Evanjelium podľa Matúša 5: Komentár a výklad

Evanjelium podľa Matúša je dôležitou súčasťou Nového zákona a prináša hlboké posolstvo o živote a učení Ježiša Krista. V piatej kapitole sa nachádza známa Reč na vrchu, ktorá obsahuje mnoho kľúčových myšlienok a ponaučení. V úvode reči Ježiš hovorí o blahoslavenstvách, ktoré opisujú ideálnych nasledovníkov.

Ježišove slová nadväzujú na priamo predchádzajúce blahoslavenstvá, v ktorých predstavil akýsi životný program pre svojich poslucháčov. Nároky (požiadavky) na svojich učeníkov nimi ale nekončia. Vo výrokoch, ktoré po nich nasledujú, si Ježiš pomáha dvoma symbolmi: soľou a svetlom.

Poďme sa na niektoré verše pozrieť bližšie a preskúmať ich kontext a význam.

Reč na vrchu od Carla Blocha

Kontext Reči na vrchu

Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu. Otvoril ústa a začal ich učiť. Táto reč je zbierkou Ježišových učení, ktoré zdôrazňujú dôležitosť vnútorného postoja a lásky.

Matúš napísal svoje evanjelium pre kresťanov pochádzajúcich zo židovstva, ktoré sa opiera o zákonodarstvo dané Bohom skrze Mojžiša. Ježiš Kristus nechcel zopakovať Desatoro, alebo pridať nejaký komentár. Kristus nás vyzýva, aby sme radikálne prehodnotili spôsob, akým prikázania prijímame a prenášame do nášho každodenného života, ba dokonca ako chápeme náboženstvo.

Blahoslavenstvá

V úvode reči Ježiš hovorí o blahoslavenstvách, ktoré opisujú ideálnych nasledovníkov:

• Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
• Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
• Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
• Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
• Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva.
• Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
• Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.
• Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
• Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť.

Soľ zeme a svetlo sveta

Ježiš pokračuje metaforami o soli a svetle, ktoré majú symbolizovať vplyv jeho nasledovníkov na svet.

"Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť von, aby ľudia po nej šliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!"

Ježišovi učeníci teda pre „zem“ (ľudskú spoločnosť) plnia úlohu, akú mala soľ v bežnom používaní. Robia život na svete znesiteľnejším, bránia aktivite Zlého, sú symbolom zmluvy ľudstva s Bohom, robia spoločnosť plodnou a majú pre ostatných nesmiernu hodnotu. Avšak tak, ako je na využitie soli väčšinou potrebné len jej malé množstvo, musia učeníci rátať s tým, že si ich okolitý svet nebude ceniť, že ich sila sa nebude zakladať na množstve členov, ba že budú svetom opovrhovaní.

Funkcia svetla je, aby bolo videné. „Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.“ Lampa je na to, aby nám svietila v tme. Súčasťou identity učeníka je, že ho má byť vidieť. Má byť pre svet zreteľný. Tam, kde ľudská spoločnosť tápe v temnote, sa kresťan stáva majákom, ktorý ukazuje na pravdu a dobro.

Soľ zeme

Pôvodný zákon: Oko za oko, zub za zub

"Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub.‘" Tento princíp pochádza zo Starého zákona (Exodus 21:24, Levitikus 24:20, Deuteronómium 19:21) a mal zabezpečiť spravodlivú odplatu za spôsobené škody. Zákon odplaty totižto vo svojej dobe revolučne zvýšil ochranu menej vplyvných ľudí. Prax krvnej pomsty, ktorá násilie neriešila, ale skôr špirálovito znásobovala, ako aj svojvôľa vládcov, bohatších a násilníkov dostala brzdu.

Za vypichnuté oko, vybitý zub (zuby), či za usmrtenie jedného človeka bola od vinníka žiadaná kompenzácia v rovnakej miere. Princíp odplaty bol teda zároveň aj princípom rovnosti pred zákonom.

Ježišova výzva: Neodporujte zlému

"No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé." Ježiš tu radikálne mení pohľad na odplatu. Dôležité je neurobiť si z protivníka svojho nepriateľa. Na nepriateľstvo nemožno reagovať odplatou alebo násilným odporom. Nepriateľa máme „premôcť“ miernosťou.

