Najstaršou a najvzácnejšou kultúrno-historickou pamiatkou centra Šiah je komplex Kostola Nanebovzatia Panny Márie a bývalého premonštrátskeho kláštora. V malebnom údolí, ktoré zo severu lemuje Krupinská vrchovina, z juhu pohorie Börzsöny, na oboch stranách rieky Ipeľ leží mesto. Na tomto mieste je údolie najužšie: vzdialenosť medzi dvoma pohoriami je necelé 3 kilometre.
V strede tohoto údolia tečie Ipeľ. Na brehoch rastúci bohatý porast a blízkosť lesov poskytli ideálne podmienky na usadenie pravekého človeka. Archeologické výskumy dosvedčujú, že už v mladšej dobe kamennej (mladopaleotickej) tu žil človek, a to od potoka Krupinica po Parassu - dnešný priestor colnice slovensko-maďarských hraníc.
Prvá písomná zmienka o jestvovaní osady Saag je z r.1237 v listine Bela IV., napísanej vo Zvolene. V nej potvrdzuje ostrihomskú cirkev vo vlastníctve dva a pol poplužia pôdy a jedného mlyna v chotári Saag, patriaceho k hradu Hont. Z hľadiska rozvoja nášho mesta rozhodujúcou udalosťou bolo založenie kláštora v Šahách.
O presnom dátume jeho vzniku nám listiny nič neprezradili. Podľa Monasteriológie Fuschoffera Huntovci tu už v r.1705 založili benediktínsky kláštor, najnovšie výskumy však uvádzajú roky 1236-1240. Je však isté, že zakladateľom bol bán Márton, ktorý nemajúc potomka, so súhlasom Bela IV. svoje majetky daroval kláštoru. Márton veľmi dobre si vybral aj miesto pre výstavbu kláštora: na týchto miestach križuje rieku Ipeľ hlavná cesta, ktorá viedla od banských miest smerom za Ostrihom a Budín cez Visegrád.
Je všeobecne známe, že zakladateľ našej župy, podľa ktorého sa ona aj nazývala - rytier Hunt - postavil svoje hradisko v terajšej obci Hont, kde vtedy rieka Ipeľ vytvorila poloostrov vyčnievajúci nad riekou, čím zabezpečila jeho dostatočnú ochranu. Na druhej strane oproti hradisku bol postavený kláštor. Premonštrári sa tešili veľkej obľube, pretože okrem cirkevných vykonávali aj svetské služby: pomáhali chudobným a chorým, najmä však tým, že prepošstvo nesúce meno Blahoslavenej Panny Márie (Prepositura B.Mariae de Saag) bolo aj hodnoverným miestom nielen pre župu Hont, ale aj pre okolité župy. Bolo známe už od r.1255.
Onedlho po založení kláštor musel čeliť rôznym vonkajším nebezpečenstvám. Tatárske hordy pravdepodobne dosiahli Šahy okolo februára 1242 a usadlosť i kláštor boli úplne vypálené a vyrabované. Po tatárskom spustošení sa konvent rýchlo zmáhal a nadobudol úctu a dôveru okolitého obyvateľstva. Za 30 rokov jestvovania kláštora vzrástol obrat tovaru cez Ipeľ natoľko, že už nestačil jestvujúci prevoz. Preto v r. 1266 kráľ Belo IV. nariadil blízko kláštora postaviť kamenný most na Ipli a právo mýta dal premonštrátom.
V období po r.1270, po smrti Bela IV. nastal boj o moc medzi rodinami vysokej šľachty. Stále vnútorné nepokoje a neistota ochromila hospodársky život krajiny a ľud ovládla bieda a hlad. Aby kláštor mohol plniť svoje svetské úlohy, r.1275 kráľ Ladislav IV. oslobodzuje obyvateľov Šiah od daní a povinností ubytovania vojakov. R.1299 "sedem biskupov a arcibiskup za určitých podmienok povolilo konanie pútí" a z toho plynúce peniaze použiť na výstavbu nového kostola.
