Evanjelium podľa Lukáša 10: Komentár a Hlboké Zamyslenie

Evanjelium podľa Lukáša je plné milosrdenstva a ukazuje nám Ježiša ako Spasiteľa všetkých ľudí.

Dnes sa ponoríme do 10. kapitoly Lukášovho evanjelia, aby sme preskúmali niektoré z Pánových najznámejších a najhlbších učení. Práve vďaka svätému Lukášovi poznáme podobenstvo o márnotratnom synovi alebo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi.

Svätý Lukáš nám v celom svojom evanjeliu ukazuje milosrdnú tvár Pána, ktorý vyhľadáva všetkých, mužov i ženy, Židov i pohanov, mýtnikov i hriešnikov. Zároveň je to evanjelium modlitby - ktorej dôležitosť stále zdôrazňuje, akoby chcel poukázať na to, že poslanie hľadania stratených oviec je možné len vtedy, ak existuje živý vzťah a dialóg s naším Bohom Otcom.

Dnešné evanjelium je toho malou ukážkou. Predstavuje nám kľúčový moment v Ježišovom verejnom živote, ktorý je rozšírením jeho poslania na učeníkov. Majster ich po tom, ako ich pripravil a dal im príklad, posiela, aby šírili a oznamovali všetkým zvesť o Božom kráľovstve. Lukáš nám hovorí, že Ježiš chce šíriť svoje posolstvo na všetky strany a posiela čoraz viac ľudí, aby „rozsievali semeno“ (8, 5). V predchádzajúcej kapitole poslal Dvanástich (9,1); o niečo neskôr posiela niekoľko poslov (9,53); tu je na misiu poslaných ďalších 72.

Toto vyslanie bolo začiatkom šírenia dobrej vône Krista, ktorú mnohí kresťania šíria po celom svete. Ježiš ich však posiela a pripomína im, že modlitba je spôsob, ako uskutočniť našu úlohu, pretože je to Boh, kto osobne povoláva robotníkov, je to Boh, kto nám hovorí, ako a kedy zasiať semeno, je to Boh, kto v nás zapaľuje túžbu, aby mnohí ľudia spoznali milosť a radosť z viery.

Svätý Josemaría nás pri úvahách o spoločnej úlohe šíriť evanjelium vyzval k zamysleniu: „Počas rozhovoru sme hľadeli na mapu krajín onoho kontinentu. - Zapálili sa ti plamienky v očiach, tvoja duša sa naplnila nedočkavosťou a mysliac na tých ľudí si mi povedal: Bolo by možné, aby na druhej strane týchto morí nebola Kristova milosť účinná?

Poďme sa ponoriť do niekoľkých kľúčových pasáží a ich hlbšieho významu.

Vyslání Sedemdesiatich Dvoch Učeníkov (Lukáš 10, 1-12)

V tejto časti si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“

Ježiš dáva dvakrát praktické úpravy pre apoštolskú prácu: najprv 12 apoštolom a potom 72 učeníkom. Ľudí majú získavať pre Krista nie násilím, ale miernosťou a pokojom.

Toto vyslanie bolo začiatkom šírenia dobrej vône Krista, ktorú mnohí kresťania šíria po celom svete. Ježiš ich však posiela a pripomína im, že modlitba je spôsob, ako uskutočniť našu úlohu, pretože je to Boh, kto osobne povoláva robotníkov, je to Boh, kto nám hovorí, ako a kedy zasiať semeno, je to Boh, kto v nás zapaľuje túžbu, aby mnohí ľudia spoznali milosť a radosť z viery.

Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš! Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.

Vyháňanie zlých duchov je jedným zo znakov príchodu Božieho kráľovstva, ktoré znamená koniec moci zlého ducha. Had a škorpión sú symboly každého nebezpečenstva.

Podobenstvo o Milosrdnom Samaritánovi (Lukáš 10, 25-37)

Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby Ježiša pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“

Na otázku: "Kto je môj blížny?" Ježiš odpovedá podobenstvom, ktoré vedie k otázke: "Komu si ty blížny?"

Ježiš odpovedá podobenstvom. Majster hovorí a zároveň sa pýta. „Čo si myslíš, že by si mal robiť, aby si získal večný život? Aký je podľa teba vzťah medzi láskou k Bohu z celého srdca a láskou k blížnemu ako k sebe samému? Koho považuješ za svojho blížneho? Ježiš používa podobenstvo, aby nás postrčil k tomu, aby sme prekročili literu, aby sme prenikli do jeho ducha“.

Zákon rozlišoval a podľa toho upravoval ľudské vzťahy. Ježiš nám hovorí, že na úrovni človeka neexistujú rozdiely: každý je náš blížny, aj keď má inú vieru, aj keď je inej rasy, aj keď hovorí iným jazykom, aj keď má svoje nedostatky a robí chyby.

Ak skutočne milujeme Boha, budeme mať účasť na jeho Láske ku všetkým, pretože budeme vidieť ľudí tak, ako ich vidí Boh: všetci sú povolaní byť jeho deťmi v Kristovi. A ak budeme skutočne milovať sami seba, to znamená ďakovať za dary, ktoré sme dostali, a uvedomovať si nedostatky a chyby, ktoré potrebujeme zlepšiť, pochopíme, ako vyzerá láska, ktorá sa od nás žiada: ďakovať za dary druhých a byť chápaví, „pomalí“ v hneve a bohatí na milosrdenstvo, s ich nedostatkami a chybami, snažiť sa pomáhať si navzájom, aby sme sa zlepšovali v každodennom živote. To znamená byť skutočne zapojený do svätosti druhých.

Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Ježiš v Dome Marty a Márie (Lukáš 10, 38-42)

Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“

Priateľské prijatie Pána Ježiša v dome Marty nájdeme iba v Lukášovom evanjeliu. Opis stretnutia Pána Ježiša s Martou a s jej sestrou Máriou predstavuje tiež vzácny príklad veľmi konkrétnej služby pohostinnej Marty a láskyplnej pozornosti Márie k Ježišovi.

V Lukášovom evanjeliu nachádzame viackrát porovnanie dvoch alebo viacerých postáv, aby sa vyzdvihol správny postoj jednej z postáv. Aj v tomto prípade prijíma Pán Ježiš pomoc od iných. Marta, ktorej meno v aramejčine znamená pani, prijala Pána Ježiša vo svojom dome. Spomína sa iba prijatie Ježiša, hlavnej postavy celého sprievodu učeníkov.

Dozvedeli sme sa, že Mária si sadla k nohám Ježiša. Súčasťou Ježišovho posolstva boli výzvy počúvať jeho slovo. Z evanjelia vieme, že Pán Ježiš častejšie opakoval: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ Sme tak stvorení, že máme schopnosť počúvať aj duchovné posolstvo, ktoré prichádza od Pána Boha.

V kontraste oproti Márii stojí ustarostená Marta, ktorá je úplne zaujatá obsluhou najvzácnejšieho hosťa. Marta koná „diakoniu“, službu, ale je pritom akoby vnútorne rozdelená a stráca pokoj a vnútornú rovnováhu. Martino správanie naznačuje, že Pán Ježiš bol skutočne blízky jej aj Márii a Lazárovi, ako to spomína evanjelista Ján, lebo zvyčajne voči priateľom a blízkym je otvorenejší aj v dobrom a aj v zlom.

Ježišova odpoveď je citlivá a veľmi jasná zároveň. Osloví ju menom, dvakrát za sebou: Marta, Marta. Opakované oslovenie menom je na tomto mieste Svätého Písma prejavom naliehavého záujmu o človeka, ku ktorému Boh hovorí. Napomenutie má dve časti. Sloveso „starať sa“ (gr. merimnao) patrí medzi kľúčové slová evanjelií.

Ak sme príliš ustarostení, zabúdame, že sme deťmi nebeského Otca, ktorý predsa vie, čo potrebujeme. Máme hľadať jeho kráľovstvo a ostatné dostaneme navyše. Druhá časť Ježišovho napomenutia Marte, že sa znepokojuje sa pre mnohé veci (porov. Lk 10,41) sú varovaním pred nepokojom a úzkosťou, ktorá hrozí, že sa človek stane necitlivým až do takej miery, že uráža iných, ako sa to prihodilo Marte.

Pán Ježiš však Martu nielen napomenul, ale aj poučil. Poučuje ju slovami: „Potrebné je len jedno.“ Keď človek získa poznanie, čo je v živote prvoradé, vtedy sa mu vyjasní v jeho srdci, získava pokoj a nájde zdroj spokojnosti. Vyjadrenie Pána Ježiša však vzbudzuje otázku, čo je tou jedinou potrebnou vecou. Vo svetle neskorších Ježišových slov, že treba, aby sme hľadali najskôr Božie kráľovstvo, všetko ostatné sa nám pridá (porov. Lk 12,31; Mt 6,33), tou jedinou vecou je Božie kráľovstvo, ktoré sa teraz uskutočňuje pokojným počúvaním Ježiša.

Pochvala Márii zaznieva v oznamovacej vete: Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme. Ak by sme preložili pôvodný grécky text doslova, vyjadrenie by znelo: Mária si vybrala dobrý podiel. Výraz podiel (gr. meris) je vo Svätom písme pripomienkou vynikajúceho dedičného podielu, ktoré bolo rezervované pre levitov, čiže kňazských služobníkov v Jeruzalemskom chráme, ktorý nedostali žiaden materiálny podiel, ale ktorých dedičným podielom je sám Pán.

Pre Máriu je výborným neodňateľným podielom počúvanie Ježišovho slova, ktoré síce po skončení návštevy umĺkne, no Mária odteraz zostáva s Bohom. Práve toto spojenie s Bohom na základe počúvania Ježiša sa neskončí. Počúvanie slova je jedinečnou a nenahraditeľnou úlohou. Táto žena Mária si vybrala dobre: počúvaním Pána Ježiša vo svojom dome začína žiť ako Božie dieťa, ktoré je na Bohu závislé, je pokorné a počúva Otca.

Úryvok evanjelia o Marte a Márii prináša všetkým poslucháčom pomoc, aby nadobudli rovnováhu v problematickom vzťahu medzi mnohými vecami, ktoré treba vykonať a jedinou základnou vecou. Riešenie nespočíva v tom, že jednu alebo druhú vec zavrhneme, ale v pochopení toho, ako prežívať vzťah vyváženým spôsobom.

Ježiš hovorí jasne, že život je viac ako jedlo a odev (porov. Lk 12,22-23). Ustarostenosť je veľkým nepriateľom vedomia, že sme Božími synmi a dcérami a že nad nami bdie Božia Prozreteľnosť nebeského Otca. Starosti sa síce netýkajú priamo morálneho správania, ale podkopávajú samotný vzťah s Bohom.

tags: #evanjelium #podla #lukasa #10