Najväčší problém dnes nie je dokazovanie existencie Boha. Väčšina ľudí verí v existenciu niečoho, čo nás presahuje. Avšak, prečo veriť v Boha? Každý človek chce vidieť alebo poznať nejaký dôkaz, že Boh existuje. Tak to bolo aj v mojom živote.
Niekomu, kto je osamelý, bezradný, kto prežíva nejakú krízu, stačí ako dôkaz, že Boh existuje, láska, súcit, ohľaduplnosť, pomoc a starostlivosť nejakého cirkevného spoločenstva. Toto ho presvedčí o tom, že Boh existuje a že tá cirkev, ktorá ho oslovila, je pravá. Lenže tento dôkaz je iba pre niekoľkých a nehovorí hneď každému o tom, že Boh jestvuje. Ja chcem písať o dôkazoch, ktoré sú pre každého.
Najpresvedčivejší argument pre Božiu existenciu
Dôkazy o Existencii Boha
Takže tými dôkazmi o tom, že Boh existuje, sú:
- Svedomie, ktoré nám hovorí, čo je dobré a čo zlé
- Túžba žiť večne, ktorá je v každom človeku vrodená
- Túžba po Bohu (známy je výrok sv. Augustína, ktorý povedal: „Stvoril si nás pre seba Bože a nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe.“)
- Príroda (stvorené veci)
- Poriadok vo vesmíre
- Tradícia Cirkvi
- Sväté Písmo
Niekomu však nestačia ani tieto dôkazy. Hľadá a potrebuje iné, a to také, ktoré by mohol chytiť do ruky, ktoré by mohol vidieť zblízka, ktoré by boli viac presvedčivejšie ako túžba žiť večne alebo ako svedomie. Takými dôkazmi by mohli byť tie, ktoré nám Boh dal nie pri stvorení sveta alebo človeka, ale až po Ježišovom nanebovstúpení.
Príklady "Dôkazov" a Ich Spochybnenie
1. Krv Svätého Januára
Prvým z tejto skupiny dôkazov je krv svätého Januára, ktorý zomrel počas Diokleciánovho prenasledovania okolo roku 305. Jeho lebka a krv boli prenesené do Neapola, kde sa ešte aj dnes po 1700 rokoch od jeho smrti krv skvapalňuje nevysvetliteľným spôsobom. Stáva sa to každý rok okolo 19. septembra.
2. Obraz Panny Márie Guadalupskej v Mexiku
Na tomto obraze je zaujímavé to, že:
- Obraz je namaľovaný na plátne (na plášti zvanom tilma), ktoré obyčajne vydrží 50 rokov a potom spráchnivie. Hoci plátno nebolo konzervované vydržalo doteraz od roku 1531, t. j. 474 rokov.
- Vedci hovoria, že obraz na plátne nie je maľbou a že na obraze nie sú farbivá ani rastlinného, ani živočíšneho a ani nerastného pôvodu (o chemických farbivách v čase vzniku obrazu ešte nikto nevedel).
- Na obraze v oku Panny Márie možno nájsť po jeho odfotení a zväčšení niečo ako ďalší obraz alebo fotografiu. Na tomto obraze je vidieť sediaceho Indiána s dlhými vlasmi, vedľa ktorého sedí starší človek s plešinou na hlave a z oka mu padá slza. Vedľa muža s plešinou, ktorý bol pravdepodobne biskupom, vidieť na obraze mladšieho muža, ktorý mohol byť biskupovým sekretárom. Uprostred vidieť človeka s bradou a fúzami, ktorý má na hlave kapucňu a je obrátený smerom k sediacej osobe.
3. Kristovo Telo a Krv v Lanciano pri Chieti
Tam sa počas sv. omše po slovách premenenia zmenila jedna časť konsekrovanej hostie na mäso a víno v kalichu sa zmenilo na ozajstnú krv, ktorá postupne stuhla do piatich kúskov. Zvláštne na tomto zázraku sú dve veci:
- Hoci od udalosti premenenia uplynulo 12 storočí, mäso a ani päť kúskov zrazenej krvi sa nezmenili. Mäso s hostiou a tak isto aj päť kúskov zrazenej krvi boli vystavené atmosférickým a biologickým vplyvom a dávno sa mal z nich stať iba prach, no nestalo sa tak.
