Evanjelium podľa Lukáša 19: Hlboké vysvetlenie a kontext

V evanjeliu podľa Lukáša 19 nachádzame hlboké posolstvá, ktoré presahujú len historický záznam. Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie kľúčových momentov tejto kapitoly.

Odlišné uhly pohľadu na Ježišove posledné slová

Evanjelista Matúš takmer bez zmeny sleduje podanie evanjelistu Marka, v ktorom zaznieva Ježišovo zvolanie: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46). V Lukášovom evanjeliu však ako posledné zaznievajú z Ježišových úst slová: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46; porov. Ž 31, 6). No a evanjelista Ján koncentruje našu pozornosť na kríž ako zavŕšenie Ježišovho poslania (porov. V duchu naplnenia Písma - podľa slov žalmu (porov.

V jednotlivých evanjeliách však skôr než o odlišnú „interpretáciu“ Ježišových slov ide o odlišný „uhol pohľadu“ na udalosť Golgoty. Hoci by boli jej očitými svedkami, v článkoch, ktoré vyjdú z ich pera, nájdeme rôzne formulácie, ba aj pohľady. Jednoducho preto, že hľadí na udalosť z inej pozície. V kľúčových informáciách sa všetci evanjelisti zhodujú.

Svätý Matúš rozvíja význam Ježišovej smrti prvkami apokalyptických udalostí bezprostredne po Ježišovom vydýchnutí. To svätý Ján zase vykresľuje tak, že Ježiš kráča celou cestou povýšenia na kríž až do konca z lásky a vo vnútornej slobode, vedome, priam „triumfálne“, v dokonalej túžbe po naplnení Otcovho plánu spásy. Nesie a vždy bude niesť obsiahle a zároveň kľúčové posolstvo pre našu spásu - od potvrdenia jeho hlbokej odovzdanosti v napĺňaní vôle Otca až po prejav solidarity s naším utrpením.

Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom

Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom opisujú traja synoptickí evanjelisti (Mt 19,16-22, Mk 10,17-22; Lk 18,18-23) v rámci mesiášskeho výstupu Ježiša do Jeruzalema. V Matúšovi 19 a Markovi 10 sa stretnutie s mladíkom uskutočnilo v judskom kraji za Jordánom, kam Ježiš odišiel z Galiley, aby sa tak vyhol Samárii. Z kraja za Jordánom neskôr vystúpil cez Jericho do Jeruzalema.

V kraji za Jordánom sa Ježiš stretá s rôznymi osobami: s farizejmi, deťmi a bohatým mladíkom. Pri stretnutí s bohatým mladíkom Pán Ježiš objasňuje vzťah človeka k materiálnym veciam. Kapitola 19 v Matúšovom evanjeliu nám takto vykresľuje vzťah k trom základným dobrám ľudskej osoby: k životnému partnerovi (Mt 19,1-12), k deťom (Mt 19,13-15) a k materiálnym veciam (19,16-30).

Komentár k stretnutiu

Pristúpme k bližšiemu porozumeniu túžby mladíka a Ježišovej ponuky. Všetci traja evanjelisti opisujú bohatého muža ako čestného, nikdy necudzoložil, nezabil, nekradol, nikdy krivo nesvedčil a ctil si svojho otca i matku! Matúš ho predstavil ako mladíka (19,22), Lukáš ako popredného muža, čiže židovského veriaceho na významnom poste (18,18). Pravdepodobne patril medzi chassidim, tzv. zbožných židov, ktorí milovali modlitbu a túžili po Bohu a jeho prítomnosti.

Mladík prišiel k Ježišovi a vyjadruje mu úctu oslovením učiteľ, podľa Marka dokonca k nemu pribehol a kľakol si pred ním (10,17). U Marka a Lukáša nájdeme v oslovení učiteľ dobrý určité zalichotenie Ježišovi, ktoré on odmietol a upozornil mladíka na pravý prameň dobra v Bohu. Mladík sa pýta Ježiša, čo dobré má robiť, aby mal večný život. Mladíkovi záleží na Ježišovom názore, trojité dopytovanie svedčí o tom, že sa pýta Ježiša ako toho, o kom je rozhodne presvedčený, že mu môže ukázať cestu k večnému životu.

V príbehu prekvapuje Ježišov dôraz na výraz dobré. Na otázku Ježiš položí protiotázku a tvrdenie: Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. V židovskej tradícii sa z úcty k Bohu nespomínalo Božie meno. Ježiš tu taktiež priamo Boha nespomenul, ale ako veriaci žid označil výrazom dobrý samého Boha.

