Evanjelium Podľa Marka: Podrobný Prehľad

Evanjelium podľa Marka je jedným z najdôležitejších textov Nového zákona. V najstarších biblických rukopisoch je najkratší z Evanjelií, v zbierke štyroch Evanjelií je zaradený na druhé miesto, s nadpisom iba slovami „podľa Marka“. V neskorších rukopisoch znie nadpis: „Evanjelium podľa Marka“. I tam však, kde je ten kratší nadpis, je to iba skratka, je si tam nutné doplniť slovíčko „evanjelium“. Ten nadpis je výrazom prvokresťanského presvedčenia, že je len jedno evanjelium, ale že to jediné evanjelium je rôzne vyslovené od rôznych hlásateľov. Aby bolo naznačené, že ide len o rôzne individuálne vyjadrenia tej istej radostnej zvesti spásy, používa sa k tomu predložka „podľa“.

Evanjelium podľa Marka je teda dielo, ktoré písomnou cestou zvestuje kresťanské radostné posolstvo spásy jednotlivým ľuďom i celému ľudstvu. Pre lepšie pochopenie tohto evanjelia, je dôležité poznať základné údaje o ňom:

• Cieľ: Predstaviť osobu, dielo a učenie Ježiša Krista.
• Autor: Ján Marek.
• Komu bolo určené: Kresťanom v Ríme, kde Marek písal evanjelium.
• Dátum vzniku: Medzi 50. a 60. rokmi.
• Historické pozadie: V Rímskej ríši vládol cisár Tibérius.

Kľúčový verš: ,,Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby jemu slúžili, ale aby on slúžil a dal život ako výkupné za mnohých“.

Autor Evanjelia

Hoci v knihe nie je žiaden priamy dôkaz o autorstve, podľa jednohlasného svedectva ranej cirkvi bolo toto evanjelium napísané Jánom Markom („Ján, ktorý sa tiež volal Marek“ - Sk 12, 12.25; 15, 37). Najdôležitejší dôkaz poskytuje Papias (r. 140), ktorý cituje ešte skorší zdroj: (1) Marek bol blízkym spolupracovníkom Petra, od ktorého prevzal rozprávanie o tom, čo Pán povedal a urobil (pozri 1Pt 5,13 a pozn.); (2) toto rozprávanie neprišlo k Markovi v dokončenej podobe ako postupné rozprávanie o živote Pána, ale ako Petrove kázne určené raným kresťanským komunitám; (3) Marek presne zachoval tento materiál. Môžeme teda povedať, že Markovo evanjelium zväčša obsahuje Petrovo kázanie, usporiadané a formované Markom.

Existuje všeobecná zhoda v tom, že Marek, ktorý je v ranej nebiblickej tradícii spájaný s Petrom, je zároveň aj Jánom Markom z NZ. Prvá zmienka o ňom je v súvise s jeho matkou Máriou, ktorá mala dom v Jeruzaleme. Tento dom slúžil ako miesto stretávania veriacich (Sk 12, 12). Keď sa Pavol a Barnabáš vrátili z Jeruzalema do Antiochie po návšteve v čase hladu, sprevádzal ich aj Marek (Sk 12, 25). Ďalej sa objavuje ako „pomocník“ Pavla a Barnabáša na ich prvej misijnej ceste (Sk 13, 5), ale opustil ich v Perge v Pamfýlii a vrátil sa do Jeruzalema (Sk 13, 13). Pavla museli Markove činy hlboko sklamať, pretože keď Barnabáš navrhol zobrať Marka na druhú cestu, Pavol to kategoricky odmietol a toto odmietnutie poškodilo ich pracovný vzťah (pozri Sk 15, 36-39). Barnabáš vzal Marka, ktorý bol jeho bratranec (Kol 4, 10), a odišli na Cyprus. Žiadna ďalšia zmienka o nikom z nich dvoch v Skutkoch nie je. Marek sa znovu objavuje v Pavlovom liste Kolosanom, ktorý bol napísaný z Ríma. Pavol posiela pozdrav od Marka a dodáva: „o ktorom ste už dostali pokyny; prijmete ho, keď k vám príde“ (Kol 4, 10). V tom čase si Marek zjavne opäť získaval Pavlovu priazeň. Na konci Pavlovho života mal Marek opäť plnú Pavlovu dôveru.

