Dóm sv. Alžbety v Košiciach: História a relikvia sv. Charbela

Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčším kostolom na Slovensku. Má plochu 1200 metrov štvorcových a kapacitu viac ako 5000 ľudí. Táto dominanta a pýcha Košíc prešla v uplynulých rokoch rozsiahlou rekonštrukciou.

Dóm svätej Alžbety je najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.

V Dóme sv. Alžbety v Košiciach pribudla ďalšia vzácna relikvia. Priniesli ju až z Libanonu na žiadosť košického arcibiskupa Bernarda Bobera. Ide o relikviu prvej triedy, teda z kostí sv. Charbela.

Košice sa môžu pochváliť tým, že relikviu sv. Charbela získali ako prví na Slovensku. Najbližšie majú túto relikviu až v Poľsku. Aktuálne sú práve jeho pozostatky najväčšou pútnickou atrakciou košického chrámu.

Veriaci i návštevníci si môžu v Dóme pozrieť aj ďalšie relikvie - sv. Ondreja apoštola, sv. Alžbety, troch košických mučeníkov a najvzácnejšiu relikviu sv. Kríža pri hlavnom oltári svätej Alžbety. Dóm získal aj ostatky svätého Ondreja, hlavného patróna košickej arcidiecézy. Bol prvým apoštolom Ježiša Krista, brat sv. Petra, apoštola. Relikviu - kúsok kosti svätca, získal košický chrám z talianskeho Amalfi na žiadosť arcibiskupa Bernarda Bobera.

Košičania majú vo svojom chráme uloženú aj relikviu pápeža Jána Pavla II. Nachádza sa tu kúsok jeho reverendy, ktorú mal na sebe počas atentátu z roku 1981. V katedrále sa nachádza aj relikvia blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorú blahoslavili v roku 2018. Úcte sa teší hlavne od mladých pútnikov.

Pri hlavnom oltári chrámu je uložená relikvia sv. Alžbety, ktorá je patrónkou katedrály a Košíc. Svätá Alžbeta je významnou sväticou. Vyznačovala sa veľkou láskou k chudobným. Prijala františkánsky spôsob života, žila jednoduchým životom a umrela mladá, ako 24-ročná.

Všetky relikvie sú uložené do ozdobných schránok, relikviárov. Tie majú svoju umeleckú hodnotu. Každý má vyjadrovať určitý symbol. Napríklad svätý Charbel je uložený v relikviári, ktorý predstavuje libanonský céder. Veľmi zložitú, ale krásnu symboliku má relikviár sv. Anny Kolesárovej, ktorá je predovšetkým symbolom čistoty a modlitby.

Samotné relikvie sú rozdelené do troch tried:

  • Prvou triedou sú také, ktoré sú priamo z tela svätých, vznikli zhmotnením eucharistického tajomstva, či priamo súvisia so životom Krista.
  • Druhú triedu tvoria osobné predmety alebo veci, ktorých sa dotkli svätci.
  • Treťotriedne relikvie sú predmety, ktoré sa napríklad dotkli hrobu svätca.

Relikvie prvej triedy sa obvykle nachádzajú vo významných chrámoch či na pútnických miestach. Pútnik môže návštevou takých miest získať za obvyklých podmienok úplné odpustky.

Svätý Charbel Machlúf

Sv. Šarbel (Charbel) Machlúf sa narodil 8. mája 1828 v mestečku Békaa Kafra na severe Libanonu. Pochádzal zo skromnej rodiny, v útlom veku mu zomrel otec. Kňazom a mníchom sa stal aj napriek protestom príbuzných. Svoj život zasvätil modlitbe a práci. Po niekoľkých rokoch v kláštore mu predstavení dovolili odísť do pustovne sv. Petra a Pavla, kde žil v cele s rozmermi šesť metrov štvorcových. Patrón Libanonu zomrel 24. decembra 1898 v povesti svätca.

Po smrti ostalo jeho telo dlhý časť nedotknuté a menu sv. Šarbela boli pripísané početné zázraky. Za blahoslaveného ho šesťdesiatsedem rokov po jeho smrti vyhlásil v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne pápež Pavol VI.

Sv. Charbel žil v kláštore Annayi, asi 60 kilometrov od Bejrútu. Po 23 rokoch odišiel do pustovne, ktorá bola vzdialená asi pol hodiny cesty, kde žil azketickým a pustovníckym životom.