Keď chcel niekto u židov poznať „dobro“ a „dobrého“, týkalo sa to priameho vzťahu s Bohom. Ježiš v odpovedi mladíkovi jasne hovorí, že večný život sa dá dosiahnuť plnením príkazov zákona. Dodržiavanie zákona je podľa židovského učenia prostriedkom k spáse.

Mladík chcel druhou otázkou spoznať, ktoré prikázania sú najdôležitejšie pre zachovávanie. Židovská tradícia počítala z piatich Mojžišových kníh zákona až 613 príkazov a zákazov. Spomíname si tiež na otázku zákonníka položenú Ježišovi v jeruzalemskom chráme o najdôležitejšom prikázaní. Ježiš vymenoval tentoraz mladíkovi prikázania z druhej tabule Desatora týkajúce sa blížneho, najskôr štyri zákazy: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! a jeden príkaz o úcte k rodičom.

V Matúšovi nájdeme navyše pridaný aj zhrňujúci príkaz lásky voči blížnemu z Knihy Levitikus 19,18b: miluj svojho blížneho ako seba samého považovaný za najlepší súhrn celého zákona. U Marka je obdobne navyše zákaz: Nebudeš podvádzať (porov. Lv 19,13a). Odlišnosť poradia a počtu príkazov v spracovaní udalosti s mladíkom v evanjeliách poukazuje na voľnejšie podávanie príkazov Desatora za čias Ježiša.

Tento zoznam príkazov nás prekvapuje ešte v inej, záhadnejšej veci: chýbajú v ňom totiž príkazy týkajúce sa vzťahu s Bohom. Tento vzťah je však vrcholom celého stretnutia a nepriamo ho vystihne následná výzva Ježiša mladíkovi po rozdaní majetku prísť k Ježišovi a nasledovať ho. Vzťah s Bohom sa v príbehu odhaľuje tak v úplne novej perspektíve, cez Ježiša, v ktorom je mimoriadne Boh s nami, Emanuel.

Mladík nie je teda ďaleko od Božieho kráľovstva, ako nebol od neho ďaleko ten zákonník, ktorý stál pred Ježišom a chválil ho za zhrnutie príkazov do dvojitého príkazu lásky k Bohu a k blížnemu a zmienil sa, že ich plnenie je viac ako všetky zápalné a ostatné obety (Mk 12,33). Po Ježišovom menovaní príkazov mladík napoly hrdý konštatuje: Toto všetko som zachovával. Matúš vynechal vo vete mladíkovo objasnenie od mojej mladosti, čo by bolo nadbytočné v prípade toho, kto sa nachádza v období mladosti. Mladík napoly sklamaný však jasne cíti, že mu čosi chýba.

Vie, že neprestupovať príkazy a nerobiť zlo nie je vrcholom životného snaženia. Veď ani mŕtvi neprestupujú zákazy a v úcte voči rodičom sa nedokážu prehrešiť. Mladík chce niečo viac, preto sa znova pýta Ježiša: Čo mi ešte chýba? Táto otázka nie je v Markovom a Lukášovom evanjeliu. U Marka nájdeme zasa pred výzvou mladíkovi výnimočný detail pred záverečnou výzvou mladíkovi: Ježiš naňho pozrel s láskou (10,21). Akoby chcel Ježiš týmto pohľadom v mladíkovi vzbudiť sympatiu a odpoveď pre to, k čomu ho vyzve. Nechať sa premôcť touto láskou je základom večného života.

Tento pohľad lásky zanechá zároveň človeka smutného, dokiaľ sa mu nepodvolí. V závere stretnutia zaznie výzva Ježiša: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Po úvodnej podmienke zazneli mladíkovi konkrétne príkazy, ktoré presahujú povahu odporúčania. Ježiš tu ide ponad riadnu cestu spásy, akú poznali zbožní židia.

Ježišovu výzvu predchádza viacznačný úvod: ak chceš byť dokonalý. Niečo podobné zaznelo všetkým poslucháčom v Ježišovej reči na vrchu v radikálnej požiadavke v podobe imperatívu: Buďte dokonalý ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt,5,48). Slovo dokonalý má zásadnú dôležitosť pre Matúša. Grécky výraz téleios môže značiť dospelý, čo by bol opak k mladíckemu veku pýtajúceho sa.

