Evanjelium podľa Lukáša 19:41 - Výklad a kontext

Evanjelium podľa Lukáša nanovo predstavuje dejiny spásy, ktoré začínajú narodením Jána Krstiteľa až po definitívny príchod Ježišovej zvesti do srdca vtedajšej mocnosti - do Ríma v Skutkoch apoštolov. Na začiatku Skutkov apoštolov 1,1 autor predstavuje text, ktorý my voláme Evanjelium podľa Lukáša, ako „prvú knihu“, preto Skutky apoštolov sú „druhou knihou" a teda pokračovaním prvej. Obidve diela sú venované Teofilovi.

Lukáš sa niekedy nazýva historikom medzi evanjelistami, lebo uvádza viaceré historické odkazy. Lukáš sa niekedy nazýva historikom medzi evanjelistami, lebo uvádza viaceré historické odkazy. Ježiš Kristus sa narodil za vlády cisára Augusta (Lk 2,1), Ján Kristiteľ začal svoje pôsobenie v 15. roku vlády cisára Tibéria (Lk 3,1), Lukáš uvádza rozdelenie krajiny medzi synov Herodesa Veľkého (Lk 3,1). V priebehu staroveku vznikali rôzne legendy, ktoré sa dotýkajú Lukášovho života.

Už od prvých stránok evanjelista venuje pozornosť chudobným. V Máriinom chválospeve je Boh zvelebený, „lebo mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.“ (Lk 1,52-53) Narodenie Krista sa udialo v chudobných pomeroch. Prví, ktorí sa šli pokloniť dieťatku, boli pastieri.

Lukáš sa vyznačuje pozornosťou voči ženám, ktoré predstavuje s veľkou úctou. V evanjeliu vystupuje veľký počet žien: Alžbeta, prorokyňa Anna, matka naimského mládenca, hriešnica umývajúca nohy Ježiša, chudobná vdova v jeruzalemskom chráme, evanjelista spomína ženy, ktoré sprevádzajú Ježiša spolu s učeníkmi. Lukáš ako jediný uvádza, že Ježiša na krížovej ceste doprevádzali ženy. Po jeho smrti sa postarali o jeho mŕtve telo: „Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo.

Radosť nezaznieva v žiadnom inom evanjelia tak hlasno ako práve v Lukášovom evanjeliu. Zachej sa raduje, že do jeho domu vstupil Boží Syn: „On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.“ (Lk 19,6) Pri vydávaní svedectva Kristovi je radosť dôležitým znakom: „Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi .“ (Lk 6,23) Lukáš opisuje radosť z toho, keď sa obráti hriešnik (porov. podobenstváí v Lk 15). Radosť nezaznieva v žiadnom inom evanjelia tak hlasno ako práve v Lukášovom evanjeliu.

Popri svätom Pavlovi Lukáš najčastejšie rozpráva o Duchu Svätom. V evanjeliu nájdeme zobrazené pôsobenie Ducha Svätého v živote Ježiša Krista. Duch Svätý spôsobuje počatie Ježiša Krista; Duch Svätý zostupuje na Ježiša vo viditeľnej podobe pri krste; Duch vedie a sprevádza Ježiša počas pokušenia na púšti a jeho mocou víťazí nad pokušiteľom; začiatok Ježišovej verejnej činnosti v Lk 4,14-30 sa deje v Duchu (Duch Pána je nado mnou...); v Lk 24,49 Ježiš prisľubuje Ducha Svätého Jedenástim, aby ich uschopnil stať sa jeho svedkami: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"“ Aj druhá časť Lukášovho diela - Skutky apoštolov - začínajú osobou Ducha Svätého - jeho zostúpením na prvé kresťanské zhromaždenie na Turíce (Sk 2).

Lukáš v časti 9,51-19,28 svojho evanjelia usporiadal materiál do jedného celku Ježišovej cesty do Jeruzalema, ktorá začína slovami: „Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema.“ Desať kapitol Ježiš vyučuje a koná mocné skutky stále vo vedomí si tejto cesty do Jeruzalema. V Skutkoch apoštolov Lukáš hovorí o Ježišových učeníkoch ako o nasledovníkoch Cesty. Toto označenie má obrazný význam a vyjadruje životný štýl a správanie človeka. Skutky apoštolov ukazujú, že cestu, ktorú prešiel Ježiš, teraz ňou kráčajú apoštoli, ktorí ohlasujú evanjelium v Jeruzaleme cez Judeu a Samáriu až po hranice sveta (Sk 1,8).