Aktuálne sú práve jeho pozostatky najväčšou pútnickou atrakciou košického chrámu. Ide o kosti sv. Charbela, s ktorým sa spája niekoľko zázrakov.

„Svätý Charbel sa narodil 8.mája 1828 a zomrel na Vianoce 1898. Relikvia sv. Charbela zostane v Dóme sv. Alžbety natrvalo. Náš kostol je vyslovene nabitý pútnikmi každého 22. dňa každého kalendárneho mesiaca. Aj v Košiciach sa vždy v tento deň o 18.00 hod. koná svätá omša na jeho počesť.

Medzi najznámejšie uzdravenia patrí aj vyliečenie ochrnutej ženy, ktorej sa práve tento svätý zjavil. Vždy 22.dňa v mesiaci sa preto žena chodí k hrobu svätca modliť.

„Keď svätý Charbel zomrel, tak ho v plachte pochovali do spoločného hrobu, lebo tam bol taký zvyk. A z jeho hrobu 45 dní potom vychádzalo svetlo. K hrobu preto začali chodiť stovky pútnikov. Medzi nimi boli aj kňazi, ktorí sa na mieste odfotografovali. Keď film vyvolali, v pozadí zbadali postavu sv. Charbela. „A táto fotka sa používa na celom svete, aj pri svätorečení sa použila.

Zázraky, divy, uzdravenia a životné posolstvo - Sv. Charbela Makhloufa

Zázračná fotografia

Keď svätý Charbel zomrel, tak ho v plachte pochovali do spoločného hrobu, lebo tam bol taký zvyk. A z jeho hrobu 45 dní potom vychádzalo svetlo. K hrobu preto začali chodiť stovky pútnikov.

Medzi nimi boli aj kňazi, ktorí sa na mieste odfotografovali. Keď film vyvolali, v pozadí zbadali postavu sv. Charbela. A táto fotka sa používa na celom svete, aj pri svätorečení sa použila.

V súčasnosti je telo svätého Šarbela uložené v truhle z medi a dreva. Tá sa nachádza v kaplnke, kde sa pútnici môžu modliť v blízkosti maronitského svätca. Vidieť ho však nemôžu, keďže truhla je nepriehľadná. Niektorí skúmajú, či drevo truhly nie je nasiaknuté tekutinou, ktorá vraj i dnes vyteká z boku svätca. Napriek tomu, že nič také pri hrobe nevidno, mnohí po návšteve tohto miesta pociťujú uzdravujúcu milosť na sebe i na svojich blízkych.

Eucharistický zázrak a vznik pútnického miesta

Stavať ho začali na konci 14. storočia na mieste pôvodného farského kostola, pričom v tom čase v meste už stáli aj dominikánsky a františkánsky kostol. Pre samotných Košičanov bola vtedy táto rozsiahla gotická katedrála príliš veľká. Podľa farára a dekana košickej farnosti Františka Šándora bol dôvodom eucharistický zázrak, ktorý sa stal v pôvodnom kostole sv. Alžbety.

Tamojší kňaz pri svätej omši nechtiac rozlial z kalicha na plátno tzv. konsekrované víno, čiže Kristovu krv. Na bielom plátne - korporáli sa pritom vytvoril obraz Kristovej tváre. To napokon viedlo k vzniku kultu Svätej krvi a Košice sa stali známym pútnickým miestom pre veriacich z blízka i ďaleka.

„Kvôli tej relikvii sem prichádzali pútnici napríklad aj z Ukrajiny. Vieme, že v roku 1380 už bola dokončená kaplnka sv. Michala. Ona je staršia ako dóm, takže predpokladáme, že tá relikvia bola uložená pôvodne tam, a na mieste farského kostola začali stavať tento - nazvime ho - pútnický chrám,“ priblížil Šándor. Zázrak priťahoval stredovekých pútnikov vo veľkých počtoch, pre ktorých bolo potrebné zabezpečiť zodpovedajúci priestor.

Katedrála má vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Do šošovkovitého námestia je chrám akoby „vtlačený“, pričom z dvoch strán ho ešte v minulosti obtekal potok. O tom, že stavitelia sa snažili využiť čo najviac priestor pre pútnikov, svedčí podľa farára aj pomerne malá svätyňa dómu. Odkaz na relikviu naznačujú tiež zobrazenia šatky s odtlačkom Kristovej tváre, tzv. veraikon (pravdivý obraz). „Aj ikonograficky nám to vychádza a podporuje tú myšlienku Kristovej krvi,“ dodal Šándor.