V biblickej židovskej tradícii však hebrejský výraz tamím prekladaný ako téleios znamená úplný; a táto úplnosť označuje nerozdelenú poslušnosť a oddanosť Bohu. Význam úplný veľmi dobre zodpovedá mladíkovej otázke: čo mi ešte chýba? Ježiš chce priviesť mladíka k oddanosti Bohu cez nezvyčajný spôsob života, ako to urobil už pri povolaní apoštolov. Kvôli dokonalosti je potrebné urobiť niečo, čo ide ponad normálny a bežný spôsob, čiže pripútať sa k Ježišovi: Potom príď a nasleduj ma!

Výzvu k nasledovaniu predchádzala požiadavka: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Táto výzva k zrieknutiu sa majetku bola nevyhnutná špecifická podmienka pre mladíka, aby získal požadovanú nerozdelenosť srdca a pravý poklad v nebi, čiže nebeské kráľovstvo. Mladík má konať ako človek, ktorý keď našiel poklad v poli, spontánne predal všetko, čo mal a kúpil pole s pokladom (Mt 13,44). Ježiš tu navrhuje dokonalosť bez limitov, ktorá sa konkretizuje cez radikálnu lásku k chudobným a potom najmä v obetavom nasledovaní Ježiša na ceste kríža.

Záverečný verš: Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok utvorí zo stretnutia pomerne smutný príbeh evanjelia. Slovo Ježiša uviedlo mladíka do hlbokej krízy. V jeho srdci začína boj. Túžba po nasledovaní Ježiša a po získaní večného života bude v ňom neupokojená, pokiaľ sa neoslobodí od otroctva svojmu idolu. Radosť je často v evanjeliách plodom vzdania sa materiálnych dobier, zatiaľ čo smútok pociťuje človek naviazaný na materiálne dobrá, ktoré vlastní, alebo ktoré skôr vlastnia jeho. Ježiš však už predtým povedal: Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať.

Tri hlavné témy príbehu

Príbeh o stretnutí Ježiša s bohatým mladíkom otvára niekoľko dôležitých tém:

1. Idealizmus mladého človeka: Príbeh otvára tému idealizmu mladého človeka v túžbe po dokonalosti. Mladí ľudia vo svojom ideálnom veku mladosti túžia asi najviac po dokonalosti. No kresťanská dokonalosť spočíva po celý život v nasledovaní Ježiša Krista do Otcovho domu, po zrieknutí sa všetkého, čo nám v tom prekáža.
2. Evanjeliová chudoba: Chudoba svedčí o tom, že Boh je jediným pravým bohatstvom človeka. Ak sa prežíva podľa Kristovho príkladu, ktorý hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobný, aby sme sa my jeho chudobou obohatili (2 Kor 8,9), vyjadruje úplné sebadarovanie, aké sa uskutočňuje medzi troma božskými osobami.
3. Výzva nasledovať Ježiša: Výzvu Ježiša bohatému mladíkovi z príbehu chápeme viac ako len evanjeliovú radu pre niektorých vybraných ľudí. Ježišova výzva zaznieva istým spôsobom každému, kto chce Ježiša nasledovať v konkrétnych životných podmienkach.

Nasledovať Ježiša v chudobe a postoji odstupu od bohatstva, majetkov a mamony je iste pozvanie pre všetkých veriacich v Ježiša Krista a nielen tých. Nezabúdame na slová Ježiša, že je nemožné slúžiť Bohu a mamone. Niektorí sú pozvaní zložiť sľub chudoby, iní ju žijú bez sľubov - a vždy je tento odstup od majetkov a vlastnenia natoľko platný, nakoľko je nasledovaním Ježiša a nakoľko je zároveň prorockým znamením pre všetkých. Evanjeliovo prijatá chudoba nám dáva slobodu voči osobám, veciam, postaveniu v tomto svete, kde sme pútnikmi, a vždy máme po nej túži...

Stretnutie Ježiša so Zachejom

Pri dnešnom stretnutí Lectio divina sa chceme sústrediť na postavu Zacheja, ktorý nezostal ľahostajný, keď sa dozvedel, že okolo pôjde Ježiš. Urobil všetko, čo dokázal, aby ho videl. A vieme, že jeho túžba bola naplnená oveľa viac, ako očakával.