Lukášovo evanjelium je sústredené na Jeruzalem a jeho chrám. Evanjelium začína v jeruzalemskom chráme obetou kňaza Zachariáša a končí v jeruzalemskom chráme zmienkou, že po Ježišovom nanebovstúpení učeníci „s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Lukáš svojím dielom nás pozýva vstúpiť do dejín spásy, najskôr cez osobu Krista, ktorého predstavuje ako naplnenie dejín Izraela, potom v Cirkvi, ktorá nesie toto Slovo do celého sveta. Lukáš nás svojím dielom pozýva vstúpiť do dejín spásy, najskôr cez osobu Krista, ktorého predstavuje ako naplnenie dejín Izraela, potom v Cirkvi, ktorá nesie toto Slovo do celého sveta.

Popri Matúšovi aj Lukáš ponúka Ježišov rodokmeň. Chce totiž ukázať, že Ježiš nie je len naplnením prisľúbení pre izraelský národ, ale pre celé ľudstvo, keďže Adam je otcom celého ľudstva. V chválospeve Simeona v jeruzalemskom chráme sa o Ježišovi hovorí, že jeho narodenie je slávou pre Izrael, ale aj „svetlom na osvietenie pohanov.“ (Lk 2,32) Zámer Lukášovho dvojzväzku je pekne vidieť v citácii z Knihy proroka Izaiáša 40,3: „Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!… A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie.“ Tento citát preberá Lukáš na opísanie činnosti Jána Krstiteľa, ale doplní o výraz „A každé telo uvidí Božiu spásu“ v Lk 3,6.

Lk 19,41: Plač nad Jeruzalemom

Lk 19,41: Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním

Lk 19,42 a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami.

Lk 19,43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán.

Lk 19,44 Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“

Zničenie Jeruzalema rímskymi vojskami.

Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“

Lk 19,41 - Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním.Lk 19,42 Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami.Lk 19,43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán.Lk 19,44 Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“

Kontext a výklad

Tento úryvok z Lukášovho evanjelia (19:41-44) opisuje Ježišov príchod do Jeruzalema a jeho reakciu na pohľad na mesto. Ježiš, vidiac Jeruzalem, zaplače nad ním a predpovedá jeho zničenie, pretože mesto nerozpoznalo čas svojho navštívenia, teda príchod Mesiáša.

Proroctvo o zničení Jeruzalema

Ježiš predpovedá, že Jeruzalem bude obkľúčený, zničený a zrovnaný so zemou. Toto proroctvo sa naplnilo v roku 70 n. l., keď rímske vojská pod vedením Tita dobyli a zničili Jeruzalem, vrátane Druhého chrámu. Táto udalosť mala zničujúce dôsledky pre Židov a znamenala koniec židovského štátu na takmer dve tisícročia.

Dôvod Ježišovho plaču

Ježišov plač nie je len prejavom smútku nad budúcim zničením mesta, ale aj nad duchovnou slepotou jeho obyvateľov. Mesto nepoznalo „čas svojho navštívenia“, čo znamená, že nerozpoznalo Ježiša ako Mesiáša a odmietlo jeho posolstvo pokoja a spásy. Ježišov plač je teda prejavom jeho lásky a súcitu k ľuďom, ktorí sa odvracajú od Boha a smerujú k záhube.

Teologický význam

Tento úryvok má hlboký teologický význam. Ukazuje Ježiša ako proroka, ktorý predpovedá budúcnosť, ale aj ako Mesiáša, ktorý prináša pokoj a spásu. Zároveň zdôrazňuje dôležitosť rozpoznania Božieho pôsobenia v dejinách a prijatia jeho posolstva. Odmietnutie Ježiša a jeho posolstva vedie k tragickým dôsledkom, ako ukazuje zničenie Jeruzalema.

Súčasný Jeruzalem.

