História Považskej Bystrice siaha hlboko do minulosti, o čom svedčia archeologické nálezy z rôznych období. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej doby kamennej starých asi 4500 rokov. Pri novodobej prestavbe katolíckeho kostola sa našli žiarové pohrebiská lužického ľudu, v polohe Narcie, na Dedovci, Dušianici i pri Zemianskom Kvašove sídlisko púchovskej kultúry. V mestskej časti Dedovec odhalil archeologický výskum viac ako 30 sídliskových objektov veľkej slovanskej osady z 8. až 10. stor. n. l.
V písomných dokumentoch sa obec prvýkrát objavuje až v r. 1330, keď sa spomína cesta vedúca na Bystricu. Ako osada už musela existovať dávno predtým, pretože údolím Váhu a pozdĺž jeho toku viedli dôležité obchodné a vojenské cesty na Moravu, do Poľska a popri Váhu cez Dunaj na juh. Spolu s hradmi Vršatec, Košeca, Lednica tvoril pevnostný systém stredného Považia. Na začiatku 14. stor. patril i hrad Bystrica Matúšovi Čákovi.
Po jeho smrti r. 1321 ho získal panovník Karol Róbert z Anjou, ktorý ho daroval v r. 1325 krajinskému sudcovi Alexandrovi Hedervárimu. Po smrti Alexandrovho syna Mikuláša hrad pripadol v r. 1354 kráľovskému protonotárovi Pavlovi Ugalimu, ktorý ho vlastnil vyše 30 rokov. V tomto období bol hrad sídlom krajinského sudcu a centrom politicko-hospodárskej správy celého stredného Považia až po Trenčín. Okolo r. 1400 dal Žigmund Luxemburský hrad do držby poľskému veľmožovi Sudivojovi z Ostrorogu, haličskému palatínovi. V r. 1400 dostal hrad do držby pán Beckovského hradu Ctibor zo Ctiboríc a jeho syn. V r. 1424 znova patril kráľovi, resp. kráľovnej Barbore. V r. 1432 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. Preto v r. 1435 kráľ Žigmund Luxemburský na žiadosť občanov mesta vydaním novej výsadnej listiny obnovil mestské výsady.
V r. 1439 dala kráľovná Alžbeta kvôli finančným problémom hrady Bystrica, Trenčín, Súča, Vršatec, Lednica, Ilava, Strečno a Starhrad do zálohy za 15000 zlatých svojmu príbuznému slovinskému bánovi Ulrichovi Celjskému. O sedem rokov neskôr už hrad získava gubernátor Uhorska Ján Hunyady. Po jeho smrti prešiel do rúk jeho syna Mateja Korvína, ktorý ho daroval v r. 1458 Ladislavovi Podmanickému. Obdobie vlastníctva hradu rodom Podmanických je azda najvýznamnejším a najslávnejším obdobím v dejinách hradu Bystrica. Ladislavov syn Ján Podmanický dal v Bystrici postaviť gotický kostol. Prvú úradnú listinu "Articuli Podmanickyani", napísanú v slovenčine, vydal 2. januára 1506. Už v tejto listine sa spomínajú cechy mäsiarsky, tkáčsky, kováčsky, čižmársky. Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina.
Evanjelici v meste
S príchodom Balašovcov prišla do mesta evanjelická cirkev, na ktorú neskôr konvertovala drvivá väčšina obyvateľov. Od tohto roku až do začiatku 18. Trvanie prvého evanjelického cirkevného zboru v Považskej Bystrici sa datuje od roku 1570 do roku 1709, kedy evanjelici v tomto meste tvorili 98% väčšinu. Teda 139 rokov evanjelici užívali pôvodný - dnes už rím. kat. kostol na námestí. Z tohto kostola sa zachovala bočná loď s presbytériom, veža a náhrobky Žigmunda Balassu a jeho manželky Alžbety Zborovskej. Počas tejto doby rozmachu ev. Zvlášť treba spomenúť Žigmunda Balassu, ktorý bol veľkým dobrodincom a ochrancom evanjelikov na celom Považí.
V roku 1610 bol jedným z pripravovateľov a zároveň účastníkom pamätnej Žilinskej synody, kde bola zriadená samostatná evanjelická cirkev, dovtedy patriaca pod jurisdikciu katolíckych biskupov. Po smrti posledného potomka ev. rodu Balassovcov boli farár a rektor školy zo zboru vypovedaní, kostol, fara a škola (založená evanjelikmi v roku 1593) odobraté a obyvateľstvo násilne vrátené do lona rímskokatolíckej cirkvi.
2011.11.27 | O reformácii
Až v roku 1835 sa podľa obecnej kroniky uvádza v Považskej Bystrici 18 evanjelických rodín, ktoré sa hlásia do matkocirkevného zboru v Súľove. Dňa 25. júna 1939 je v Považskej Bystrici usporiadaná prvá bohoslužobno-misijná slávnosť, ktorej sa zúčastňuje okolo 600 veriacich za účasti biskupa Dr. S. Š. Osuského. O rok neskôr sa pristupuje už k hospodárskemu osamostatneniu CZ od matkocirkvi púchovskej. V nedeľu 25. júna 1940 sa koná slávnosť položenia základného kameňa terajšieho Zborového domu.