Ježiš sa nachádza na ceste z Galiley, ktorá je na severe Palestíny, smerom na juh, do hlavného mesta Jeruzalema. Ide o ústrednú cestu Ježišovho verejného účinkovania. Keď sa blíži k Jeruzalemu, opakuje im už po tretí raz, že ho čaká opovrhnutie, potupenie a smrť, ale že „tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (18,33). Zostáva však nepochopený od svojich najbližších - učeníci jeho slovám nerozumejú (porov. 18,34).

Aby človek chápal Ježišovu cestu, potrebuje sa nechať uzdraviť ako slepec v úryvku, ktorý v Lukášovom evanjeliu bezprostredne predchádza stretnutiu Ježiša so Zachejom (porov. 18,35-43). To sa už Ježiš nachádza v Jerichu, ktoré je jeho poslednou zastávkou pred vystúpením do Jeruzalema. Ide o skutočný výstup, pretože Jericho - považované za najstaršie mesto na svete - je položené oveľa nižšie.

Práve Lukášovo evanjelium zdôrazňuje, že majetky sú prekážkou na ceste spásy (porov. 18,24). Osvojiť si tento povrchný pohľad by však znamenalo zaradiť sa do zástupu, ktorý sa stáva prekážkou medzi Zachejom a Ježišom. Zástup v Zachejovi vidí len hriešneho človeka (porov. 19,7). Evanjelista však v rozprávaní pokračuje a dáva nahliadnuť do jeho vnútra, ktoré napĺňa túžba: „...zatúžil vidieť Ježiša, kto to je“ (v.3). Je pravda, že aj Herodes chcel vidieť Ježiša - ako o tom hovorí Lukáš na inom mieste (porov. 9,9; 23,8) - lenže to bolo zo zvedavosti a dychtivosti po senzáciách. Zachej hľadal niečo viac. Hľadal, „kto to je“, teda kým Ježiš je skutočne. Hľadal jeho identitu. Spozná ju, keď sa jeho pohľad stretne s Ježišovým.

Zachej sa nenecháva odradiť ťažkosťami; dáva sa viesť túžbou. Je tak naliehavá, že beží a podniká prvý nečakaný krok: napriek svoju veku a postaveniu sa nehanbí vyliezť na strom (porov. 19,4). Drevo stromu, na ktorý vystupuje Zachej, sa stáva hlbokým predobrazom dreva kríža, stromu života, ktorý prijíma všetkých a nesie hriechy všetkých. Je drevom krajnej pokory a vydanosti. Prvý človek, Adam, ktorého povolaním bolo byť podobným Bohu, si zmýlil strom - zvolil si moc, ktorá ho oslepila.

Keď si uvedomil svoje zlyhanie, schoval sa medzi stromami záhrady, aby ho Boh nevidel (porov. Gn 3). I Zachej sa ukryl v korune stromu - ale preto, aby videl. Zvolil si strom života, strom skutočného poznania, ktorý mu umožní „vidieť“ to jediné dobro, v ktorom niet nijakého zla: Ježiša, ktorý prechádza a napĺňa Boží plán spásy.

Evanjelista začína 5. verš slovami: „Keď Ježiš prišiel na to miesto...“ Je to takmer navlas rovnaký výraz ako použije neskôr pri Ježišovom príchode na Kalváriu (23,33: „Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka...“). Udalosť spásy, ktorá sa zavŕši na Golgote, sa začína uskutočňovať už teraz, na začiatku výstupu do Jeruzalema, a to záchranou Zacheja, ktorému navracia dôstojnosť človeka. Nakoniec, Ježišovo „dnes“ adresované Zachejovi - „...dnes musím zostať v tvojom dome“ - má svoje echo v tom „dnes“, ktoré dáva ako prísľub kajúcemu zločincovi na kríži: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (23,43). Záchrana neznesie odklad. Uskutočňuje sa dnes, tu a teraz, pre každého, kto prijíma Ježiša ako Zachej - s okamžitou poslušnosťou jeho slovu a s radosťou, ktorá je sprievodným javom spásy (porov.

Úplne ináč ale vníma Ježišovo gesto okolostojaci zástup. „Všetci šomrali“ (v.7). Ich obvinenie „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ nie je namierené natoľko voči Zachejovi - hoci mu dáva nálepku „hriešnik“, teda ten, kým sa opovrhuje. Oveľa viac reptanie povstáva proti Ježišovi, ktorý už skôr dostal od farizejov prezývku „priateľ mýtnikov a hriešnikov“ (7,34). Symbolicky sa tak na strom hanby, z ktorého práve zostúpil Zachej, dostáva samotný Ježiš. On sa však obťažil hriechmi všetkých, aby ich navždy zanechal na dreve pohoršenia, na kríži (porov.