Šahanský kláštor prežíval svoje zlaté obdobie od začiatku XIV. storočia. Vtedy skoro tridsať rokov stál na jeho čele prepošt Ferenc Fegyverneki veľkňaz európskeho formátu, oddaný nasledovník reformných myšlienok. Medzi jeho stenami vychovávali kňazov, redigoval knihy a overoval listiny. Spolu s ostatnými rehoľníkmi sa pričinil o obohatenie našej kódexovej literatúry. Ľudovít I., v roku 1357 dal svojou výsadnou listinou ľudí prepošstva pod všeobecnú moc prepošta.
R.1405 kráľ Žigmund povolil každú nedeľu Forum liberium (voľný trh) a v deň na Nebovstúpenie Panny Márie - vo sviatok patrónky šahanského kostola - zase verejný tržný deň. Toto právo sa vzťahovalo aj na majetky konventu. Priaznivé položenie Šiah malo za výsledok ich dôsledné napojenie na stredovekú cestnú sieť. Po páde Budína, Vácova a Ostrihomu turecké vojská postupovali ďalej smerom na banské mestá. Preto viedenská vláda r.1546 nariadením č.44 určila "posilnenie šahanského kláštora na hrad na štátne trovy".
Kostol Nanebovzatia Panny Márie a bývalý premonštrátsky kláštor v Šahách
Pre kláštorný hrad sa stal osudným rok 1552. O niekoľko dní neskôr padla aj pevnosť v Šahách, a hoci Turci všetko vyrabovali a spálili, rádoví bratia zachránili svoj vzácni archív spisov prenesením do svätobenedického kláštora, kam sa sami uchýlili. Šahanský archív hodnoverného miesta bol neskôr prenesený do Győrszentmártonu (dnešná Pannonhalma). Šahy Turci ovládli dvakrát. Prvýkrát v r.1552-1595, potom od r.1663 po oslobodenie Budína. Počas tureckej okupácie postavili pod hradom Drégely silné podhradie Palanka - z pilót, dosák a foršní a drevený most cez Ipeľ, odkiaľ viedli nečakané útoky na okolie. Prvá mestská pečať, ktorá sa zachovala, je z roku 1665. Zobrazuje prepošta s mitrou a biskupovou berlou s okrúhlym nápisom "Sigillum oppidi Saag", čiže: pečať mesta Saag.
Za kurucko-labancských bojov 24.septembra 1704 František Rákóczy II. postupujúc so svojou päťtisícovou armádou cez Gyöngyös popri Ipli, zastavil sa v Šahách. Ubytoval sa v kláštore, kde prijal delegáciu zo Sedmohradska. Cisár a kráľ Leopold I. r.1688 šahanské prepošstvo spolu s majetkom zastávajúcim po Turkoch daroval jezuitom. Preto od tých čias titul prepošta dostával kňaz vymenovaný ostrihomskou diecézou z rúk samotného kráľa. Jezuiti na ruinách premonštrátskeho kláštora vybudovali svoje obytné a hospodárske budovy, ktoré čiastočne stoja dodnes, a v.1736 postavili aj svoj kostol. R. 1769 postavili aj kamenný most, ktorý bol zničený počas II. svetovej vojny. Po zrušení jezuitského rádu Mária Terézia darovala šahanské panstvo rožňavskej kapitule.
Pre Šahy sa začína nová éra vtedy, keď v susednej obci Kemence vyhorel župný dom a župné stavy sa r.1806 rozhodli preniesť sídlo župy do Šiah. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 sa založila Jednota na zveľaďovanie a estetický vzhľad mesta Šahy. Predsedom sa stal Ľudovít Pongrácz, hlavný slúžny okresu, tajomníkom Benő Sághy, mestský advokát. Prácu začali zrušením tržnice, ktorá bola na dnešnom Hlavnom námestí.
Súčasnosť a budúcnosť kláštora
Z premonštrátskeho kláštora sa zachovala iba menšia budova stojaca vedľa chrámu. Firma neskôr prikúpila aj budovu kláštornej sýpky. Pôvod komplexu, ktorý bol v roku 2020 na predaj na inzertnom portáli Bazoš.sk, siaha do 13. storočia. V oboch prípadoch ide o národné kultúrne pamiatky. Manevi SK nehnuteľnosti kúpila krátko po svojom vzniku v priebehu roka 2021. Na rekonštrukciu kláštornej sýpky firma žiada eurofondové peniaze cez nenávratný finančný príspevok.
