V Uhorsku, a nielen tam, bolo 17. storočie turbulentným obdobím, plným náboženských rozporov, vojnových šarvátok, morových nákaz a ďalších pohrôm. Tie trápili nielen obyčajných ľudí, ale aj šľachticov, laikov aj duchovenstvo, mužov aj ženy, všetky vekové kategórie. Išlo o obdobie, keď bola ľudská psychika vypätá po celé generácie.
Bezbrehé porušovanie ľudských i Božích zákonov bez akéhokoľvek pocitu viny či strachu z odplaty viedlo zákonite k očakávaniu konca sveta. Celkom prirodzene vznikala u ľudí potreba, túžba po hmatateľnejších dôkazoch o tom, že človek v tejto mizérii nie je sám. Ľudia očakávali Boží zásah, či už v negatívnom prejave posledného súdu alebo v pozitívnom prejave zázraku.
V Uhorsku bolo 17. storočie aj obdobím intenzívneho zápolenia dvoch kresťanských náboženských smerov - katolicizmu a protestantizmu. Zázraky, či mimoriadne udalosti, sprevádzajú dejiny kresťanskej Európy, Uhorsko nevynímajúc. Aj historická Spišská stolica bola svedkom mnohých udalostí tohto typu. Každá obec, mesto, či mestečko, by vo svojich dejinách iste našlo aspoň jeden zázrak, ktorý sa odohral.
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči
Predložená štúdia nemá ambíciu zmapovať všetky záhadné a nevysvetliteľné udalosti, ktoré sa v danom období udiali na Spiši, to by bola príliš široká téma, a tak sa zameria len na zmienky o nadprirodzených udalostiach spojených s pôsobením Spoločnosti Ježišovej.
V písomných záznamoch, ktoré jednotliví členovia jezuitskej rehole viedli, predovšetkým v diáriách a kronikách, sa možno stretnúť so zmienkami o výnimočných a nadprirodzených javoch, ktoré boli súčasťou kultúry raného baroka a patrili k účinným „zbraniam“ jezuitskej spirituality.
Čo je to zázrak?
Termín zázrak sa v slovenčine dá etymologicky vysvetliť ako niečo, čoho príčina sa deje „za ľudským zrakom“, mimo jeho vnímania. Latinský ekvivalent miraculum označuje objekt údivu (z miror, mirari = diviť sa, čudovať sa). Zázrak sa v zjednodušenom filozofickom koncepte dá charakterizovať ako udalosť, ktorá sa nedá vysvetliť prírodnými zákonmi.
Teologický výklad zázraku ide o čosi ďalej. Poníma ho ako „udalosť, ktorá sa odohrala spôsobom nezvyčajným, alebo odlišným od bežného konceptu, a to pôsobením Boha, alebo iného inteligentného prostriedka, ktorý presahuje človeka.
Moderná cirkev však vo svojej zodpovednosti voči čistote Kristovho učenia a v súvislosti s historickou skúsenosťou postupuje v týchto otázkach nanajvýš opatrne. V súčasnej teológii katolíckej cirkvi sa za zázraky berú len mimoprirodzené uzdravenia. Za zázrak sa, na rozdiel od 17. storočia, dnes už nepovažuje morálne obrátenie, konfesijná konverzia, ani záchrana od majetkovej ujmy.
V súčasnosti sa zázraky skúmajú predovšetkým v súvislosti s procesom beatifikácie či kanonizácie - teda vyhlásenia za blahoslaveného či svätého. To zároveň vysvetľuje situáciu vnímania zázrakov katolíckou cirkvou v súčasnosti.
Akékoľvek správy o zázrakoch sa na začiatku sústreďujú na otázku dôveryhodnosti záznamov. Dôveryhodnosť svedectva o zázraku je totiž sama osebe špeciálnou otázkou. V súčasnosti v procese cirkevného uznania zázraku v katolíckej cirkvi túto otázku skúma nielen teológia, ale aj ďalšie vedecké disciplíny, predovšetkým medicína. Cirkevné uznanie zázraku je dlhodobý proces, ktorého rozsah a trvanie môže niekedy - vzhľadom k netrpezlivosti propagátorov údajného zázraku - viesť k vytváraniu rôznych samozvaných ľudových kultov a neoficiálnych pútnických miest.
Kategórie zázrakov
Zázraky možno rozdeliť do dvoch skupín:
- Zázraky a mimoprirodzené udalosti spojené so životom a po smrti s kultom veriaceho človeka, ktorý zomrel v povesti svätosti.
- Zázraky spojené s konkrétnymi miestami a kultom konkrétneho svätca. Typickým príkladom sú mariánske pútnické miesta, napríklad Lurdy, kde sa zázračné uzdravenia vyskytujú aj v súčasnosti.
V súvislosti s druhou skupinou logicky nastupuje otázka ďalšej, tretej skupiny nadprirodzených prejavov, ktorými sú zjavenia. Zjavenie - revelácia (z lat. revelare = „odhaliť závoj“), či apokalypsa (z gr. ἀποκάλυψις = apokalypsis = „odhalenie“) je z teologického hľadiska Božie odhalenie skrytej pravdy.
Rozlišujeme prirodzené zjavenie (Boha spoznávame na základe súvislostí sveta, ktorý nás obklopuje) a nadprirodzené zjavenie. Toto nadprirodzené zjavenie nevylučuje prirodzené, práve naopak, opiera sa oň tak, že ho zdokonaľuje.