Vtedy - zdá sa, že sa to udialo pred očami všetkých - koná Zachej druhý nečakaný krok. Nevracia späť obvinenie zástupu (dokonca akoby si ho vôbec nevšímal), ale odpovedá na Ježišovo gesto ako ten, ktorý v Ježišovom pohľade spoznal správnu cestu. Svoj záväzok rozdať polovicu majetku chudobným a vrátiť, ak sa dopustil nespravodlivosti (porov. v.8), formuluje v prítomnom čase: „dávam“ a „navraciam/splácam“ - akoby hovoril o svojej zvyčajnej praxi a nie o jednorazovom skutku. Nedáva úplne všetko, lebo polovica mu ešte zostáva; no zároveň ide omnoho ďalej ako predpisuje Zákon a zvyky.

„Dnes prišla spása do tohto domu...“, potvrdzuje vzápätí Ježiš (Lk 19,9). Doslova jeho výrok znie: „dnes sa stala [gr. egéneto] v tomto dome spása“, pretože spása sa deje vždy tam, kde Božia prítomnosť premieňa človeka. Slová, že i Zachej je „Abrahámovým synom“, znamenajú, že patrí do zástupu požehnaných (spomeňme si na Boží prísľub z Knihy Genezis 12,2 pri Abrahámovom povolaní: „Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa [...] a ty budeš požehnaním“). Hoci vlastní súkmeňovci ním pre jeho zamestnanie opovrhujú, on sám svojím vnútorným postojom a vonkajším činom ukazuje otvorenosť pre Božie kráľovstvo.

Záverečná Ježišova veta: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (v.10) je kľúčom nielen k nášmu úryvku, ale k celému poslaniu Božieho Syna na zemi. Celé Písmo hovorí o Bohu, ktorý hľadá človeka (a evanjelista to krásne zobrazil na podobenstvách v 15. kapitole - o hľadaní stratenej ovce, stratenej drachmy i strateného syna). Vo výraze „Syn človeka prišiel hľadať...“ používa Lukáš to isté sloveso „hľadať“ [gr. zéteō] ako na začiatku v prípade Zacheja, ktorý „túžil“ - doslova „hľadal“ Ježiša. Boh nachádza toho, kto ho hľadá. Hľadá ho však len ten, kto už bol istým spôsobom Ním nájdený a komu uzdravil zrak ako slepcovi, aby mohol po ňom túžiť. Hľadajúci spoznáva, že je už nájdený a zachránený.

Po vnímavom čítaní úryvku sa teraz zamyslime nad niektorými témami, ktoré nám Božie slovo predkladá ako posolstvo pre náš život.

Témy na zamyslenie

1. Bohatstvo: Zlo totiž nespočíva v majetku ako takom. Je to postoj k bohatstvu, ktorý sa môže stať nezriadeným a môže pokriviť charakter človeka. Majetok, na ktorom človek úzkostlivo lipne, je prekážkou nasledovania Ježiša, je bariérou, ktorá bráni človeku otvoriť sa pre dar spásy.
2. Hľadanie naplnenia: Postava Zacheja nás ďalej pozýva hľadať v živote to, čo nás naozaj naplní. V srdci každého z nás je mnoho túžob. Niektoré sú povrchné, iné siahajú hlbšie; niektoré majú krátke trvanie, iné napĺňajú podstatnú časť nášho života.
3. Stretnutie s Ježišom: Nevieme, čo sa odohrávalo v Zachejovi, keď liezol na strom. Môžeme si však domyslieť, aké pocity ho napĺňali. Nie je vylúčené, že prežíval určitý strach, keď videl, že sa Ježiš približuje. Vieme ale, že v okamihu, keď sa jeho pohľad stretáva s Ježišovým, spoznáva v Ježišovi priateľa, ktorý ho prijíma bez jediného slova výčitky, a to mu pomáha vrátiť sa späť medzi ľudí, zmeniť sa.

V tabuľke nižšie sú zhrnuté kľúčové postavy a ich rola v príbehoch z evanjelia podľa Lukáša 19:

Tieto príbehy sú pre nás inšpiráciou a výzvou, aby sme sa zamysleli nad svojím životom a nasledovali Ježiša Krista.

Zamyslite sa nad tým, ako môžete aplikovať tieto princípy vo svojom živote a ako môžete byť lepším nasledovníkom Krista.

tags: #evanjelium #podla #lukasa #19