Evanjelický kostol v Prievoze a história Radničného námestia

Najstaršou urbanistickou osou Prievozu je dnešná Mierová ulica (predtým Hlavná ulica), ktorá bola kontinuálne zastavovaná ako hlavná komunikačná uličná os Prievozu rešpektujúca a nadväzujúca na pôvodnú ulicu vedúcu okolo hlavnej stredovekej obchodnej.

Centrálnu časť obce Prievoz kedysi tvorilo Radničné námestie (pred rokom 1950 námestie Slobody) s dominantou Ev. a. v. kostola, stavba niekdajšej radničnej budovy, ktorú mestská časť minulý rok odkúpila, z východnej strany sa k objektu pripájajú dve stavby, pôvodne obytná budova notárskeho bytu a posledná, najstaršia z trojice stavieb, národná kultúrna pamiatka Požiarna zbrojnica.

Dnes, je územie vedľa Obecnej radnice spustnuté, oplotené a nevyužívané. Potenciál tohto územia je obrovský. Práve preto poslankyňa za Prievoz Monika Ďurajková uplatnila svoju poslaneckú prioritu na realizáciu overovacej štúdie revitalizácie priestoru pri Obecnej radnici. Tú vypracovali architekti z Bellušových ateliérov na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave.

Ako sa píše v štúdií: Ružinov má oproti ostatným častiam Bratislavy veľký podiel otvorených verejných priestorov (prístupných nezastavaných plôch) vrátane tých s charakterom zelene. Čo však Ružinovu dlhodobo chýba, je ozajstné námestie s adekvátnym mestským, reprezentatívnym charakterom, ktorý by reflektoval špecifický genius loci mestskej časti, a súčasne poskytoval obyvateľom príjemný komunitný priestor.

Vzhľadom na plánované budúce využitie Obecnej radnice pre účely svadobnej siene, komunitného a kultúrneho priestoru či workshopov by nástupné námestie vytváralo ucelený jednotný priestor. Architekti stavali na historickom kontexte územia a poňali túto časť ako súčasť väčšieho celku.

Dnes bola predstavená štúdia na ružinovskej komisii územného plánovania a životného prostredia samotnými zhotoviteľmi. Zúčastnili sa jej aj zástupcovia o.z. Náš Prievoz.

Radnica sa na prvý pohľad podobá na Behrensovu neologickú synagógu v Žiline, ktorá bola nedávno zrekonštruovaná a rýchlo sa stala centrom komunitného a kultúrneho života v Žiline. Pôdorys radnice zároveň odkazuje na pôdorys renesančnej Palladiovej Villy Rotonda, ktorá sa nachádza neďaleko talianskeho mesta Vicenza.

So stavbou radnice sa začalo v roku 1932 na základe plánov architektov Christiana Ludwiga a Augustína Danielisa. Budova zaujme aj reliéfmi na jej fasáde. Tie pochádzajú od bratislavského sochára Alojza Rigeleho.

Nad hlavným vstupom do radnice sa nachádza reliéf oráča s býkmi. Veľmi dynamické a vydarené dielo, okolo ktorého sa nachádzala ešte trojica nápisov „Obecná radnica“ v slovenčine, maďarčine a nemčine. Tieto tri národnosti charakterizujú aj postupné osídľovanie Prievozu.

Fasádu od Mierovej ulice zdobia reliéfy znázorňujúce hlavné povolania pôvodných obyvateľov Prievozu - roľníka, kočiša (prievozníka), murára a kováča. Reliéfy boli pamiatkovo chránené už v skoršom období.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 18.05.2023 vyhlásil Radnicu v Prievoze opäť za národnú kultúrnu pamiatku. Prečo opäť? Skôr ako na to odpoviem, uvediem dôvody prečo si radnica v Prievoze zaslúži ochranu.

Pamiatkový úrad vo svojom rozhodnutí píše, že radnica s pripojeným traktom pre notára je významným historickým dokumentom miestnej samosprávy a fakticky jedinou navrhnutou a vybudovanou funkcionalistickou radnicou na území dnešnej Bratislavy v medzivojnovom období.

