Evanjelium Turíce a jazyky: Zoslanie Ducha Svätého a význam hovorenia v jazykoch

Turíce sú jedným z najväčších sviatkov liturgického roka, slávia sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána.

Giotto, Zoslanie Ducha Svätého

Prvé turíčne sviatky boli vlastne židovské sviatky týždňov (hebr. šawuot). V Jeruzaleme bolo vtedy veľa veriacich židov, domácich, ale aj z okolitých krajín, ktorí tam putovali na sviatky. Práve na tento sviatok bolo v Jeruzaleme množstvo ľudu a v tento sviatok bol Apoštolom zoslaný tešiteľ v podobe Ducha Svätého.

Udalosť Zoslania Ducha Svätého

Udalosť zoslania Ducha Svätého je opísaná malebným obrazom hukotu z neba, vetra, ohnivých jazykov a cudzích rečí. Je zaujímavé, že v hebrejčine sa používa jedno a to isté slovo ruach na označenia aj Ducha, aj vetra. Výraz akoby ohnivé jazyky je tajomný. Na zhromaždených spočinul Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov.

Tento majstrovský opis dnes intenzívne podnecuje našu vieru, aby sme najmä počas turíčnej liturgie aktívne prežívali toto tajomstvo Zjavenia Ducha Svätého. Množstvo ľudí z rozličných národností, príslušníkov židovského náboženstva, sa stáva svedkami aj adresátmi vystúpenia apoštolov, ktorí v rozličných jazykoch oslavujú Boha a hovoria o veľkých Božích činoch vykúpenia sveta. Bol to symbol daru, ktorý vtedy učeníci dostali a ktorý im umožnil plynulo hovoriť dosiaľ neznámymi jazykmi. Zjavenie ohňa znamenalo vrúcne oduševnenie, s akým budú apoštolovia pracovať, no aj moc, ktorá ich bude v diele sprevádzať.

Podľa Kristovho príkazu poslušne očakávali v Jeruzaleme na splnenie Otcovho prísľubu - vyliatie Ducha. Nečakali nečinne. Biblický záznam hovorí, že „stále boli v chráme a velebili Boha“ (Luk 24,53). Schádzali sa, aby v Ježišovom mene so svojimi prosbami prichádzali k Otcovi. Vedeli, že v nebi pri Božom tróne majú Zástupcu, ktorý sa za nich prihovára.

Príprava na príchod Ducha Svätého

Kým učeníci čakali na splnenie zasľúbenia, v úprimnej pokore sa kajali a vyznávali svoju neveru. Keď pomysleli na to, čo im Kristus pred svojou smrťou povedal, začali lepšie chápať význam jeho slov. Pravdy, na ktoré pozabudli, znova sa im v mysli vynárali a vzájomne si ich pripomínali. Vyčítali si, že Spasiteľa nechápali. Učeníci sa vrúcne modlili o to, aby v každodennom styku s ľuďmi vedeli hriešnikov osloviť a priviesť ich ku Kristovi. Prestali medzi nimi všetky názorové spory i túžba po prvenstve a zomkli sa v pravom kresťanskom spoločenstve.

Tieto prípravné dni boli dňami hlbokého sebaspytovania. Učeníci vedeli o svojom duchovnom nedostatku a prosili Pána o sväté pomazanie, ktoré by ich uspôsobilo, aby mohli pracovať pri záchrane hynúcich. O požehnanie neprosili len pre seba; cítili zodpovednosť za záchranu iných. Vedeli, že evanjelium treba hlásať svetu, preto túžili po moci, ktorú im Kristus prisľúbil.

„Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli“ (Sk 2,1.2). Duch zostúpil na čakajúcich a modliacich sa učeníkov v takej plnosti, že ovládol každé srdce; sám Večný sa mocne prejavil vo svojej cirkvi.

