Evanjelický kostol v Trenčianskych Stankovciach: História a význam

Obec Trenčianske Stankovce sa rozprestiera na území štyroch bývalých obcí: Malé Stankovce, Veľké Stankovce, Rozvadze a Sedličná. Svojou polohou patrí k prímestským obciam situovaná v prekrásnom prostredí Stredného Považia medzi riekou Váh a Inoveckým pohorím.

Panoráma Trenčianskych Stankoviec

História obce a jej pamiatky

Pôvodné územie bolo osídlené už v dobách predhistorických, čo je doložené nálezmi štiepaných nástrojov z obdobia mladého paleolitu (približne pred 25 000 rokmi). Najstaršia z obcí Rozvadze sa vyskytuje v písomných prameňoch v r. 1212, Malé Stankovce a Veľké Stankovce sa spomínajú v r. 1345. Prvá správa o obci Sedličná je z r. 1403. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodom s drevom a drevenými výrobkami.

Dediny zasiahli aj početné povodne. Obyvatelia bývalých obcí sa trvale zapísali svojou účasťou do slovenských revolučných národných pohybov v r. 1848 - 1849. Stankovčania nechýbali ani na vzbure príslušníkov 71. trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci v r. 1918 proti nezmyselnosti 1. svetovej vojny.

Prvý pokus o zlúčenie obcí bol v roku 1942. K reálnemu zlúčeniu obcí došlo až v roku 1971. Malostankovské plénum navrhli názov - Trenčianske Stankovce, ktorý v konečnom dôsledku nesie zlúčená obec dodnes.

Významné pamiatky

Najstaršou zachovanou pamiatkou obce je socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza v záhrade rodiny Minárikovcov. V Malých Stankovciach je klasicistický evanjelický kostol z roku 1784, vo Veľkých Stankovciach sa nachádza murovaná zvonička vežového typu z roku 1859, v Rozvadzoch bola v roku 1867 postavená neskoroklasicistická zvonica s kamennou plastikou a klasicistickým zvonom. V Sedličnej v 2. polovici 18. storočia murovaná klasicistická zvonica vežového typu. Dominantou obce sa stal v r. 1994 katolícky kostol postavený v modernom slohu.

Evanjelický kostol v Malých Stankovciach

Najväčšou a najpozoruhodnejšou sakrálnou pamiatkou Trenčianskych Stankoviec je evanjelický kostol v Malých Stankovciach, ktorý je najväčšou historickou dominantou obce. Evanjelický chrám v Trenčianskych Stankovciach bol 8. mája, na 70. výročie skončenia 2. svetovej vojny v Európe, naplnený do posledného miesta.

Dnešný cirkevný zbor v Trenčianskych Stankovciach je pokračovateľom „evanjelickej augsburského vyznania cirkvi malostankovskej“, ktorá začala nanovo písať svoje dejiny v roku 1783. V reformačnom období boli na terajšom území cirkevného zboru tri evanjelické cirkevné zbory: v Selci, vo Veľkých Bierovciach a v Trenčianskej Turnej. V evanjelickom duchu tu vtedy kázal Ján Schindlerus.

Keď vydaním Tolerančného patentu bolo evanjelikom dovolené slobodne si zakladať zbory, z bývalých troch zborov stačil počet evanjelikov na založenie už iba jedného. Na základe cisárskeho povolenia z 20. októbra 1783 bol utvorený Evanjelický augsburského vyznania cirkevný zbor v Malých Stankovciach - za hojnej podpory zemianskej rodiny Szilvay von Bela z Malých Stankoviec. Prvým slova Božieho kazateľom v novoutvorenom zbore bol Jozef Hrebenda. Služby Božie mávali najprv v stodole, potom v provizórnom drevenom kostole.

Terajší kostol začali síce stavať v r. 1784, ale prvé služby sa v ňom konali až v pôste r. 1790. Posvätený bol vo sviatok Sv. Trojice 8.

CZ ECAV Trenčianske Stankovce v 25. nedeľu po Svätej Trojici 17. 11. 2013 prežíval vzácne chvíle na slávnostných službách Božích, keď si pripomínal 230. výročie od znovuobnovenia cirkevného zboru a 210. výročie posvätenia svojho kostola.

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Trenčianske Stankovce mal svojich kňazov- farárov nepretržite od roku 1784 doteraz.

V obci sa nachádzajú viaceré objekty kultúrneho a historického dedičstva, medzi nimi:

• klasicistický evanjelický kostol z roku 1784
• murovaná zvonička vežového typu z roku 1859 vo Veľkých Stankovciach
• neskoroklasicistická zvonica z roku 1867 s kamennou plastikou a klasicistickým zvonom v Rozvadzoch
• murovaná klasicistická zvonica vežového typu, postavená v 2. polovici 18 stor. v Sedličnej, renovovaná v roku 1937

Medzi dominanty modernej architektúry v obci patria:

• dom smútku (r.1985)
• budova obecného úradu (r.1987)
• rímsko-katolícky kostol v modernom slohu (r.1994)
• spoločenský dom (r.1998)
• zvonica nad evanjelickým kostolom (r.2001)
• oddychové centrum (r.2006)
• pamätník obetiam I. a II.

Významné osobnosti obce

Úžasné a neprekonateľné dielo vytvoril rodák zo Sedličnej, významná osobnosť v Uhorsku Ján Lipský, kartograf a vojenský odborník. Ján Lipský je pochovaný v rodinnej hrobke v parku, kde sa nachádza jeho busta. Ďalším chýrnym rodákom bol organár Ján Pevný z Rozvádz. V dejinách slovenskej vedy a kultúry sú zapísaní i evanjelický kňaz a po-štúrovský spisovateľ Štefan Križan Žiranský, básnik a národný buditeľ Michal Kišš, jezuita František Gabriel Omasta, ako aj františkán Benignus Štefan Pribiš.

S obcou sa viažu mladé roky slovenského národovca a buditeľa Štefana Závodníka, ktorý navštevoval začiatkom 19. storočia ľudovú školu vo Veľkých Stankovciach.

V Malých Stankovciach sa narodil potomok trenčianskeho učiteľa Ján Mičátek (1837-1905 v Kysáči vo Vojvodine). Po skončení štúdií doma v Trenčíne, Kostolnom a Modre odišiel na protest proti maďarizácii na Dolnú zem, kde pôsobil ako učiteľ.

Na malostankovskom cintoríne je pochovaný aj evanjelický kňaz Stefan Križan - Žiranský. V Malých Stankovciach pôsobil vyše 30 rokov. V rokoch 1877 - 1910 účinkoval v Malých Stankovciach učiteľ, Iudovo-výchovný pracovník, básnik a národný buditeľ baťko Michal Kišš, rodák zo Stúrovho Uhrovca.

Z Rozvádz pochádza Ján Pevný (nar. 1336), opravár organov a hudobných nástrojov. Smrť ho zastihla dňa 29.7.1893 v Horši pri Leviciach, kde je pochovaný. K nositeľom a šíriteľom slovenskej kultúry zaradujeme i nebohého pána Adama Hrušovského, jednoduchého človeka - betonára, ktorý popri svojej namáhavej práci si našiel cestu ku slovenskej kultúre, literatúre, regionálnej histórii a národopisu.

tags: #evanjelicky #kostol #trencianske #stankovce