Počas Vianoc sa v kostoloch čítajú evanjeliá o Ježišovom narodení.
Evanjelium o Ježišovom detstve je rozpracované viac teologicky ako jeho verejná činnosť. Nájdeme v nich históriu, ale najmä teológiu, ktorá je literárne zaujímavo spracovaná.
Politicko-duchovný boj proti Kristovi prebieha prakticky počas celých dejín. Ježišovo narodenie je späté s Betlehemom a Nazaretom.
Ježiš Kristus je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách ľudstva. Jeho život, učenie a posolstvo ovplyvnili miliardy ľudí po celom svete.
Narodenie Ježiša Krista v Betleheme
Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“
Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš.
Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: »A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.«“
Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“
Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.
Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“
On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“
Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov.
Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.“
Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“
On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja.
Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“
Historický kontext narodenia
Ježišovo narodenie sa odohralo na pozadí sčítania obyvateľstva, ktoré nariadil cisár Augustus v celej Rímskej ríši. V období Ježišovho narodenia sa konali zrejme dve sčítania, respektíve jedno vo viacerých fázach. Skoršie parciálne sčítanie mohlo byť v Judsku už skôr, niekedy v rokoch 7 až 4 pred Kristom, počas ktorého sa narodil i Ježiš.
Na pozadí tejto dejinnej udalosti za čias Augusta sa teologicky odkazuje na viacero vecí. Ježiš sa rodí v čase mieru, ide o takzvaný pax Augustana, ktorý bol nastolený už v roku 27 pred Kristom.
Dobré je všimnúť si aj Jozefovo a Máriino občianske konanie. Rodičia Ježiša nie sú rebelmi odmietajúcimi nariadenie vrchnosti, ale konajú ako poslušní občania. A teda ani Ježiš nepatril k nejakým revolucionárom, k radikálnym zelótom, ako sa ho snažili vykresliť niektorí teológovia v 60.
Lukáš na rozdiel od Matúša vôbec nespomína útek do Egypta, ale spomína obetovanie Ježiša v chráme a proroctvo o ňom. Za historicky relevantné sa pokladá skôr Lukášovo spracovanie, keďže Lukáš má eminentný záujem podávať veci ako historik, spomína vtedajších panovníkov aj dobové okolnosti, za ktorých došlo k Ježišovmu narodeniu.
Matúš situuje už samotnú udalosť počatia Ježiša do Betlehema, pričom to všetko podáva cez starozákonné motívy na spôsob hagadického midrášu. Paralelu vytvára Matúš aj medzi kráľom Herodesom, ktorý dal pozabíjať chlapcov v Betleheme a v jeho okolí od dvoch rokov nadol, aby sa zbavil novonarodeného kráľa, a egyptským faraónom, ktorý prikázal egyptským babiciam zabíjať izraelských chlapcov, lebo sa bál rastúcej sily Izraelitov.
Je to skutočné? Pravda o betlehemskej hviezde – veda odhaľuje všetko
Kto boli mudrci od východu?
Ikonickými postavami vianočných udalostí sú traja králi - Gašpar, Melichar a Baltazár. Evanjelista Matúš ich vo svojom teologickom podaní midrášskeho strihu nazýva mágoi - mágovia, v slovenskom preklade používame termín mudrci, ktorí prišli z východu za svetlom hviezdy.
Matúš iba píše, že novonarodenému Ježišovi darovali zlato, kadidlo a myrhu. Od troch darov si ľudová zbožnosť odvodila tri osoby. Ich údajné mená sa prvýkrát spomínajú až v 5. storočí.
Rozdiely v evanjeliách
Najväčšie rozdiely nachádzame v evanjeliách práve pri opise Ježišovho narodenia. Medzi prvými dvomi kapitolami Matúšovho a Lukášovho evanjelia je len asi desaťpercentná zhoda. V tom, že Mária, Ježišova matka, bola zasnúbená Jozefovi, ktorý je z Dávidovho rodu.
V Matúšovom evanjeliu sa anjel zjavuje Jozefovi, v Lukášovom Márii, no na pozadí počatia a pôrodu Jána Krstiteľa. V Matúšovi anjel oznamuje narodenie Ježiša mudrcom, v Lukášovi pastierom.
Samotný Lukáš svoje evanjelium začína slovami, že už mnohí sa podujali vyrozprávať udalosti, ktoré sa stali. Ten ide ešte ďalej ako Matúš s Lukášom a pomocou vysokej kristológie podáva preexistenciu Božieho Syna, teda čím bol predtým, ako sa stal človekom. To je ten známy text prológu: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
Záver
Biblické podanie o narodení Ježiša je zároveň mimoriadnou správou o tom, že Boh sa o svet stará a miluje ho, a keď posiela svojho Syna, dáva svetu do rúk svoj najväčší dar. Vianoce sú prienikom Božej nepatrnosti a diskrétnosti, ktorou Boh vstupuje do tohto sveta, a tiež ľudskej ochoty, keď človek prijíma pozvanie spolupracovať na veľkolepom Božom pláne.