Kristovo nanebovstúpenie bolo znamením, že jeho nasledovníci prisľúbené požehnanie dostanú. Naň mali čakať, prv ako sa pustia do diela. Keď Kristus prešiel nebeskou bránou, jasajúci anjelský zástup ho doprevadil na trón. Sotva sa tento slávnostný obrad skončil, na učeníkov zostúpil v plnej miere Duch Svätý a Kristus bol skutočne oslávený tou slávou, ktorú mal u Otca od večnosti. Vyliatím Ducha na Turíce oznamovalo nebo, že Vykupiteľ slávnostne vystúpil na trón.

„I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť “ (Sk 2,3.4). Na zhromaždených spočinul Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov. Bol to symbol daru, ktorý vtedy učeníci dostali a ktorý im umožnil plynulo hovoriť dosiaľ neznámymi jazykmi.

„V Jeruzaleme boli Židia, ako aj zbožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom“ (Sk 2,5). Židia boli vtedy rozohnaní takmer po celej obývanej zemi a vo vyhnanstve sa naučili hovoriť rôznymi jazykmi. Mnohí z týchto Židov boli v Jeruzaleme pri príležitosti tamojších náboženských slávností. Prítomní predstavovali všetky známe jazyky. Pri šírení evanjelia by táto jazyková rozmanitosť mohla byť veľkou prekážkou; preto Boh tento nedostatok na strane apoštolov zázračne odstránil. Duch Svätý vykonal pre nich to, čo by sami po celý život neboli dosiahli.

„A keď povstal ten zvuk, zbehlo sa mnoho ľudí, a žasli, že počuli apoštolov hovoriť každý vo svojej reči. I užasli všetci a divili sa, hovoriac medzi sebou: Či hľa, všetci títo, ktorí hovoria, nie sú Galilejci? Ako ich teda počujeme hovoriť každý vo svojej reči, v ktorej sme sa narodili“ (Sk 2,6-8).

Keď tento obdivuhodný prejav videli kňazi a poprední muži, veľmi sa rozhnevali, no neodvažovali sa prejaviť svoj hnev z obavy, aby proti sebe nepodnietili ľud. Nazaretského síce pripravili o život, ale teraz sú tu jeho služobníci, nevzdelaní Galilejčania, a všetkými vtedy známymi jazykmi hovoria o udalostiach z jeho života a pôsobenia. Kňazi sa rozhodli zázračnú moc učeníkov zdôvodniť nejako prirodzene, a preto vyhlásili, že učeníci hovoria pod vplyvom nemierneho požitia nového vína, pripraveného na sviatky.

Kňazov Peter odmietol poukazom na to, že tento jav je naplnením Joelovho proroctva, podľa ktorého sa takáto moc v ľuďoch prejaví a umožní im konať zvláštne dielo. Povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať “ (Sk 2,14-18).

Petrovo svedectvo a obrátenie

Peter potom jasne a rázne vydal svedectvo o Kristovej smrti a jeho zmŕtvychvstaní: „Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil ho smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci“ (Sk 2,22-24).

Toto vystúpenie prebúdza neobvyklú pozornosť. Zovšadiaľ prichádzajú ľudia vypočuť učeníkmi dosvedčovanú pravdu o Ježišovi. Tlačia sa a zapĺňajú chrám. Sú tam kňazi i poprední muži a z ich pochmúrnych tvárí sa ustavične zračí zloba, v ich srdciach je stále plno nenávisti voči Kristovi, z ich rúk dosiaľ nie je zmytá preliata krv ukrižovaného Vykupiteľa sveta.

Niektorí z tých, čo teraz apoštolov počúvali, sa aktívne zúčastnili Kristovho odsúdenia a jeho smrti. Svojím hlasom podporili volanie davu, ktorý žiadal Kristovo ukrižovanie. Keď pred nimi v súdnej sieni stál Ježiš s Barabášom, a Pilát sa pýtal: „Koho chcete, aby som vám prepustil?“ (Mat 27,17), volali: „Nie toho, ale Barabáša!“ (Mat 27,17; Ján 18,40). Keď im Pilát vydal Krista so slovami: „Vezmite si ho a ukrižujte; ja na ňom nenachádzam vinu.“ Keď povedal: „Čistý som od krvi tohto Spravodlivého,“ kričali: „Krv jeho na nás a na naše dietky“ (Ján 19,6; Mat 27,24.25).

