Čo stvoril Boh: Príbeh stvorenia sveta

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,“ (Gn 1, 1) znejú prvé slová Svätého písma. Boh, ktorý tvorí svet viditeľný aj neviditeľný, ako vyznávame v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery. Stvorením sa začínajú dejiny spásy, píše Katechizmus Katolíckej cirkvi (čl. 280), ktoré majú vrchol v Kristovi.

Katechéza o stvorení je mimoriadne dôležitá. Týka sa samých základov ľudského a kresťanského života, lebo vysvetľuje odpoveď kresťanskej viery na základnú otázku, ktorú si kládli a kladú ľudia všetkých čias: „Odkiaľ pochádzame?“ „Kam ideme?“ „Aký je náš pôvod?“ „Aký je náš cieľ?“ „Odkiaľ pochádza a kam smeruje všetko, čo jestvuje?“ Tieto dve otázky, čiže otázku o pôvode a otázku o cieli, nemožno oddeliť. Majú rozhodujúci význam pre zmysel a orientáciu nášho života a nášho konania.

Otázka o pôvode sveta a človeka je predmetom mnohých vedeckých výskumov, ktoré veľmi obohatili naše poznatky o veku a rozmeroch vesmíru, o vznikaní živých foriem, o prvom objavení sa človeka. Tieto objavy nás nabádajú väčšmi obdivovať veľkosť Stvoriteľa a vzdávať mu vďaky za všetky jeho diela a za inteligenciu a vedomosti, ktoré dáva vedcom a bádateľom.

Prvé tri dni stvorenia

Podľa Biblie, Boh tvoril svet postupne počas šiestich dní. Pozrime sa na to, čo stvoril v prvých troch dňoch:

1. Prvý deň: Boh povedal: "Buď svetlo!" a bolo svetlo. Boh oddelil svetlo od tmy, svetlo nazval dňom a tmu nocou.
2. Druhý deň: Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Oblohu nazval nebom.
3. Tretí deň: Boh povedal: "Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!" A stalo sa tak. Boh nazval súš zemou a zhromaždište vôd nazval morom. Potom Boh povedal: "Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi." A stalo sa tak.

Božím zásahom dochádza k rozčleneniu na zemi a k vzniku vegetatívneho života. Pevná zem je oddelená od vôd.

Aké svetlo má na mysli svätopisec, nevedno. Boh dáva stvoreným veciam mená. To značí, že všetko, čo stvoril, je v jeho moci a od neho závislé.

Štvrtý, piaty a šiesty deň stvorenia

V nasledujúcich dňoch Boh pokračoval v tvorení:

1. Štvrtý deň: Boh povedal: "Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!" A stalo sa tak. A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.
2. Piaty deň: Boh povedal: "Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!" A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu.
3. Šiesty deň: Boh povedal: "Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!" A stalo sa tak. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. Nato Boh povedal: "Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!" A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

Boh je stvoriteľom všetkého tu na zemi. Vývin rodov, že by sa dokonalejšie druhy zvierat vyvíjali z predchádzajúcich jednoduchších, je prírodovedecká teória, o ktorej Biblia nehovorí.

Boh povedal: "Urobme človeka na svoj obraz" - v množnom čísle môže znamenať slávnostný spôsob Božieho uvažovania, alebo že sa Boh rozhodoval pred celým nebom. - "Na náš obraz" by mohlo znamenať fyzickú podobnosť, aká bola medzi Adamom a jeho synom (5,3), preto sa dodáva "a podľa našej podoby", čo odlišuje človeka od všetkých ostatných živočíchov a predpokladá podobnosť s Bohom v inteligencii, vo vôli, v moci; človek je osoba.

Keď bolo Božie dielo stvorené, Boh ho požehnal. Božie požehnanie je jednou z nosných tém knihy Genezis. Tak ako moderný človek hovorí o úspechu, tak hovoril starozákonný človek o požehnaní. Prejavom Božieho požehnania boli preňho hlavne deti.