Ďalšie poznámky k výkladu

• Lk 2,1 - Augustus bol cisárom Rímskej ríše od roku 30 pred Kr. do roku 14 po Kr. "Celý svet" znamená vtedy známy svet, čiže Rímsku ríšu.
• Lk 2,2 - Quirinius (Publius Suplicius) stál dvakrát na čele Sýrie. V oboch prípadoch sa konalo sčítanie ľudu, prvýkrát v rokoch 8-4 pred Kr. a druhýkrát okolo roku 6 po Kr. Lukáš hovorí o prvom sčítaní ľudu. Podľa toho treba upraviť aj rok narodenia Krista. Pôvodca nášho letopočtu Dionýz Exiguus (zomrel roku 544) určil rok narodenia omylom o 5 až 8 rokov neskôr. Kristus sa narodil asi o 7 rokov skôr, čo zodpovedá roku 747 od založenia Ríma, a nie 754, ako to mylne vypočítal Dionýzius.
• Lk 2,3 - "Do svojho mesta" - čiže do mesta, z ktorého pochádzal ich rod.
• Lk 2,7 - "Prvorodený" znamená prvého narodeného syna, ktorý mal právo na dedičstvo (porov. 1, 32 a n.). Je to právny výraz a používa sa bez ohľadu na to, či nasleduje ďalší potomok, alebo nie.
• Lk 2,14 - "Dobrej vôle" v gr. "v ktorých má zaľúbenie".
• Lk 2,22 - "Dni očisťovania" určoval Mojžišov zákon (Lv 12, 1-4). Po narodení chlapca matka bola leviticky nečistá do 40 dní. Prinesením obety sa stávala čistou. Zároveň podľa zákona obetovala svojho prvorodeného Bohu. Bolo ho treba vykúpiť z kňazskej služby, pretože túto službu konal Léviho kmeň, a nie prvorodený ako kedysi.
• Lk 2,23 - Ex 13, 2. 12.
• Lk 2,24 - Lv 5, 7; 12, 8. Chudoba Svätej rodiny sa prejavuje aj pri obete očisťovania. Bohatší mali obetovať baránka a holuba. Chudobnejším rodinám bola povolená úľava a ako obetu mali dať pár hrdličiek alebo dva holúbky.
• Lk 2,26 - Mesiáša, ktorého Pán posiela.
• Lk 2,33 - Svätý Jozef je označený menom "jeho otec" (porov. aj 2 ,48), lebo bol mu pred zákonom "otcom" ako zákonitý manžel Panny Márie.
• Lk 2,35 - Keď budú prenasledovať Syna, bude trpieť aj matka. Nastane triedenie duchov v Izraeli a v celom ľudstve. Ľudia sa rozdelia: jedni pôjdu za Ježišom, iní zasa sa budú stavať proti nemu, pravda, na svoju škodu a záhubu.
• Lk 2,39 - Do Nazareta sa nevrátili hneď po obetovaní v chráme, ale až po návrate z Egypta. Lukáš sa o udalostiach, ktoré sa medzitým stali, nezmieňuje. Hovorí o nich Matúš.
• Lk 2,41 - Každý Žid od 12. roku bol povinný na Veľkú noc, Turíce a sviatok Stánkov putovať do jeruzalemského chrámu.
• Lk 2,48 - Panna Mária podľa zákona mohla nazvať svojho manžela Ježišovým otcom, aj keď mu bol v skutočnosti iba pestúnom.
• Lk 2,49 - Ježiš v odpovedi zdôrazňuje svoj božský pôvod aj to, že vôľa jeho nebeského Otca má prednosť pred vôľou jeho rodičov.

Prepojenie so Starým zákonom

Proroctvo o zničení Jeruzalema má korene aj v Starom zákone. Proroci ako Jeremiáš a Ezechiel varovali pred zničením Jeruzalema kvôli neposlušnosti ľudu voči Bohu. Ježiš tak nadväzuje na túto tradíciu a potvrdzuje, že Božie súdy sú spravodlivé a nevyhnutné, ak sa ľudia neodvrátia od svojich hriechov.

Poučenie pre súčasnosť

Aj pre nás má tento úryvok dôležité poučenie. Ježišov plač nad Jeruzalemom nás vyzýva k tomu, aby sme si uvedomili dôležitosť rozpoznania Božieho pôsobenia v našich životoch a prijatia jeho posolstva. Nemali by sme byť duchovne slepí a odmietať Boha, pretože to môže viesť k tragickým dôsledkom nielen pre nás, ale aj pre naše okolie. Namiesto toho by sme mali hľadať Boha, počúvať jeho slovo a žiť podľa jeho vôle.

tags: #evanjelium #podla #lukasa #19 #41