Evanjelium na Narodenie Pána: Hlboký Ponor do Biblického Textu

Vianočná liturgia slávnosti Narodenia Pána v latinskom obrade pozostáva zo štyroch svätých omší. V predvečer je to vigílna omša a v samotný deň tri ďalšie: omša v noci (tzv. polnočná), na úsvite (tzv. pastierska) a cez deň. Ponúkajú sa nám tak štyri sady čítaní pre bohoslužbu slova. V prvých troch sa číta evanjelium opisujúce udalosti počas Ježišovho narodenia.

Svätý Lukáš vkladá Ježišovo narodenie do rámca dejín sveta. Počas eucharistie v noci Narodenia Pána slávime veľké tajomstvo Božieho vtelenia, presnejšie povedané poľudštenie Boha, rozjímaním o Ježišovom narodení z Márie v Betleheme. Túto udalosť zjavil anjel pastierom, ktorí reprezentujú chudobných v Izraeli (porov. Lk 2,1-14).

V omši cez deň počujeme prvých 18 veršov z Jánovho evanjelia, ktoré tvoria Prológ.

Príchod na svet

Začiatok príbehu o narodení Ježiša Krista, ako ho zaznamenal Lukáš, sa začína v kontexte rímskeho impéria.„V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.“ (Lk 2,1-3).

Cisárovi Augustovi sa podarilo nastoliť na svojich rozsiahlych územiach dlhé obdobie mieru, známe ako Pax Augusta, ale bolo to po mnohých vojnách, mnohých podmaneniach, mnohých otroctvách. Preto sa toto „prvé sčítanie ľudu“ mohlo zdať ako gesto pýchy zo strany úradov, ale Boh si ho použil na naplnenie Písma, pretože prostredníctvom proroka bolo napísané, že Mesiáš sa má narodiť v judskom Betleheme (porov. Mt 2, 5).

„Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.“ (Lk 2,4-6).

Jozefova cesta s tehotnou manželkou, ktorá nebola bez rizika, bola prejavom ľudskej poslušnosti, ale poslúžila Márii a Jozefovi ako kanál, aby poslúchli Boha s plnou dôverou, že všetko dobre dopadne. Jozef bol pravdepodobne ohromený ťažkosťami pri hľadaní najvhodnejšieho miesta pre panenský pôrod. Jeho sila, pokoj a dôvera v Boha však zvíťazili, takže Mária mohla porodiť „svojho prvorodeného syna“, „prvorodeného medzi mnohými bratmi“ (Rim 8, 29), na mieste zdanlivo nevhodnom pre Boha, v jasliach, v neznámom kúte jednej z provincií tejto veľkej ríše. Ale Jozefova usilovnosť a Máriina prítomnosť urobili z tohto chudobného miesta to najdôstojnejšie nielen v tejto ríši, ale na celej zemi. Dokonca aj zvieratá v tej stajni sa podieľali na tomto zázraku: „Vôl pozná svojho pána a osol jasle svojho pána,“ hovorí prorok Izaiáš.

„I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2,7).

„Prvorodený“ znamená prvého narodeného syna, ktorý mal právo na dedičstvo (porov. 1, 32 a n.). Je to právny výraz a používa sa bez ohľadu na to, či nasleduje ďalší potomok, alebo nie.

A práve títo chudobní a zabudnutí, opovrhovaní ako prví počujú svedectvo o Božej priazni a vyvolení. Boh si ich vyvolil, aby prostredníctvom nich uskutočňoval svoj „príbeh“.

„V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2,8-11).

Ale zrazu sa otvorí nebo, Božia sláva je neprehliadnuteľná a zjavuje sa nie veľmožom zeme, ale nejakým pastierom. Boli to možno drsní ľudia, v tej spoločnosti málo cenení, ale práve oni boli Bohom vybraní, aby boli priamymi svedkami tejto veľkej udalosti. Boli oslnení a vystrašení zvestovaním, ktoré prichádzalo od anjela, a zástupom nebeského dvora, ktorý chválil Boha.

„A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,12-14).

Možno poznali proroctvá, ktoré hovorili o Mesiášovi, ktorý sa mal narodiť v Dávidovom meste: „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti“ (Mich 5, 2). Nemohli si však predstaviť, že v tú noc, v tom prostredí, ktoré tak dobre poznali zo svojej práce, sa tento Boží prísľub naplní. Boh na nich hľadel s potešením kvôli ich dobrej vôli, kvôli ich pokornému stavu. Prekonali svoj počiatočný strach z takejto nečakanej návštevy a naplnila ich radosť a pokoj, ktorý nikdy predtým nezažili. Naplnili sa na nich slová proroka, ktoré sme počuli v prvom čítaní dnešnej svätej Omše: „Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť“ (Iz 9, 2).

„Dobrej vôle“ v gr. „v ktorých má zaľúbenie“.

To, že prvými adresátmi zvesti o narodení Pána boli práve pastieri, by sme nemali len tak prejsť. Pastieri boli kvôli svojej práci nútení žiť životom neustáleho putovania. Pre náboženskú kultúru svojej doby to boli osoby nečisté, vylúčené z oficiálneho liturgického života.

Anjel sa obrátil na pastierov slovami: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2, 10-12).

Znamenie, ktoré je celkom bežné, zdanlivo nijak mimoriadne, sa stáva radostnou zvesťou pre toho, kto dokáže vnímať, že Božia sláva je slávou pohoršujúcou, a preto radikálne odlišnou od slávy, ako si ju predstavujeme my ľudia. Pastieri dokázali prijať zvesť, ktorá znie tak neslýchane a paradoxne. Akonáhle sa od nich anjeli vzdialili, aby sa vrátili k nebeskému trónu, poslušne sa vydali na cestu smerom k Betlehemu, aby mohli na vlastné oči uvidieť udalosť slova, ktoré im práve Pán dal poznať.

„Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.“ (Lk 2,15-18).

Aby sme mali účasť na radosti z narodenia Spasiteľa, musíme sa pozerať na Máriu a Jozefa, na pastierov a žasnúť ako by to robilo dieťa, naplnené úžasom. Aj my sa pôjdeme pokloniť Dieťaťu a naučíme sa poučenia z „betlehemskej katedry“, ako toto tajomstvo rád nazýval svätý Josemaría. Možno, že lekcia, ktorú sa dnes máme naučiť najviac, je pokora, vedomie, že sme pred Bohom malí, a tak sa na nás naplnia Ježišove slová učeníkom: „Kto prijme jedno z týchto maličkých v mojom mene, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, neprijíma mňa, ale toho, ktorý ma poslal“ (Mk 9, 37). Dnes je tým dieťaťom Ježiš, ten, ktorého poslal Otec.

Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.

Evanjelista Lukáš už tretí raz v niekoľkých vetách opakuje slovo „znamenie“. Udalosť, ktorá predstavuje jadro jeho rozprávania, totiž, pod povrchom obsahuje spásu, ktorú Boh daruje a zjavuje ľuďom. Vo veľmi ľudskej skutočnosti novorodeného dieťaťa zavinutého do plienok v maštaľke sa zjavuje, že Ježiš je Mesiáš a Pán - dáva sa pastierom poznať ako dieťa odmietané ešte pred narodením, „lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2,7). Novorodenec zavinutý do plienok je zrejmým znamením bezmocnosti a závislosti na druhých, typickým pre náš údel. Dieťatko položené na miesto, z ktorého sa sýtia domáce zvieratá, je živým rozprávaním o Božej sláve, o ktorej spievajú anjeli. Keď boli pastieri svedkami tejto scény, tak normálnej, bežnej a predsa úplne paradoxnej, stali sa nositeľmi radostnej zvesti: vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati (Lk 2,17).

Text priamo hovorí, že „dávali poznať“ to, čo im bolo predtým „dané poznať“. Po zjavení opakujú prijatú zvesť. To, čo pridávajú, sa netýka obsahu zvesti, ale skúsenosti viery. Teraz sú na existenciálnej rovine zvestovania zapojení do tejto tajomnej udalosti a stávajú sa svedkami, pretože nezostali len nezúčastnenými pozorovateľmi jednoduchej udalosti. To je aj skúsenosť viery, ktorú je povolaný prežívať každý z nás vo svojom živote. Skúsenosť totiž nie je nejaké ďalšie doplnenie zvesti, ktorá nám bola adresovaná, ale má z nás urobiť dôveryhodných a presvedčivých pozorovateľov večného evanjelia (porov. Zj 16,6). Inými slovami: podobne ako pastieri, aj veriaci každej doby môžu rozprávať o tom, čo im bolo povedané, i o tom, čo videli, ako im bolo zvestované.

„Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,19). Jej viera je rozjímavá, je to aktívne zhromažďovanie skúsenosti a jej porovnávanie s Božím slovom. Mária s a snažila porozumieť logike udalostí, ktoré sa na prvý pohľad zdajú náhodné, ba dokonca vo vzájomnom nesúlade či protiklade. Ani pre ňu, rovnako ako pre pastierov, nebolo ľahké vnímať veľkoleposť anjelskej zvesti (porov. Lk 1,30-35) i nepatrnosť udalostí, ktoré sa odohrávali pred ich očami.

Dnes je potrebné položiť si otázku, čo ja hľadám v betlehemskej maštaľke. Či vzrušenie pod vplyvom krásnej scenérie a melodických kolied, či ticho na modlitbu a adoráciu podľa príkladu pastierov, či som pripravený vstúpiť do maštaľky a navrhnúť Márii - Vezmi to Dieťa a poď do môjho domu? Nie je v ňom luxus, ale vždy je v ňom lepšie ako v tejto stajni. To nie je ľahké rozhodnutie. Je potrebné dať k dispozícii Bohu svoj príbytok. On bude Pánom, a ja budem Jeho sluhom. Čím viac v Ňom uvidím Boha, tým viac zaujmem posledné miesto. Budem otvárať dvere všetkým, ktorí k Nemu prídu. Evanjelizovanie. Otváranie dverí k Ježišovi. To nie je ľahké rozhodnutie. Ľahšie je pokloniť sa, priniesť dary, odspievať koledy a zanechať Boha v jasliach, a sám sa vrátiť na svoje lôžko a zatvoriť dvere vlastného domu. Je to ľahšie! Vziať Boha a vrátiť sa s Ním do svojho domu - to je ťažké rozhodnutie, to je postoj, ktorý si vyžaduje veľkú odvahu. Ale iba takéto rozhodnutie nám diktuje naša viera a láska.

Ďalšie udalosti v živote Ježiša

• Obriezka: Po ôsmich dňoch dali Ježišovi meno, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
• Predstavenie Ježiša v chráme: Rodičia priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi a obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky.
• Simeonovo proroctvo: Simeon požehnal rodičov a predpovedal Márii, že jej dušu prenikne meč.
• Prorokyňa Anna: Anna velebila Boha a rozprávala o dieťati všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
• Návrat do Nazareta: Po vykonaní všetkého podľa Pánovho zákona sa vrátili do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
• Dvanásťročný Ježiš v chráme: Počas veľkonočných sviatkov zostal Ježiš v chráme, kde diskutoval s učiteľmi a všetci žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
• Život v Nazarete: Ježiš sa vrátil s rodičmi do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.

tags: #evanjelium #na #narodenie #pana