Bratislave. V júli roku 1998 bol ordinovaný do novo kňazského stavu.
Správca farnosti: Mgr. Branislav Polča (narodený r. 1980, ordinovaný r. Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991. V súčasnosti k nej patrí filiálna obec Hermanovce nad Topľou.
Vdp. Vdp. ThLic. ThDr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Branislav Polča (od 1. Kapucín - rehoľník Ing. Vysvätený za kňaza 7.8.1993 v rímskokatolíckom kostole v Bystrom. Vysvätil ho košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. Novokňaz slúžil primičnú omšu v kostole Ducha Svätého v Bystrom dňa 8.8.1993.
Dnes je už bežným javom, že sa internet využíva vrámci Cirkvi nielen ako zdroj informácií, ale aj ako jedna z možností ohlasovania viery. „Hoci sa zdá, že svet spoločenských komunikačných prostriedkov je občas v protiklade s kresťanským posolstvom, predsa ponúka aj jedinečné príležitosti na ohlasovanie spásnej Kristovej pravdy celej ľudskej rodine.
„Od južných svahov Tatier, až po zemplínsku rovinu už stáročia žijú popri bratoch a sestrách latinského obradu spoločenstvá východného obradu. Aj ony sú ako malé jazierka- plesá povolané predstavovať priezračnú a žiarivú Božiu dobrotu. To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií. Tieto slová vyriekol Svätý Otec Ján Pavol II. 5. jún 2005 je dôkazom toho, že v Bystrom gréckokatolícke pleso nevymizlo a že chce aj naďalej šíriť Božiu dobrotu.
tags: #evanjelicky #kostol #hanusovce