Hlavný vstup do chrámu bol v stredoveku od priestoru trhoviska a Urbanovej veže, preto je severný portál aj najkrajší. Tam sa sústreďovali pútnici a ním prechádzali do chrámu. „Relikvia bola uložená na ľavej strane na empore, točité schody slúžili na to, aby pútnici jednou stranou vychádzali hore a druhým vretenom schádzali dole,“ priblížil ďalej farár.

Košice, ako významné pútnické miesto stredovekej Európy, potvrdila odpustková bula pápeža Bonifáca IX. z roku 1402. Neskorší zánik kultu súvisel so šírením reformačných myšlienok, relikvia bola pravdepodobne zničená počas náboženských vojen v 17. storočí. Postupne sa pritom zabudlo na pôvodné poslanie južnej empory dómu, ako miesta, kde boli relikvie vystavované a uctievané.

Nové relikvie v Dóme sv. Alžbety

V marci sa uskutočnila púť Košickej arcidiecézy do Libanonu, ktorý je rodiskom viacerých svätcov vrátane rehoľníčky Rafky. Maronitské sestry darovali jej relikvie predsedovi Konferencie biskupov Slovenska a košickému arcibiskupovi Bernardovi Boberovi. Minulý týždeň boli inštalované v Dóme sv. Alžbety v Košiciach počas tradičnej bohoslužby ku cti sv.

„V kláštore prežila 26 rokov, v modlitbe, odriekaní, sebazapieraní, v tichu. Prvú októbrovú nedeľu 1885 v modlitbe prosila Pána o účasť na jeho vykupiteľskom utrpení. Jej modlitba bola vyslyšaná a Rafka naozaj prežila počas dvanástich nasledujúcich rokov veľa fyzického utrpenia, napríklad postupne strácala zrak, pridružili sa aj iné choroby. V roku 1899 úplne stratila zrak a bola paralyzovaná na celom tele,“ uviedol pre Košice Online dekan Farnosti sv.

Rafka zomrela v roku 1914. Podľa tradície sa tri dni po smrti zjavila svojej predstavenej, ktorá bola chorá. Rafka ju vyzvala, aby si zobrala trochu zeme z jej hrobu a potrela si ňou postihnutú časť tela. Predstavená to tak urobila a bola vyliečená.

„Je známa po celom svete zázrakmi, ktoré sa dejú prostredníctvom zeme z jej hrobu. Keď navštívite kláštor sv. Rafky, tak dostanete prášok, ktorý sa zbiera pri jej hrobe. Sestry, ktoré spravujú kláštor, ten prášok dávajú najmä chorým a trpiacim. Pápež Ján Pavol II. ju v roku 2001 vyhlásil za svätú. Predchádzala tomu mimoriadna udalosť, ktorá je súčasťou procesu svätorečenia. Na príhovor Rafky bolo z nádorového ochorenia uzdravené 2,5-ročné dievčatko.

„Keď napríklad v kostole sa ukrývajú relikvie svätých, tak zväčša tá farnosť alebo kňaz prostredníctvom biskupa žiada o tú relikviu konkrétneho svätca. Toto bolo celkom spontánne a prekvapivé, že tú relikviu nám ponúkla sestra predstavená. Berieme to ako vzácny dar a prejav ich dobrosrdečnosti, ale aj vzácny dar zhora, že sv. Rafka chcela byť prítomná v našej košickej katedrále spolu so sv.

„Verím, že spolu so sv. Charbelom budú robiť duchovnú oázu v našej katedrále nielen v meste, ale aj na východe. Všetci tí, ktorí tu budú prichádzať, budú mať možnosť sa stretnúť práve s touto sväticou. Veriaci môžu nájsť relikvie sv.

Prehľad slávenia svätých omší vo farnosti sv. Alžbety

Na plagáte nájdete rozpis predvianočného spovedania v jednotlivých kostoloch vo Farnosti sv. Alžbety.

Pozývame Vás na svätú omšu za všetkých zomrelých, ktorých darovanie orgánov umožnilo iným žiť, na 3. adventnú nedeľu 14.12.2025 o 10.30 hod. v Dóme sv. Alžbety.

Dátum Udalosť Čas Miesto
14.12.2025 Svätá omša za zomrelých darcov orgánov 10:30 Dóm sv. Alžbety
Pravidelne Svätá omša na počesť sv. Charbela 18:00 Dóm sv. Alžbety

tags: #sv #omsa #dom #sv #alzbety #sarbel