„Projekt je zameraný na zachovanie a prezentáciu kultúrneho dedičstva na lokálnej, národnej a medzinárodnej úrovni, dosiahnutie trvalo udržateľného stavebno-technického stavu národnej kultúrnej pamiatky s názvom Sýpka a odstránenie jej havarijného stavu, vytvorenie priestorov pre kultúrno-spoločenské aktivity, prezentácie exponátov, osvetovú a podnikateľskú činnosť," píše v žiadosti spoločnosť Manevi SK.
Spoločnosť Manevi SK nehnuteľnosti po celom Slovensku skupuje už približne dva roky. Firma je slovenskou pobočkou maďarskej vládnej nadácie s názvom Közép-európai Épített Örökség Megőrző Alapítvány, čo v preklade znamená "Nadácia pre zachovanie nehnuteľného dedičstva v Strednej Európe".
Z Registra partnerov verejného sektora vyplýva, že medzi jej konečných užívateľov výhod patrí napríklad pravá ruka maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szjjártóa a štátny tajomník tohto ministerstva Levente Magyar. Ten vedie takzvané kuratórium nadácie. Zatiaľ na nákupy používa iba vlastné peniaze, vonkajšie financovanie, napríklad bankový úver či pôžičky, doposiaľ nevyužila.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka - ICJK vo svojom článku tvrdí, že zriadenie nadácie sprevádzal v Maďarsku presun značného objemu štátneho majetku. Zákon o jej zriadení, ktorý v polovici roka 2020 maďarský parlament schválil ústavnou väčšinou, jej priznal akcie dvoch štátnych firiem. Ide o maďarské obchodné spoločnosti Comitatus-energia Beruházási Kereskedelmi és Szolgáltató, ktorá je jediným majiteľom slovenskej firmy Manevi SK, a Manevi. Už v tom čase obe maďarské spoločnosti vlastnili viaceré nehnuteľnosti za hranicami Maďarska - napríklad v Rumunsku.
Portál ICJK ďalej píše, že nadácia vznikla až vo februári 2021 a podľa rozhodnutia o registrácii bola hodnota majetku, ktorú na ňu maďarský štát prepísal cez spoločnosti Manevi a Comitatus-energia Beruházási Kereskedelmi és Szolgáltató, takmer 16 miliárd forintov. V prepočte ide o sumu viac ako 40 miliónov eur.
Okrem Šiah spoločnosť Manevi SK vlastní nehnuteľnosti aj v ďalších slovenských mestách:
- Betlanovce
- Kežmarok
- Levoča
- Trenčín
- Trenčianske Teplice
- Veľký Kamenec
- Komárno
- Bratislava
Svätý Norbert a Premonštráti
Svätý Norbert sa narodil približne v roku 1082 v Xantene (100 km. severne od Kolína nad Rýnom). Jeho otec Herbert bol pánom hradu Gennep a jeho matka Hedviga pochádzala z rodu lotrinských vojvodov. Norbert ako druhý najstarší syn sa podľa vtedajšieho zvyku vydal po duchovnej dráhe a stal sa kanonikom xantenskej kapituly. Aj keď sa stal kanonikom nebol horlivým pre Pána a ponechal si život a spôsoby svetského človeka. Bol však veľmi múdry a nadaný a preto sa neskôr pre svoje schopnosti dostal na dvor kolínskeho arcibiskupa a neskôr na dvor cisára Henricha V.
V lete, v roku 1115, pred Norberta, ktorý sedel na koni a išiel v búrke, udrel blesk. Norbert spadol z koňa a vtedy sa rozhodol zmeniť svoj život a snažil sa o nápravu. Dovtedy bol subdiakonom, no rozhodol sa nechať sa vysvätiť kolínskym arcibiskupom na kňaza a putoval odteraz ako kazateľ na mnohé miesta a hlásal horlivo slovo Božie. V roku 1118 rozdal celý svoj majetok a odobral sa do St-Gilles v južnom Francúzsku, kde sa zdržiaval pápež Gelasius II. Od neho dostal Norbert oficiálne dovolenie pôsobiť ako hlásateľ viery.
