Evanjelium podľa Márie Magdalény: Obsah a Význam

Mária Magdaléna, jedna z najuznávanejších, ale aj najzáhadnejších postáv Biblie, bola v priebehu storočí predmetom nespočetných interpretácií a mýtov. Často ju vnímajú ako hriešnicu, Ježišovu manželku alebo ženu posadnutú démonmi, no čo o nej naozaj vieme? Mária Magdaléna je v Biblii opísaná ako nasledovníčka Ježiša Krista a svedok jeho ukrižovania.

Noli me tangere (Nedotýkaj sa ma) - Zobrazenie Márie Magdalény a Ježiša po jeho vzkriesení.

Biblické zmienky o Márii Magdaléne

Sväté písmo jej nevenuje veľa pozornosti. Prvýkrát ju menom spomína svätý Lukáš v 8. kapitole svojho Evanjelia, keď píše o niekoľkých ženách, ktoré Ježiš oslobodil „od zlých duchov a od neduhov,“ pričom „Máriu, zvanú Magdaléna, opustilo sedem zlých duchov.“ (porov. Lk 8, 2). Potom ho spolu s ostatnými ženami a apoštolmi nasledovala, keď „putoval [po] mestách a dedinách, učil a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve.“

Ďalšie dve zmienky o budúcom "apoštolovi apoštolov" sa nachádzajú v evanjeliách svätého Marka a svätého Jána. Prvý z nich o nej píše na začiatku poslednej, 16. kapitoly svojho diela, v ktorej píše o prázdnom hrobe, ktorý práve našla "Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova, a Salome". Práve im povedal mladý muž, oblečený v bielom rúchu: "Hľadáte Ježiša Nazaretského, ukrižovaného; vstal, nie je tu. (...) Ale choďte, povedzte jeho učeníkom a Petrovi: Ide pred vami do Galiley; tam ho uvidíte, ako vám povedal" (Mk 16, 1-9). A napokon v 20. kapitole Jánovho evanjelia čítame, že "v prvý deň po sobote, keď bola ešte tma, Mária Magdaléna išla k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odsunutý. Rozbehla sa teda, prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a povedala im: "Pána vzali z hrobu a my nevieme, kde ho položili."" (Jn 20, 1-2).

Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak.

Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil - ako prvej z ľudí - sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Tak sa stala prvou, ktorá zvestovala apoštolom, že Ježiš skutočne žije.

Východní kresťania jej dávajú titul: „Apoštolka apoštolov“.

Identifikácia s inými Máriami

Mária Magdaléna sa niekedy stotožňuje s inými Máriami, napr. s Máriou s Betánie, sestrou Marty a Lazára, alebo s hriešnicou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy u Šimona. Takisto sa stotožňuje s Máriou Egypťankou, ktorá bola hriešnicou a po obrátení žila ako pustovníčka pri rieke Jordán.

Predovšetkým ju teda začali stotožňovať s otvorenou hriešnicou, o ktorej sa zmieňuje evanjelium svätého Lukáša (7, 36-50), a s Máriou, Lazárovou sestrou, ktorá sa objavuje v opise scény u svätého Jána, keď umyla nohy Pána Ježiša, hosťa farizeja, vonnými mastami (11, 2). Prvým známym starokresťanským spisovateľom, ktorý v týchto dvoch ženách videl svätú Máriu z Magdaly, bol pápež Gregor I. Veľký (zomrel roku 604).

Ježiš v dome Márie a Marty - Rembrandt Harmensz. van Rijn

Podľa tradície Mária Magdaléna po zoslaní Ducha Svätého prešla na územie dnešného južného Francúzska (okolie Marseille a Aix), kde ohlasovala vieru v Krista. Potom strávila tridsať rokov na púšti v St. Baume. Na konci svojho života prišla do Efezu, kde zomrela. Tam ju aj pochovali. V roku 899 preniesli jej pozostatky do Carihradu.

Gnostické Evanjeliá a Mária Magdaléna

Texty z kanonických evanjelií, ktoré napísali Matúš, Marek, Lukáš a Ján, však nie vždy poskytujú jednotný obraz o jej živote. Nekanonické evanjeliá, čiže rané kresťanské spisy, ktoré nie sú súčasťou Nového zákona, ponúkajú rôzne interpretácie jej vzťahu s Ježišom. Niektoré z týchto textov poukazujú na to, že „mužskí učeníci ju odmietajú, pretože je žena,“ hovorí James R.

V biblických evanjeliách sa sem-tam objaví zopár poznámok o Márii Magdaléne, no gnostické spisy obsahujú provokatívne náznaky, aký dôležitý môže byť jej vzťah k Ježišovi, ako aj jej rola medzi Ježišovými učeníkmi. Sofiánske Evanjelium sv. Márie Magdalény pozostáva z 250 silných, poučných a múdrych výrokov, ktoré môže čitateľ využiť ako zdroj denného rozjímania a duchovného rastu. Nijaká tajná ústna tradícia takéhoto rozsahu ešte nebola zaznamenaná a nikto ešte nepredstavil Máriu Magdalénu ako mocnú bohabojnú ženu, Ježišovu najdôvernejšiu nasledovníčku, milovanú ženu a ženské stelesnenie Kristovho zjavenia: Krista Sofiu.

Koncom roku 2023 bol publikovaný fragment papyrusu P.Oxy 5577, ktorý môže priniesť nové poznatky o Ježišových učeníkoch. „Mária Magdaléna mohla byť jednou z Ježišových najbližších učeníčok,“ tvrdí Schrader Polczer. Tento papyrus hovorí o žene menom Mária, ktorú Ježiš učí, ako sa stať „obrazom večného neporušiteľného svetla“.