Ona už totiž raz za pamiatku vyhlásená bola, ale toto rozhodnutie zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR z roku 2011. História vyhlasovania sa začína v roku 2002, kedy objekt radnice nadobudla od Fondu národného majetku spoločnosť Pro bios za dva milióny korún.

Cieľom bolo vybudovať nové zdravotné stredisko, ktorým radnica bola v podstate dlhé roky predtým, hneď ako stratila svoj pôvodný účel. Územné rozhodnutie na rekonštrukciu získal nový majiteľ v roku 2006.

V roku 2007, po úspešnej petícii obyvateľov, iniciovala mestská časť Ružinov konanie na Ministerstve kultúry SR o vyhlásenie radnice za národnú kultúrnu pamiatku. V novembri 2007 ministerstvo radnicu za pamiatku aj naozaj vyhlásilo. Hneď v ten deň požiadal majiteľ budovy o začatie stavebného konania. Voči nemu podala mestská časť rozklad, nebola však v pozícii účastníka konania.

Ak sa v tom už strácate, tak celá kauza mala ešte jeden rozmer. A to spor medzi manželmi Šubínovcami, ktorý boli nájomcami bytu priamo v objekte radnice. V privatizačnom rozhodnutí bol Pro bios povinný previesť 3-izbový byt do ich vlastníctva. Nestalo sa tak a rozbehol sa maratón súdnych procesov.

Na základe spomínaných súdnych konaní vydal Okresný úrad Bratislava II v roku 2006 predbežné opatrenie, ktorým vlastníkovi ukladá povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav smerujúcich k zmene alebo odstráneniu stavby.

Často sa totiž stáva, že aj vyhlásená národná kultúrna pamiatka ďalej chátra a vlastník do budovy neinvestuje. Verím, že to nebude tento prípad.

O radnicu sa už dlhšie zaujíma občianske združenie NÁŠ PRIEVOZ, ktoré vydalo prvú historickú mapku Prievozu a v roku 2022 zorganizovalo Deň otvorených pamiatok v Prievoze, v rámci ktorého pripravilo aj odborný výklad o tejto pamiatke. Aktívna je aj samospráva.

Ružinovská poslankyňa Monika Ďurajková iniciovala spracovanie architektonickej overovacej štúdie, ktorá sa zaoberala možnosťou obnovy nielen samotnej radnice, ale aj priľahlého námestia, v súčasnosti parku, ktorý je takmer nevyužívaný.

Štúdia sa zaoberá aj okolitým územím a hľadá spôsob ako prepojiť radnicu s okolitými prievozskými pamiatkami ako je susediaca požiarna zbrojnica a evanjelický kostol na druhej strany Mierovej ulice.

Štúdiu spracovali Bellušove ateliéry, ktoré sa už predtým zaoberali aj možnosťami obnovy samotnej radnice. Pozitívne je, že odborníkmi navrhnutý spôsob obnovy prijala za svoje aj mestská časť aj aktivisti z občianskeho združenia.

Tento koncept sa objavil aj v návrhu Územného plánu zóny Prievoz - východ, ktorá počíta s obnovou pôvodného charakteru Radničného námestia, s obnovou budovy radnice a s ukľudnením dopravy v širšom území okolo spomínaných prievozských pamiatok.

Vzniknúť by tak mohlo malé historické centrum Prievozu aj celého Ružinova. Zostáva veriť, že všetky plány sa podarí dotiahnuť a po divokých 90.

Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave je postavený vo funkcionalistickom slohu. Kostol je kvalitným funkcionalistickým dielom. Má tehlový kabrincový povrch, asymetricky umiestnenú vežu, plochú strechu a prísny interiér. Je zapísaný do zoznamu DOCOMOMO.

Kostol má v parteri travertínový obklad, po stranách prevýšeného sálového priestoru je chór.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené dôležité udalosti v histórii Radnice v Prievoze:

Nižšie sú uvedené zdroje použité v článku:

• Spracovateľský kolektív: Bellušove ateliéry, Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave
• Klára Kubičková a Anna Zajková. Bratislava, GAUUDI - SNG 1991
• Pamiatkový úrad SR

tags: #evanjelicky #kostol #prievoz