Z nastavenia ľavého líca, odovzdania aj vonkajšieho plášťa a vôle slúžiť dvojnásobne dlhú trasu sa stáva vyjadrenie postoja. Ježiš síce odmieta násilný odpor, ale nekáže ani ustúpiť. Cieľom takého správania tak nie je iba zabránenie vypuknutia konfliktu, ale aj obrátenie násilníka tým, že mu ukážeme, že my nebudeme „hrať podľa zaužívaných pravidiel“.

Na príkladoch nepriateľského správania, akými boli úder rukou (či už sa tu myslelo na akt násilia, alebo išlo iba o urážku nie je isté a ani podstatné), súdny spor či nútená služba (čo bolo právom rímskych vojakov), Kristus ilustruje, ako by sa mal správať učeník v situácii, ktorá si „spravodlivú“ odplatu vyžadovala.

Láska k nepriateľom

Ježiš ide ešte ďalej a vyzýva k láske k nepriateľom: "Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú."

Problém vytvára druhá polovica výroku, ktorá sa v Tóre nenachádza. Jeho pôvod biblisti odvodzujú z dualistického vnímania reality komunít z Kumránu, ktoré možno nájsť v ich textoch. Pravdepodobne však boli tieto myšlienky v čase Krista, či autora evanjelia značne rozšírené a poslúžili tak na formulovanie prevratného kresťanského princípu: „Milujte svojich nepriateľov.“

Ježišov výklad si následne vypomáha zdrojom, z ktorého pochádza prvá polovica zákona o láske a nenávisti. „Milovať budeš svojho blížneho“ je zjavne citácia z 19. kapitoly knihy Levitikus (v. 18) ktorá patrí do širšieho celku (kapitoly 17-26), exegétmi nazývaného ako „Kódex svätosti“.

Tento princíp je ťažký na pochopenie a ešte ťažší na praktizovanie. Ježiš však zdôrazňuje, že týmto spôsobom sa stávame synmi svojho Otca, ktorý dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.

Byť dokonalí ako Otec

"Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec." Ježiš nás vyzýva k najvyššiemu štandardu - napodobňovať Božiu lásku a milosrdenstvo.

Ježišovi učeníci sa nemôžu uspokojiť len s minimalistickou požiadavkou, čo netreba robiť. Ako sme počuli minulú nedeľu, sme povolaní byť „svetlom sveta“ a „soľou zeme“. Kristove slová „neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ majú vážny dôsledok pre interpretáciu Svätého písma. Ak čítame starozákonné texty, máme to robiť vo svetle Ježišovho posolstvo. Pre kresťanov bude osoba a náuka Božieho Syna „okuliarmi“, s ktorými vždy budeme nazerať na Starý zákon s vedomím, že Kristus je ich naplnením.

„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 5, 20) Téma spravodlivosti je kľúčovou pre Matúša. V úvode evanjelia sa o Jozefovi hovorí, že „bol človek spravodlivý.“ (Mt 1, 19) Prvú vetu, ktorú Pán Ježiš vysloví v Matúšovom evanjeliu je odpoveď Jánovi Krstiteľovi: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ (Mt 3, 15) Boží Syn medzi inými vyhlasuje za blahoslavených tých, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť (porov. Mt 5, 10). Pri súdnom procese s Ježišom Pilátova manželka napomína manžela: „Nemaj nič s tým spravodlivým.“ (Mt 27, 19)

V židovstve spravodlivosť spočívala v dôslednom zachovávaní príkazov a zákazov, ako sa o to usilovali farizeji. Pán Ježiš však ukazuje, že to všetko nestačí, ak človek chce vojsť do nebeského kráľovstva.

Praktické aplikácie

Ako môžeme tieto princípy aplikovať v našom živote?

• Odpúšťanie: Snažme sa odpúšťať tým, ktorí nám ublížili, a nehľadať odplatu.
• Milosrdenstvo: Preukazujme milosrdenstvo a súcit voči všetkým, aj voči tým, ktorí si to nezaslúžia.
• Láska: Milujme svojich nepriateľov a modlite sa za nich.
• Pokoj: Usilujme sa o pokoj a zmierenie v našich vzťahoch.

tags: #evanjelium #podla #matusa #5