Teraz počuli svedectvo učeníkov, že ten, ktorého ukrižovali, bol Boží Syn. Kňazi a poprední muži sa zachveli. Vyhlásenie zapôsobilo na ľudí presvedčivo a vyvolalo v nich úzkosť. „Bolesť im prenikla srdce, povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť bratia“ (Sk 2,37). Medzi poslucháčmi boli zbožní, úprimne veriaci Židia. Moc, ktorá sprevádzala slová hovoriaceho, ich presvedčila, že Ježiš bol naozaj Mesiáš.

Peter im povedal: „Kajajte sa a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Ducha Svätého. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh“ (Sk 2,38.39).

„Tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší“ (Sk 2,41).

Dôsledky Turíc

Predstavitelia Židov sa nazdávali, že Kristovou smrťou sa skončí aj jeho dielo; miesto toho sa však stali svedkami obdivuhodných turíčnych udalostí. Počuli, ako učeníci zvestujú Krista dovtedy neznámou mocou a rozhodnosťou, a videli, ako ich reč potvrdzujú znamenia a divy. V Jeruzaleme, záštite židovstva, tisíce ľudí smelo vyznali, že veria v Ježiša Nazaretského ako Mesiáša.

Veľká žatva obrátených ľudí učeníkov prekvapila a potešila. Toto obdivuhodné zhromaždenie nepokladali za ovocie vlastného úsilia; bolo im zrejmé, že zbierajú plody práce iných. Kristus vlastne už od Adamovho pádu zveroval semeno svojho slova vyvoleným služobníkom, aby ho zasievali do ľudských sŕdc. Kristus sám za svojho života zasial semeno pravdy a zalial ho vlastnou krvou. Turíčne obrátenie bolo výsledkom tejto sejby, zbieraním plodov Kristovho úsilia a zjavením moci jeho učenia.

Pod Kristovým vedením si učeníci začali uvedomovať potrebu Ducha. Pod vedením Ducha získali plnú spôsobilosť, aby mohli začať svoje dielo. Už to neboli nevedomí a nevzdelaní ľudia. Už nešlo o skupinu nezávislých jedincov či znesvárených a rozvadených mužov. Už netúžili po svetskej sláve. Teraz boli „svorní“, „jedno srdce a jedna duša“ (Sk 2,46; 4,32). Kristus bol témou ich uvažovania; ich úlohou bolo šíriť jeho kráľovstvo. Zmýšľaním a povahou sa blížili k zmýšľaniu a povahe svojho Majstra a ľudia ich „poznali, že boli s Ježišom“ (Sk 4,13).

Na Turíce získali nebeské osvietenie. Pravdy, ktoré nevedeli pochopiť, kým bol Kristus s nimi, teraz sa im objasnili. Učenie Písma prijímali s takou vierou a istotou, akú predtým nepoznali. Už nešlo o otázku viery, že Kristus je Boží Syn. Vedeli, že Kristus, aj keď v ľudskej podobe, je skutočný Mesiáš, a svoju skúsenosť hlásali svetu s vierou, ktorá prinášala presvedčenie, že je s nimi Boh.

Pavlov úryvok z prvého listu do Korintu

Pavlov úryvok z prvého listu do Korintu veľmi prakticky charakterizuje miesto Ducha Svätého v živote jednotlivca i v Cirkvi ako takej. Pavol sa tu dostáva k základom svojej náuky o Cirkvi, keď hovorí o spoločenstve veriacich ako o tajomnom tele Ježiša Krista. Je to krásne vyjadrenie našej spolupatričnosti ku Kristovi a žiaden iný sviatok nám to nenaznačuje, ba priam nedáva prežívať tak intenzívne a jasne, ako práve tajomstvo Turíc.