Podľa starokresťanskej tradície Marek napísal v Ríme evanjelium, v ktorom vraj podal svedectvo a kázanie apoštola Petra; porov. správu hierapolského biskupa Papiáša (asi r. 75-150), Antimarcionovského prológu (r. 160-180), Justína (asi r. 100-165), Ireneja (asi r. 130-202), Klementa Alexandrijského (asi r. 150-215), Euzébia (asi r. 263-340) a iných.

Dátum a Miesto Vzniku

Niektorí tvrdia, že Matúš a Lukáš použili Marka ako hlavný zdroj pre svoje texty. Títo tvrdia, že Markovo evanjelium mohlo byť napísané v 50. alebo na začiatku 60. rokov. Iným sa zdá, že obsah evanjelia a výroky prvých cirkevných otcov o Markovi naznačujú, že kniha bola napísaná krátko pred zničením Jeruzalema v roku 70.

Podľa ranej cirkevnej tradície bol Marek napísaný „v regiónoch Itálie“, alebo ešte konkrétnejšie v Ríme. Títo istí autori úzko spájajú napísanie evanjelia s apoštolom Petrom. Vyššie uvedené dôkazy zodpovedajú (1) historickému predpokladu, že Peter bol v Ríme počas posledných dní svojho života a tu aj zomrel mučeníckou smrťou; (2) biblickým dôkazom, že Marek bol v Ríme v tom istom čase a bol v kontakte s Petrom (pozri 2Tim 4, 11; 1Pt 5, 13, kde slovo „Babylon“ môže byť kryptogramom pre Rím).

Adresáti a Podnet

Dôkazy poukazujú na cirkev v Ríme, alebo prinajmenšom na pohanských čitateľov. Marek vysvetľuje židovské obyčaje, prekladá aramejské slová a zdá sa, že má špeciálny záujem o prenasledovanie a mučeníctvo - veci, o ktoré sa zaujímali rímski veriaci (a tiež Peter). Rím ako cieľový adresát evanjelia by vysvetľoval takmer okamžité prijatie evanjelia a jeho rapídne rozšírenie.

Keďže Markovo evanjelium sa tradične spája s Rímom, jeho napísanie mohlo byť podnietené prenasledovaním kresťanov v Ríme v rokoch 64-67. Známy požiar Ríma z r. 64 (založený pravdepodobne samotným Nerónom, z ktorého ale obvinili kresťanov) mal za následok rozsiahle prenasledovanie. Ani mučeníctvo nebolo rímskym veriacim neznáme. Marek svojím spisom čitateľov možno pripravoval na utrpenie tým, že im predložil Ježišov život. V celom evanjeliu je mnoho narážok, otvorených aj skrytých na utrpenie a mučeníctvo.

Téma a Dôrazy

Marek predstavuje Ježiša ako slúžiaceho Mesiáša a Božieho Syna, ktorého smrť zaplatila výkupné za hriešnikov. Chce tým povzbudiť čitateľov, aby vytrvali aj v utrpení a prenasledovaní.

Medzi hlavné dôrazy patria:

1. Kríž. Marek ukazuje ľudskú príčinu aj Božiu nevyhnutnosť kríža.
2. Učeníctvo. Zvláštnu pozornosť by sme mali venovať tým textom o učeníctve, ktoré vychádzajú z Ježišových predpovedí jeho utrpenia.
3. Ježišovo vyučovanie. Hoci Marek nezaznamenáva toľko Ježišových vyučovaní, ako iní pisatelia evanjelií, nachádzame u neho pozoruhodný dôraz na Ježiša ako učiteľa. Slová „učiteľ“, „vyučovanie“ a „rabbi“ sú v Markovi použité tridsaťdeväťkrát.
4. Mesiášske tajomstvo. Niekoľkokrát Ježiš varuje svojich učeníkov alebo iných ľudí, aby nehovorili kto je alebo čo urobil.
5. Syn Boží. Hoci Marek zdôrazňuje ľudskosť Ježiša, nezanedbáva ani jeho božskosť.