Je dôležité poznamenať, že väčšina odborníkov kladie ich vznik ku koncu druhého alebo k začiatku tretieho storočia, čo je oveľa neskôr ako kánonické evanjeliá. Tieto gnostické spisy odrážajú mienku o materiálnom svete, ktorá sa nezhoduje so Starým ani Novým zákonom. Tendencia urobiť práve z Ježiša zjavovateľa bludných mystických prúdov je v týchto spisoch nepopierateľná.

Mýtus o Hriešnici

Týmto nejednotným opisom prispel aj mýtus, že Mária Magdaléna bola prostitútka, ktorý siaha až do roku 591. Vtedy pápež Gregor I. omylom spojil Máriu s „hriešnicou“, ktorú spomína Lukášovo evanjelium.

A potom prišlo šieste storočie a pápež Gregor Veľký, ktorý Máriu Magdalénu a ženu hriešnicu spojil do jednej postavy. Z toho, čo som o Gregorovi čítala, verím tomu, že mal k tomu dobré a úprimné úmysly. Hovorím si, občas si možno všetci trocha domýšľame, čo by mohlo byť a chceme aj odpovede, ktoré sa v Biblii nie sú. Vraj bolo v tom čase a v tej ich konkrétnej situácii potrebné mať príklad kajúceho hriešnika. Niekoho, kto naozaj radikálne zmenil svoj život. Nech sa ukáže sila pokánia! Ale v konečnom dôsledku to vypálilo veľmi zle.

Mária Magdaléna nikdy nebola hriešnica !!! To len pápež, tuším Gregor, zmiešal do kopy tri Márie, a tak vzniklo obrovské nedorozumenie. Urobil to zámerne alebo omylom? Po druhom Vatikánskom koncile cirkev Máriu Magdalénu oficiálne rehabilitovala, ale len potichučky.

Archeologické NáLezy

Okrem textových zdrojov sa vedci snažia objasniť život Márie Magdalény aj pomocou archeológie. Podľa Jamesa R. Mnoho ľudí verí, že Magdaléna pochádzala z mesta Magdala, ktoré sa nachádzalo na brehu Galilejského mora. Archeologička Marcela Zapata-Meza potvrdzuje, že existujú staroveké ruiny mesta Magdala, no odborníci ako Elizabeth Schrader Polczer a historička Joan E.

Da Vinciho Kód a Kontroverzie

Kniha amerického spisovateľa Dana Browna Da Vinciho kód zožína od jari minulého roka obrovský čitateľský ohlas i na Slovensku. Po Harry Potterovi sa z nej stala v priebehu roka už aj u nás kultová kniha. Jej náklad prekročil už 100 tisíc výtlačkov. Po umeleckej stránke sa nedá autorovi románu uprieť jeho rozprávačský talent. Jeho triler má napínavé zvraty a zápletku, v knihe sa originálnym spôsobom otvára množstvo tém, ktoré v dejinách vždy zabrali (maliarske umenie, gnostické evanjeliá, legenda o gráli, kabala, templári, slobodomurári, symbolika, šifry). Kniha je veľmi pútavá, miestami až zábavná.

Veľmi neprístojnou sa kniha stáva pre svoju tému a propagandu o Ježišovi a tiež pre ostrú kritiku prvotnej Cirkvi, ale aj súčasnej „mocenskej“ Katolíckej cirkvi, ktorej vedenie v románe podporuje cirkevnú skupinu Opus Dei, aby cez ňu zatajovala oslobodzujúcu pravdu a novú náboženskú múdrosť o Ježišovi.

Medzi týchto svätých potomkov patrí, na jej vlastné veľké počudovanie, aj inteligentná a sympatická Sophie Neveu. Happyend románu netvorí len nájdenie symbolu grálu, teda posvätného ženstva v slobodomurárskom chráme v škótskom Rosslyne, ale nájdenie rodiny aj pre Sophie bez rodičov, nájde svoju starú matku a brata, ktorý je tiež z línie kráľovských potomkov Ježiša.

Od svojej prvej stránky pomenovanej Fakty sa chce román javiť čitateľovi ako historická fikcia s vedeckými a historickými faktami. V skutočnosti zostáva len čírou fikciou vo vedecko-historickom šate. Zrodila sa v hlave Dana Browna, ktorý do nej vniesol mimochodom aj výdatnú dávku protikatolíckej propagandy.

Význam Márie Magdalény

Aj keď chýbajú presné historické dôkazy, Mária Magdaléna sa stala patrónkou pre tých, ktorí boli v spoločnosti marginalizovaní. Po stáročia sa jej postava spájala s malomocnými a padlými ženami. „Mária Magdaléna hlboko rezonuje s mnohými ľuďmi, ktorí majú pocit, že ich hlasy a príbehy neboli vypočuté alebo ocenené,“ hovorí Schrader Polczer.

Antonella Luminiová vo svojom komentári k tomuto sviatku v L'Osservatore Romano uviedla zaujímavý postreh: "Ak Mária, Ježišova matka, stelesňuje čistotu počiatku, potom Mária Magdaléna stelesňuje úsilie o premenu, ktoré na seba berie ľudská prirodzenosť, keď sa jej dotkne Božia láska." To zdôrazňuje aj ikonografia, ktorá ju zobrazuje ako kajúcnicu, ktorá sa po prijatí milosrdenstva stáva vzorom milosrdenstva, berúc na seba bremeno ľudskosti.

Sv. Gregor Veľký takto uvažuje nad sv. „Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala.“ Tu treba uvážiť, aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. Najprv teda hľadala a nenašla. Vytrvalo hľadala ďalej a našla. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosti, že našli. Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami.

Tabuľka: Porovnanie Márií v Biblii

tags: #evanjelium #podla #marie #magdaleny