Vie sa, že svätý Norbert kázal tak oduševnene, že svojimi kázňami obracal mnohých ľudí, aby zmenili svoje životy a častokrát si za miesta svojich kázní vyberal mestá a dediny, kde v ďalekej alebo blízkej minulosti kázali mnohí heretici útočiaci na Kristovu prítomnosť vo sviatosti oltárnej. Na mnohých miestach, kde svätý Norbert kázal o Eucharistii prehlboval vieru a úctu ku oltárnej sviatosti a ľudia zanechávali bludy a prichádzali za Norbertom.
Neskôr sa laonský biskup vidiac Norberta a jeho zápal pre Boha a Cirkev, ktorého nasledujú aj mnohí muži, rozhodol ponúknuť Norbertovi ľubovoľné miesto vo svojej diecéze, aby tam založil kláštor pre seba a svojich nasledovníkov. Norbert si vybral údolie Prémontré, kde sa muži usadili a toto miesto sa stalo zárodkom premonštrátskeho rádu. Norbert aj s piatimi nasledovníkmi zložili ako prví doživotné sľuby na Vianoce v roku 1121 a pre svojich nasledovníkov vybral regulu sv. Augustína, ktorou sa riadia premonštráti až dodnes. Postupne sa začal rád rozrastať nielen v Prémontré, ale aj v okolí a neskôr aj v iných krajinách.
Šesť rokov po založení rádu bol Norbert pápežom Honoriom II. menovaný za magdeburského arcibiskupa. V r. 1128 odovzdal Norbert vedenie premonštrátskeho rádu svojmu priateľovi Hugovi, ktorý sa pokladá aj za prvého opáta premonštrátov. Norbert zomrel 6. júna 1134 a bol pochovaný v tamojšom kláštornom kostole, r. 1627 boli jeho ostatky prevezené do premonštrátskeho kláštora na Strahove v Prahe, kde sú uložené až doteraz.
Rehoľa premonštrátov je kanonická rehoľa. Naša spiritualita bola zakorenená v dávnych mníšskych a kanonických tradíciách Cirkvi. Inšpirujeme sa životom nášho Svätého Otca sv. Norberta, ako aj spismi a Regulou sv. Augustína. Premonštráti, žijúci kontemplatívnym aj pastoračne aktívnym alebo apoštolským životom, sú prví, ktorí udržiavali spolu v jednote to, čo sa javí na prvý pohľad ako niečo protichodné.
Premonštrátske prežívanie spoločenstva je oveľa viac než len o tom, že niekoľko bratov žije spolu. Život v spoločenstve je základnou súčasťou norbertinského dedičstva a teda aj rádovej spirituality. Je to život v rodinnom kruhu bratov či sestier. Je to život spoločenstva lásky, spoločenstva, ktoré si navzájom dôveruje. Život v spoločenstve je zo svojej podstaty životom pre druhých.
Aj dnes, hoci je dnešná doba iná ako Norbertova, je základom života premonštrátov spoločenstvo. Konkrétne povedané ide o kláštorom (či spoločenstvom) vytvárané a podporované prostredie modlitby. Jadrom života kanonikov je chórová modlitba. Preto aj centrom dňa premonštrátov je spoločná oslava Boha predovšetkým liturgiou hodín, ktorá je oficiálnou modlitbou Cirkvi.
Premonštráti, ako všetky „staré“ stredoveké rady, nie sú presne vyprofilovaný, čo do zamerania a konkrétnej náplne svojej činnosti. Avšak ku premonštrátom bytostne patrí apoštolská činnosť a harmonicky sa dopĺňa so životom zhrnutým pod pojmom contemplatio. Sú spoločenstvom-rodinou a tá má svoj domov. Tým je pre premonštrátov vždy ich domovský/centrálny kláštor kanónie. Ak by sme chceli zhrnúť našu spiritualitu iba do jedinej vety, tak najlepšie ju vystihuje práve veta, ktorá je aj premonštrátskym heslom, pochádzajúca zo Sv. písma: „pripravený na každé dobre dielo“ (2 Tm 3, 17).
tags: #premonstratsky #klastor #sahy