Delenie zjavení
Nadprirodzené Božie zjavenie delíme na:
- Verejné: určené všetkým ľuďom a záväzné pre všetkých. Sem patrí predovšetkým život, smrť, zmŕtvychvstanie a učenie Ježiša Krista. Verejné zjavenie sa podľa učenia katolíckej cirkvi skončilo smrťou posledného z apoštolov.
- Súkromné: zaväzujú len danú osobu, ktorej boli dané (napr. zjavenie sv. Margite Alacoque o úcte Božského srdca).
O Božom zjavení sa pre katolíkov záväzne vyjadruje vieroučná konštitúcia Dei verbum, ktorú 1965 vydal II. Vatikánsky koncil.
Dnes už nemáme možnosť preskúmať zdravotný, psychický, psychosomatický alebo nejaký iný stav človeka, svedka či objekt údajného zázraku, ktorý sa udial v 17. storočí. V tomto ohľade nám neostáva nič iné, len sa oprieť o matku všetkých vied - filozofiu.
Na základe naznačených východísk sa historické správy o rôznych nadprirodzených udalostiach a udalostiach, opisovaných ako zázraky v 17. storočí na Spiši, dajú rozdeliť do niekoľkých skupín a podskupín.
- Prvú skupinu tvoria zázraky spojené s konverziami a morálnymi, či doktrinálnymi otázkami.
- Druhou skupinou sú „hagiografické“ zázraky, spojené s menami konkrétnych svätcov a zasvätení.
Prvé zo záhadných udalostí, ktorým sa budem venovať, sú spojené s osobou spišského župana Krištofa Thurza/Turza z Betlanoviec (spišský župan 1603 - 1614). Čo do konverzií, ide o skutoč...
[1/27] Mariánska hora hostila pol milióna pútnikov počas týždňa Levočskej púte ! (04. 07. 2023)
Levoča a Mariánska Hora dnes
Levoča je mestská pamiatková rezervácia s bohatou históriou. Mestské opevnenie bolo založené okolo roku 1310 a vybudované v 1. štvrtine 14. storočia. Farský kostol sv. Jakuba je starší gotický kostol, stavaný od 1. tretiny 14. storočia. Kostol sv. Ladislava a kláštor pri mestských hradbách začali stavať v 1. polovici 14. storočia. V meste je celý rad gotických domov z 15. storočia, renesančných prestavaných a neskôr upravovaných. Radnica je pôvodne gotická z konca 15. storočia, v rokoch 1551 - 59 a začiatkom 17. storočia renesančná prestavaná s arkádami. Kostol sv. Ducha a kláštor minoritov pri Košickej bráne je neskorobarokový z roku 1747, postavený na mieste staršieho z roku 1675. Kostol postavený na Mariánskej hore z rokov 1903 - 14 s neogotickými priečeliami a interiérom, na hlavnom oltári je gotická socha Panny Márie z 2. polovice 15. storočia.
Námestie Majstra Pavla v Levoči
Hlavným pokladom Levoče je Chrám sv. Jakuba s gotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, hoci aj ďalšie stavby tunajšej Pamiatkovej rezervácie sú nemenej pôsobivé. Mesto vyniká tiež lákavou paletou podujatí vrátane vyhľadávanej púte na Mariánsku horu. Okolie zas praje pešej turistike a cykloturistike v Levočských vrchoch, ako aj rekreácii a športovému vyžitiu v Levočskej doline. Mariánska hora čnejúca sa nad Levočou je významným pútnickým miestom, ktoré je každoročne v prvý júlový víkend cieľom pútnikov z celého Slovenska aj zo zahraničia. Aj mimo týchto dní sa však oplatí na Mariánsku horu zavítať, keďže poskytuje zo svojej nadmorskej výšky 760 metrov pôsobivý pohľad na mesto a blízke okolie z vtáčej perspektívy. Dominantou hory je bazilika minor Kostol Navštívenia Panny Márie vytvorená koncom 13. storočia v čase tatárskych vpádov. Z centra Levoče vás na Mariánsku horu privedie Aleja Jána Pavla II., na ktorej stojí päť kaplniek majúcich súvislosť s osobou a životom Panny Márie.
Aktivity v Levoči a okolí
- Kúpanie: Biokúpalisko Levočská dolina.
- Lyžovanie: Resort Levočská dolina.
- Prechádzky: Mariánska hora.
- Turistika: Levočské vrchy, Slovenský raj.
- Cykloturistika: Spišská cyklomagistrála a okolité trasy.
- Zábava: Viacúčelová vodná nádrž Levoča.
Kultúrne podujatia
- Medzinárodný kultúrny festival Dni Majstra Pavla.
- Plenér Majstra Pavla.
- Tajomná Levoča.
- Levočská hudobná jar, jeseň a festival Levočské Babie Leto.
- Mariánska púť.
- Vianočný remeselný trh.
- Tematicky ladené Potulky Levočou.
- Športovo-turistické akcie (Zimný prechod cez Levočské vrchy, Deň cykloturistiky v Levoči).
Historické pamiatky
- Chrám sv. Jakuba.
- Spišské múzeum.
- Pamiatková rezervácia Levoča.
- Múzeum špeciálneho školstva.
Levoča je mesto s bohatou históriou, kultúrou a prírodnými krásami, ktoré ponúka návštevníkom množstvo zážitkov a aktivít.