Marek sa rýchlo presúva z jednej epizódy Ježišovho života a služby do druhej, často používa príslovku „hneď“. Kniha je charakterizovaná ako „začiatok dobrej správy (evanjelia). Život, smrť a vzkriesenie Krista tvorí „začiatok“, ktorý má pokračovanie v apoštolskom kázaní Skutkov apoštolov.

Špecifické Črty

Markovo evanjelium je jednoduché, výstižné a bez zbytočných príkras, a pritom živé vyrozprávanie Ježišovho života a služby, zdôrazňuje viac to, čo Ježiš urobil, ako to, čo povedal.

Z literárneho hľadiska sa Markovo evanjelium vyznačuje jednoduchým, názorným štýlom, rečou oplývajúcou semitizmami a latinizmami a jednoduchou vetnou skladbou. Prevláda v ňom parataxa (jednoduché vety sa uvádzajú zväčša spojkami »a«, »i«, »a potom« atď.) a dáva sa prednosť priamej reči. Marek často používa historický prézent (asi 150-krát), jednotlivé udalosti uvádza príslovkami času (napr. »hneď«, »len čo«, »tu« a pod.), pri ich opisovaní si všíma podrobnosti a zobrazuje ich živo a názorne.

Marek viac ako ostatní evanjelisti opisuje city a dojmy konajúcich osôb, ba aj samého Ježiša (porov. 1, 41: „zľutoval sa nad ním“; 1, 43: „prísne mu pohrozil“; 3, 5: „s hnevom si ich premeral“; 7, 34: „vzdychol“; 10, 14: „namrzený im povedal“; 10, 21: „s láskou naňho pozrel“; 10, 16: „objímal deti“ atď.) a podčiarkuje Ježišovu ľudskú stránku (porov. 2, 16: je hladný a smädný; 4, 38: je unavený a spí; 14, 34: opanuje ho strach pred smrťou; 15, 37: zomiera s výkrikom atď.). Marek venuje osobitnú pozornosť Petrovi (porov. 1, 16 n. 36; 8, 29; 16, 7), i keď spomína jeho chyby (porov.

Z obsahovej stránky sa Markovo evanjelium vyznačuje tým, že v ňom prevládajú Ježišove činy, kým jeho reči ustupujú do úzadia (uvádzajú sa iba dve reči: podobenstvá o Božom kráľovstve (4, 1-34) a eschatologická reč (13, 1-37); chýba reč na vrchu, prípadne na rovine); o to početnejšie sú spory so židovskými vodcami: päť polemických rečí v Galilei (2, 1 - 3, 6) a päť v Jeruzaleme (11, 27 - 13, 37).

Podľa náznakov v eschatologickej reči (porov. 13, 2.9.14.28) redakcia spisu patrí do obdobia pádu Jeruzalema, teda okolo r. 5.

Ohlasovanie Krista má v Markovom evanjeliu také ústredné a významné miesto, že v ňom chýba čo i len zmienka o Ježišových predkoch, o jeho narodení a detstve. Táto misionárska tendencia sa prejavuje aj v štruktúre evanjelia: Ježišova činnosť sa začína v »pohanskej Galilei« (porov. Iz 8, 23 n. = Mt 4, 14-16), jeho cesta na kríž sa predstavuje aj ako cesta k pohanom, ktorých pod krížom zastupuje stotník svojím vyznaním viery: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“ (porov.

Cieľom Markovho evanjelia je posilniť a povzbudiť vo viere kresťanov z pohanstva, aby ostali aj v prenasledovaní verní Kristovi. S ohľadom na nežidovských čitateľov evanjelista vysvetľuje židovské zvyky (porov. 7, 3 n; 14, 12; 15, 42) a prekladá aramejské slová (porov.

