Sliač, kúpeľné mesto v srdci Slovenska, je známe svojimi liečivými prameňmi a bohatou históriou. V tomto článku sa pozrieme na dejiny evanjelického kostola v Sliači, ktorý je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu.
Mesto Sliač si v týchto dňoch pripomína nielen 770. výročie prvej zmienky o liečivých vodách, ale aj 55. výročie spojenia dedín Rybáre a Hájniky, ktoré sa pred 45 rokmi stali základom mesta Sliač. Začnime v centre dnešného Sliača, pred budovou Mestského úradu, ktorý sa nachádza na križovatke ciest v historickom centre starobylej dediny Hájniky.
Jej známe, aj listinne doložené základy siahajú do 1. polovice 13. stor., no archeologické nálezy hovoria, že na území Sliača, konkrétne na Horných zemiach, bolo významné sídlisko už v predveľkomoravskom období, v 7. - 8. stor. Najstaršou stavebnou pamiatkou Sliača je kostol sv. Mikuláša v Hájnikoch, ktorý sa spomína už pred 750 rokmi, v roku 1263. Zachoval si niektoré gotické prvky, napriek tomu, že ho v roku 1627 vypálili Turci.
Založenie a Vývoj Evanjelického Zboru
Z historických prameňov sa dozvedáme, že dejiny evanjelikov na Sliači sa začali písať v hájnickom cirkevnom zbore, ktorý vznikol hneď po reformácii. Hronsek bol fíliou hájnickej matkocirkvi až do roku 1681, kedy sa na základe snemu v Šoproni, stal artikulárnym cirkevným zborom.
Pod silným tvrdým tlakom protireformácie po roku 1710 hájnická matkocirkev prestala jestvovať a matkocirkvou sa stal Hronsek. Hájniky sa k nemu pripojili ako fília. Tento stav trvá dodnes. Po tolerančnom patente postupne opúšťali hronsecký cirkevný zbor pričlenené fílie a stavali si svoje vlastné kostoly. Posledný sa odčlenil Badín v roku 1874.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
Vizitačná biskupská zápisnica z roku 1885 obsahuje odporúčanie, aby sa matkocirkev presídlila opäť do Hájnik-Rybár, kde sú dobré podmienky pre stavbu nového kostola. Dištriktuálny konvent v roku 1902 dal súhlas na preloženie matkocirkvi do Hájnik.Rybár. Nič z toho sa neuskutočnilo a otázka výstavby kostola v Hájnikoch-Rybároch sa od roku 1874 naťahovala až do dnešných čias a bola ukončená posvätením chrámu 31.
Výstavba Evanjelického Kostola v Rybároch
V roku 1902 boli urobené plány, rozpočet a založená základnina, ale k výstavbe nedošlo, hocí v Hájnikoch bol už zakúpený pozemok. Prišla 1. svetová vojna a spoločenské pomery nedovolili výstavbu chrámu realizovať. Po vzniku ČSR chceli postaviť chrám v blízkosti územia kúpeľov. nejednotnosť názorov na umiestnenie stavby odďalovala jej realizáciu.
Prišla 2. svetová vojna a po nej ateistický režim, ktorý definitívne zmaril zámery výstavby kostola na dlhé roky. Nové možnosti obnovil rok 1989. Rozbehli sa organizačné a zbierkové aktivity. Výstavba sa začala posvätením základného kameňa 31. S pomocou Božou a prispením štedrých darcov naplnila sa tak dávna túžba našich evanjelických predkov.
Novodobou dominantou starobylých Rybár je evanjelický kostol, ktorý si sliačski evanjelici postavili až začiatkom tohto storočia. V Rybároch vysvätili 31. Z hlavnej cesty, smerujúcej do kúpeľov, si urobíme malú odbočku Pionierskou ulicou k Základnej škole, kde nás busta Andreja Sládkoviča opäť upozorňuje na pôsobenie „medoústeho“ básnika.
Kostol sv. Martina v Čeríne
Osobnosti Spojené s Evanjelickým Kostolom
So Sliačom sa spája najplodnejšie literárne obdobie básnika Andreja Braxatorisa - Sládkoviča. Po návrate z univerzitných štúdií v Halle tu pôsobil ako vychovávateľ detí Bezeghovskej rodiny. V spomienkach sa vracal do Banskej Štiavnice a najmä k svojej tínedžerskej láske Maríne, ktorú ospieval v rovnomennej básnickej skladbe. Zabudnúť na Marínu mu dávali vychádzky do neďalekého Hronseka, kde sa zoznámil s Antóniou Sekovičovou, v známom drevenom hronseckom kostole sa s ňou 15.
V škole je zriadená Vlastivedná sieň, ktorá nesie meno významného sliačskeho vlastivedného pracovníka a publicistu Štefana Hudáka.
Architektonické a Kultúrne Dedičstvo v Okolí
Malá obec Hronsek leží neďaleko známych Kúpeľov Sliač, v okrese Banská Bystrica, na ľavom brehu rieky Hron. Najstaršou stavbou v obci je goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 , takzvaný “Vodný hrad“. V roku 2016 skončila jeho 26 rokov trvajúca rekonštrukcia. Soosovsko-Géczyovský kaštieľ postavili v roku 1775, v barokovom slohu.
Drevený kostol Hronsek - UNESCO 2020 (4K)
Azda najznámejšou pamiatkou je Drevený artikulárny kostol, ktorý dodnes slúži ako miestny evanjelický kostol. Kostol nesie prvky škandinávskej architektúry, avšak spája v sebe viaceré štýly v celej Európy. Zaujímavosťou je unikátne použitie dubových kolíkov namiesto železných klincov. Vnútorná klenba kostola pripomína svojim tvarom prevrátenú loď. Dolná časť chórov je zdobená ornamentmi v tvare lipového listu, ktorý predstavuje symbol slovanského povedomia.
Hronsecký artikulárny kostol bol 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Sliač Dnes
Mesto Sliač pravidelne organizuje mnohé podujatia. Medzi každoročne najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie podujatie patri Sliačske kultúrne leto. Podujatie sa každoročne koná v priebehu letných mesiacov v areáli Kúpeľov Sliač. Sliačske kultúrne leto je sprevádzané mnohými kultúrno-spoločenskými podujatiami, vystúpeniami skupín a hudobných koncertov.
Kúpele Sliač sú známe už vyše 750 rokov vďaka liečivým účinkom minerálnych vôd. Vo svete existujú už len tri ďalšie miesta s podobným zložením liečivej minerálnej vody (Argentína, Austrália a Španielsko), akú nachádzame pri vode Kúpeľného prameňa.
tags: #evanjelicky #kostol #sliac