Zborový dom a jeho história
Zborový dom evanjelickej cirkvi bol postavený v rokoch 1940-1943 v štýle slovenskej moderny. Základný kameň bol položený 25.6.1940, posviacka sa konala 6.6.1943. Budovu projektoval architekt a staviteľ Jozef Hrabačka. V budove sa po dokončení nachádzala sála s javiskom a príslušenstvom, kancelárie, zborová miestnosť a podobne.
Posviacka Zborového domu sa konala 6. júna 1943 za účasti oboch biskupov Dr. V. Čobrdu, gen. biskupa, a Dr. S.Š. Osuského, dištriktuálneho biskupa, seniora Jána Zemana, konseniora Ivana Križana, veľkého počtu farárov a okolo 1600 veriacich. Celé dielo bolo budované za výnimočných organizačných schopností farára a trpiteľa, Petra Škodáčka z Púchova. Pri slávnostných službách Božích účinkoval miestny cirkevný spevokol pod vedením br. kantora Miloslava Kortmana.
Pod vedením duchovného Ľubomíra Marcinu bol v rokoch 2009-2010 zborový dom rozsiahlo opravený, bolo vymenené zariadenie a nadstavala sa veža kostola, v ktorej sú uložené štyri zvony.
Organ v evanjelickom kostole
Vo februári 2019 bol do interiéru umiestnený píšťalový 9-registrový dvojmanuálový organ, ktorý nahradil digitálny. Pochádza zo zrušeného rímskokatolíckeho kostola z mesta Willich, krajina Severné Porýnie-Westfálsko v Nemecku. Bohoslužobný priestor považskobystrických evanjelikov tak získava kráľovský nástroj, ktorý nielen v našej cirkvi neodmysliteľne patrí k sprievodu liturgie a spevu bohoslužobného zhromaždenia veriacich.
Píšťalový organ bol dovezený z nemeckého kostola v meste Willich, krajina Severné Porýnie -Westfálsko, kde už nebol potrebný. Pre kresťanov v Nemecku je to na mnohých miestach krutá realita, keď kostoly zostávajú prázdne a cirkvi musia riešiť otázku ich ďalšieho využitia. Takto sa aj kostolný inventár stáva predmetom predaja. A nejedná sa len o organy, ale i oltáre, kazateľnice, krstiteľnice, obrazy , ale i lavice. Dokonca sme sa stretli s ponukou 480kg zvonu, ktorý je pripravený k okamžitému odberu.
Organ pre Považskú Bystricu je 9 registrový, dvojmanuálový nástroj s pedálom. Traktúra nástroja je mechanická s kuželkovými vzdušnicami. Staviteľom nástroja je holandská firma Pels&vanLeeuwen. Organ má nasledovnú dispozíciu registrov:
- I Manuál: Rohrflöte 8, Prinzipal 4, Nachthorn 2, Mixtur IV
- II Manuál: Gedeckt 8, Blockflöte 4, Prinzipal 2, Sifflöte II
- Pedál: Subbaß 16
Demontáž a balenie nástroja v Nemecku zrealizovala miestna firma Ladach, cez ktorú bol organ zaobstaraný. Montáž v Považskej Bystrici bola zverená organárskej firme Štefana Tyrola z Oravskej Polhory. Organ v považskobystrickom evanjelickom kostole je darom br. Ľubomíra Marcinu, duchovného správcu k 10. výročiu jeho požehnaného účinkovania v tomto cirkevnom zbore, teda bez akejkoľvek finančnej záťaže cirkevníkov.
Dňa 21.2.2019 prebehla kolaudácia nástroja. Kolaudačného konania sa zúčastnili: Mgr.art. Marta Gáborová - profesorka žilinského konzervatória a kantorka CZ ECAV v Žiline, Martin Melišík-kantor v Záriečí a seniorálny poddozorca TUS, Peter Kedro - zborový dozorca, Ľubica Juríčková poddozorkyňa cirkevného zboru, Ľubomír Marcina-duchovný správca cirkevného zboru, Samuel Boško - konfirmand a zároveň nádejný zborový kantor, presbyter Jaroslav Boško s manželkou, a ďalší hostia hlavne z košeckej Diakonie.
Píšťalový organ bude do vznešeného užívania uvedený slávnostným posvätením na službách Božích v 3. pôstnu nedeľu dňa 24.3.2019 o 8:30 za prítomnosti nielen domácich viery, ale aj mnohých vzácnych hostí. Zvesťou slova Božieho poslúži biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr.Ján Hroboň.
Kostol sa nachádza v Považskej Bystrici, na ulici Školská 3. Prvá zmienka o evanjelickej cirkvi pochádza z 23. apríla 1540 (čo je 23 rokov od začiatku reformácie v Nemecku 31.10.1517) z pera farára Jána Barbomusa. Život evanjelikov zanikol. Najbližšie pokračoval v Súľove. Necelé dve storočia, presne 182 rokov, nefungoval bohoslužobný život evanjelikov v Žiline.
Žilinský cirkevný zbor sa osamostatnil v roku 1901. Veľkou osobnosťou a nesmierne vzácnym človekom v histórii evanjelickej cirkvi v Žiline bol Fedor Ruppeldt, ktorý tu pôsobil v aktívnej službe desiatky rokov. Počas pôsobenia Fedora Ruppeldta, v rokoch 1935-1936, bol v Žiline postavený nový evanjelický kostol.
tags: #evanjelicky #kostol #povazska #bystrica