Markovo evanjelium je nastaršie a prvé z kánonických evanjelií. Bolo základným prameňom, z ktorého čerpali autori Matúšovho a Lukášovho evanjelia. Nepoužili iba texty Mk 4, 26-29 a 8, 22-26. Pri redakcii svojho evanjelia Marek si poslúžil už tradíciou utvoreným materiálom o Ježišovi a spracoval ho v takmer biograficko-chronologickom a zemepisnom rámci svojho posolstva. Chcel ukázať, že Ježiš je Mesiáš (porov. 8,27-30; 16,61n.), Syn Boží (porov. 1, 1.11; 9,7; 3,11; 5,7; 15,39;), »Syn človeka« (porov. 2, 10.28; 8, 31.38; 9, 9.12.31; 10, 33; 13, 26; 14, 21.41.62) a že svojimi zázrakmi dokázal svoju božskú moc (porov.

Teologický Význam Evanjelia

Markovo evanjelium svojím opisom Ježišovho účinkovania a osudu hlása, že Boh skrze Ježiša zjavil svoju vôľu spasiť všetkých ľudí. Ježišovým vystúpením nastal čas spásy (1, 14). Ježiš víťazí nad zlom a nad vládou satana (porov. 1, 21-28; 1, 34; 5, 1-20; 9, 14-27), odpúšťa hriechy (2, 1-12), ohlasuje Božiu vôľu (7, 1-23; 12, 28-34) a buduje Božie kráľovstvo (hl. 4). Kedže sa Božia moc prejavuje v Ježišovi ako v človeku, nielen Židia, ale ani jeho učeníci ho nechápu (porov. 6, 4-6; 8, 14-21; 14, 26-42). Sám Ježiš často prikazuje uzdraveným, aby nehovorili iným, že je Mesiášom (porov. 8, 30; 9,9; tzv. mesiášske tajomstvo). Od svojich poslucháčov však vyžaduje bezpodmienečnú vieru (5, 36; 9, 19-24; 11, 22-25) a od svojich nasledovníkov nezištnosť, ochotu slúžiť a odvahu trpieť (porov. 8, 31-33; 9, 42-48; 10, 17-27.41-45).

Výklad Vybraných Veršov z Evanjelia Podľa Marka

V nasledujúcej časti sa zameriame na výklad veršov 1 až 45 zo šiestej kapitoly evanjelia podľa toho, ako ho zapísal Marek.

Verše Mk 6,1-6 - Mt 13, 53-58; Lk 4, 16-30.

Verš 1 Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním.

Verš 3 Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.

Verš 4 Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“

Verš 5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých.

Verš 6 A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.

Verše Mk 6,7-13 - Mt 10, 1. 5-15; Lk 9, 1-6.

Verš 7 Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi.

Verš 8 a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska,

Verš 9 ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.

Verš 10 A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej.

Verš 11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“

Verš 12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie.

Verš 13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

Verše Mk 6,14-29 - Mt 14, 1-12; Lk 3, 19-20; 9, 7-9.

Verš 14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“

Verš 15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“

Verš 16 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“

Verš 17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.

Verš 18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“

Verš 19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla,

Verš 20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.

Verš 21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley.

Verš 22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“

Verš 23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“

Verš 24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa“.

Verš 25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“

Verš 26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať.

Verš 27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal,

Verš 28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.

Verš 29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

Verše Mk 6,30-44 - Mt 14, 13-21; Lk 9, 10-17; Jn 6, 1-13.

Verš 30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.

Verš 31 On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.

Verš 32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

Verš 33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.

Verš 34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.

Verš 35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín.

Verš 36 Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“

Verš 37 On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“

Verš 38 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“

Verš 39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu.

Verš 40 A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.

Verš 41 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým.

Verš 42 Všetci jedli a nasýtili sa,

Verš 43 ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb.

Verš 44 A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

Verše Mk 6,45-52 - Mt 14, 22-33; Jn 6, 16-21.

Verš 45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.

Krížové Odkazy

Krížové odkazy sú odkazy na iné miesta v Biblii, ktoré hovoria o podobných udalostiach alebo témach. Tieto odkazy môžu pomôcť lepšie pochopiť význam a kontext Evanjelia podľa Marka.

tags: #evanjelium #podla #marka #tlacit