Sumarizácia stvorenia sveta podľa Biblie

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame sumarizáciu stvorenia sveta podľa Biblie v tabuľke:

Príbeh stvorenia vysvetľuje, že ľudia s dôležití a nie sú iba ako ostatné zvieratá. Sú vrcholom všetkého, čo Boh stvoril a sú jeho deťmi veľmi špeciálnym spôsobom.

Je ťažké predstaviť si, že by v rámci kresťanstva existovala iná téma, ktorá by mala na svedomí viac sporov a nezhôd než doktrína stvorenia. Otázka, či Boh stvoril všetko vo vesmíre, alebo nie, je, takpovediac, hrubá deliaca čiara, ktorá okamžite rozdeľuje všetkých ľudí na svete do dvoch táborov: tých, ktorí veria vo stvorenie, a tých, ktorých nie. Táto otázka však nielen rozdeľuje svet na dva opozičné tábory, taktiež prináša viacero sekundárnych otázok, odpovede na ktoré často spôsobujú ďalšie rozdelenia a nezhody, najmä medzi veriacimi. Otázky týkajúce sa dĺžky dňa stvorenia, vek Zeme a vzťah medzi stvorením a evolúciou - len ako príklady - spôsobujú medzi kresťanmi veľké spory. Tieto otázky sa často stávajú ústrednými pri diskusiách o doktríne stvorenia a často zatienia jej fundamentálnejšie aspekty.

Doktrína stvorenia hovorí, že Boh, ktorý je jediný nestvorený a večný, sformoval a dal existenciu všetkému mimo seba. Historické kresťanstvo vždy verilo - ako ukazuje aj Apoštolské vyznanie viery, aj Nicejské vyznanie viery - že Boh je stvoriteľ vesmíru.

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,” (Gn 1,1). V týchto prvých slovách Písma sa tvrdia tri veci: Večný Boh dal pôvod všetkému, čo jestvuje mimo neho. On jediný je Stvoriteľ (sloveso „stvoriť“ - po hebrejsky bara - má vždy za podmet Boha).

„Na počiatku bolo Slovo… a to Slovo bolo Boh… Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič“ (Jn 1,1-3). Nový zákon zjavuje, že Boh stvoril všetko skrze večné Slovo, svojho milovaného Syna. „V ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi… Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1,16-17). Viera Cirkvi takisto vyznáva stvoriteľskú činnosť Ducha Svätého: On je „Oživovateľ“, „Duch Stvoriteľ“ („Veni, Creator Spiritus“), „Prameň všetkého dobra“.

Stvoriteľská činnosť Syna a Ducha Svätého, neoddeliteľne jedna so stvoriteľskou činnosťou Otca, naznačená v Starom zákone a zjavená v Novej zmluve, je jasne vyjadrená v pravidle viery Cirkvi (regula fidei Ecclesiae): „Jestvuje iba jeden Boh… on je Otec, on je Boh, Pôvodca, Stvoriteľa Tvorca, ktorý urobil všetko sám od seba, to znamená skrze svoje Slovo a svoju Múdrosť.“ „Syn a Duch“ sú akoby jeho „ruky“. Stvorenie je spoločným dielom Najsvätejšej Trojice.

Písmo a Tradícia neprestajne učia a zvelebujú túto základnú pravdu: „Svet bol stvorený na Božiu slávu.“ Boh stvoril všetko, vysvetľuje svätý Bonaventúra, „nie… preto, aby svoju slávu zväčšil, ale aby ju prejavil a udelil“.

Božia sláva je v tom, že Boh prejavuje a udeľuje svoju dobrotu. Kvôli tomu bol svet stvorený. „On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti“ (Ef 1,5-6). „Lebo slávou Boha je živý človek a životom človeka je videnie Boha.

Veríme, že Boh stvoril svet podľa svojej múdrosti. Svet nie je výtvorom nevyhnutnosti ani slepého osudu či náhody. Veríme, že pochádza zo slobodnej vôle Boha, ktorý chcel dať stvoreniam účasť na svojom bytí, na svojej múdrosti a na svojej dobrote. „Ty si stvoril všetky veci: z tvojej vôle boli a sú stvorené“ (Zjv 4,11). „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil“ (Ž 104,24).

tags: #povedz #mi #co #pan #boh #stvoril