Ladislav Nádaši, známy pod pseudonymom Jégé, patrí k najvýznamnejším slovenským spisovateľom, ktorého tvorba zasiahla koniec 19. a prvé štyri dekády 20. storočia. Jeho diela sú cenným príspevkom do slovenskej literatúry a poskytujú hlboký pohľad na spoločenské a kultúrne pomery tej doby.
Raný život a štúdium
Ladislav Nádaši sa narodil 12. februára 1866 v Dolnom Kubíne. Jeho otec bol advokátom a človekom pre tunajšie pomery neobyčajne vzdelaný. Ako medik - medicínu študoval v Prahe na českej univerzite - našiel medzi jeho knihami malý lievik anglickej reči. Zle pochodil, lebo otec ma privrel, aby som každý večer s ním čítal po anglicky. Keď som pomocou nemeckého prekladu bol prebral Vicar of Wakefield.
Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Levoči v roku 1883 ho srdce ťahalo študovať filozofiu, ale na nátlak otca sa zapísal do Prahy na medicínu. V Prahe sa popri svojich študijných povinnostiach plne venuje činnosti v spolku slovenských študentov Detvan. V tomto období Ladislav Nádaši publikuje pod menom Ján Grob najmä v Národných novinách a Slovenských pohľadoch niekoľko próz ako Žart, Vada, Výhody spoločenského života, Omyl.
Literárna činnosť
Najväčšiu pozornosť však z prvého obdobia Jégého tvorby nevzbudila jeho prozaická tvorba, ale literárno-kritická stať.
Ladislav Nádaši uverejnil filozoficko-kritickú stať Peniaze rok po skončení štúdia medicíny v Prahe.
Aj keď nepublikoval a verejne sa neangažoval za národné veci, predsa zostal národnému presvedčeniu, ku ktorému bol od mladosti vychovávaný, verný. Veľký význam pre neho malo priateľstvo s Pavlom Országhom Hviezdoslavom.
Po skončení 1. svetovej vojny a vzniku samostatnej Československej republiky sa znovu prebúdza aktívny záujem Ladislava Nádašiho o literatúru. Publikuje niekoľko krátkych poviedok v Národných novinách už pod novým pseudonymom Jégé. Svoju pozornosť ako spisovateľ zameral do dávnej minulosti slovenského národa, ale nie v štýle romantickej tradície štúrovskej literatúry, ktorá chcela poukazovať na dávnu slávnu históriu Slovákov, Jégého pohľad pri zobrazovaní dejín je kritický až naturalistický.
Významné diela
- Adam Šangala: Román Adam Šangala sugestívnym spôsobom približuje tragický osud drobného človeka zo 17. storočia, ktorý sa dostáva do súkolia moci, do všetkých tých protirečení reformačných a protireformačných tlakov, až napokon skončí tragicky na popravisku.
- Kuruci, Jaríkovský kostol, Horymír, Wieniavského legenda, Svätopluk: Autor v krátkom čase - v priebehu niekoľkých rokov - píše ďalšie historické prózy.
- Magister rytier Donč: V nej sa Jégé ukázal ako boriteľ legiend. Novela čerpá zo začiatku 14. storočia a ideálny hrdina romantickej literatúry Jozefa Miloslava Hurbana, ale aj historika Sasinka a spisovateľa Jozefa Braneckého, Matúš Čák Trenčiansky, je tu vykreslený ako despota a ukrutník, večne podozrievavý, schopný bez milosti odstrániť každého, na koho padne čo len tieň podozrenia zo zrady.
- Cesta životom: V roku 1930 vydala Matica slovenská Jégého román Cesta životom, v ktorom z pohľadu odrodilca a karieristu Jozefa Svoreňa podáva spisovateľ obraz oravskej predprevratovej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia. Svoreňovým protihráčom je lekár, národne uvedomelý Slovák, Dr. Búroš, ktorý má Jégého autobiografické črty.
ŽIVOT STARÝCH SLOVANOV – tajomstvá každodennosti a mýtov (DejinySK)
Názory a presvedčenie
Jégé však popri stvárňovaní histórie dávnej mal ambície literárne sa vysloviť i k udalostiam nedávnym - k časom, keď na Orave a vlastne aj v celom Uhorsku vládol skorumpovaný svet stoličného panstva, županov, hlavných slúžnych, džentríkov, keď mnohí Slováci za prísľub kariéry a ľahkého zbohatnutia boli ochotní zradiť svoje národné presvedčenie.
Jégému sa v Ceste životom podarilo dokonale vystihnúť osud karieristov, ktorí sa v novom režime dokážu dokonale prispôsobiť, prevrátiť kabát a slúžiť novým pánom.
Ladislav Nádaši zomrel 2.