Turíčne udalosti príchodu Ducha Svätého sú v biblických textoch záhadne prepojené s opisom Ježišovho zjavenia vo veľkonočnú nedeľu, keď apoštolom udelil moc odpúšťať hriechy. Povedal im: Prijmite Ducha Svätého… Evanjelista Ján ešte inde hovorí, že Ježiš odovzdal ducha (gr. pneuma; Jn 19,30): v momente svojej smrti.

Ježiš Kristus však až po svojom zmŕtvychvstaní dáva apoštolom moc odpúšťať hriechy. Totiž odpustenie hriechov znamená podstatnú zmenu v bytostnej charakteristike človeka, jeho ľudskej identity. Jednoducho povedané, znamená to nový život v duši. A táto možnosť, toto privilégium, ktoré môžeme nadobudnúť, je ovocím Ježišovho vykupiteľského diela, teda smrti a zmŕtvychvstania.

Slávme tajomstvo zoslania Ducha Svätého s povedomím, že patríme Kristovi a že Duch Svätý nás všetkých poznačil svojou pečaťou. Prežívajme teda turíčne tajomstvo ako príležitosť získať účasť na tomto novom živote, darovanom nám v dôsledku Ježišovho vykupiteľského diela.

Svätý Otec František o Turícach

Slávnosť Zoslania Ducha Svätého slávil Svätý Otec František v Bazilike sv. Petra spolu s kardinálmi a členmi Rímskej kúrie za bohatej účasti veriacich. V homílii poukázal na tri podstatné prvky účinkovania Ducha Svätého vo veriacich.

Pri dnešnej pontifikálnej svätej omši sa Svätý Otec v homílii zameral na účinkovanie Ducha Svätého, ktorý obnovuje harmóniu jazykov i vzťah človeka k prírode. Duch uvádza veriacich do plnosti pravdy (Jn 16,13), obnovuje zem (Ž 104,30) a dáva svoje ovocie (Gal 5,22-23). Pápež František tak najprv hovoril o účinkovaní Ducha Svätého pri vnútornej premene učeníkov, z ktorých sa stali ohlasovatelia vzkrieseného Pána. Ďalej sa zastavil pri obnovujúcom diele Ducha Svätého, vďaka ktorému sa uvádza do novej harmónie vzťah človeka k ostatnému stvorenstvu. Do tretice sa zameral na ovocie Ducha Svätého, akým je láska, radosť, pokoj a ďalšie prejavy, ktoré Duch Svätý dáva tým, ktorí kráčajú pod jeho vedením. Na záver Svätý Otec všetkých pozval k tomu, aby posilnení Duchom Svätým dokázali nekompromisne bojovať proti hriechu a skazenosti, šíriacej sa vo svete, a vytrvalo sa venovali dielam spravodlivosti a pokoja.

Tri podstatné prvky účinkovania Ducha Svätého

1. Uvádza do plnosti pravdy: Duch Svätý apoštolom, neschopným uniesť pohoršenie z umučenia ich Učiteľa, dá nový interpretačný kľúč, aby ich tak uviedol do pravdy a krásy udalosti spásy.
2. Obnovuje tvárnosť zeme: Duch Svätý, zoslaný Kristom od Otca a Duch Stvoriteľ, ktorý dal život každej veci je jeden a ten istý. Preto je úcta k stvorenstvu požiadavkou našej viery.
3. Udeľuje ovocie: Svet potrebuje mužov a ženy, ktorí nie sú uzavretí, ale naplnení Duchom Svätým. Svet potrebuje odvahu, nádej, vieru a vytrvalosť Kristových učeníkov.

Fidelis Schabet, Zoslanie Ducha Svätého

tags: #evanjelium #v #rozlicnych #jazykoch #na #turice