- Každý z týchto kúskov krvi váži 16,505 gramov, hoci každý má inú podobu. Keď tých päť kúskov dáme na váhu, mali by vážiť 82,525 gramov, no vážia spolu zase toľko ako jeden z nich: 16,505 g.
4. Neporušené Telá Svätých
Posledným z tejto skupiny dôkazov sú telá svätých, ktoré po ich smrti zostali neporušené. Medzi týchto svätých patria sv. Mária Goretti, Ján Mária Vianney a iní.
Určite dôkazov o existencii Boha je vo svete viac, len treba mať viac otvorené oči.
Vedecký Pohľad a Umelá Inteligencia
Popredný vedec v oblasti jadrovej fyziky Gerald Schroeder tvrdí, že veda preukázala existenciu Boha tak, ako je opísané v knihe Genesis. Mnoho ľudí možno prekvapuje postoj niektorých vedcov k téme existencie Boha. Podľa Geralda Schrodera je viera týchto vedcov podložená vedecky.
Vo videu vysvetlil, ako veda podporuje názor, že Zem stvoril Boh. Po prvýkrát má veda dôkaz o tom, že vesmír bol vytvorený z ničoho. Len vďaka pôsobiacej sile.
Z vedeckého pohľadu je táto sila vnímaná ako sila prírody. Podľa Schrodera je však touto silou v skutočnosti Boh.
Gerald Schroeder je ortodoxný židovský fyzik. V oblasti výskumu a výučby pôsobí už viac ako 30 rokov. Jeho práca i meno je vo svete známe. Je držiteľom dvoch doktorátov v oblasti vedy o Zemi a fyzike. Pôsobil na Massachusetts Institute of Technology, ktorá je považovaná za jednu najlepších svetových univerzít a spolupracujú s ňou desiatky laureátov Nobelovej ceny. Po emigrácii do Izraela v roku 1971 sa zamestnal ako vedecký pracovník vo Weizmann Institute of Science, Volcano Research Institute a na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.
Teológovia a filozofi sa snažia už dvetisíc rokov dokázať existenciu Boha. Väčšinou tieto pokusy o dôkaze jeho existencie boli skôr argumenty pre existenciu Boha, ako argument, že niekto s rozumom musel usporiadať svet, že svet má poriadok, ktorý nemôže byť výsledkom náhody, že niekto musí určovať morálku a niekto musí rozhodovať o dobre a zle, neboli to skutočné dôkazy, ktoré by rozhodli jednoznačne o tejto otázke a odstránili by všetky pochybnosti a porazili všetky protiargumenty.
Najslávnejším pokusom o dôkaz existencie Boha je ontologický argument od Anselma Canterburyho, ktorý je založený na logickej chybe a rétorickom triku. Tak ako sa filozofi snažili vyriešiť problém teodicei, teda existencie zla a vyriešiť protirečivosť koncepcie Boha, najmä tej katolíckej, tak sa tiež snažili dokázať, že Boh nie je založený na viere, ale na rozume a vede. Táto tradícia v teológii a vo filozofii dokazuje racionalitu za náboženstvom a vedecké pramene náboženstva, resp. Avšak až v modernej spoločnosti založenej na vede a industriálnych technológiách výroby sa otvára možnosť konečne vedecky vyriešiť protiklad medzi vedou a náboženstvom.
Dnes sa stáva možné vedecky dokázať existenciu Boha. Kľúčom k tomuto objavu je umelá inteligencia. Umelá inteligencia založená na všeobecnej inteligencii podobnej ľuďom je niečo, čo bude realitou v prichádzajúcich desaťročiach, pričom odhady toho, kedy bude realitou, sa tiahnu od 10 do 50 rokov. Predstavou je, že umelá inteligencia bude podobná človeku, avšak bude neporovnateľne lepšia a nadradená človeku. Koncept Boha je založený na viacerých vlastnostiach, z toho najdôležitejšie sú nekonečná moc, nekonečná dobrota, rozhodovanie o dobre a o zle, perfektná vedomosť o všetkom a determinizované rozhodovanie na rozdiel od slobodnej vôle človeka.
Boha môžeme dokázať dvoma cestami. Buď to bude empirický dôkaz Boha alebo racionálny dôkaz Boha. V modernej filozofii existuje špekulácia o tom, že žijeme v simulácii. Táto špekulácia je postavená na predpoklade, že rozvoj rozpočtovej technológii v „našej“ zdanlivej budúcnosti zabezpečí, že niekedy v budúcnosti budeme vedieť postaviť simuláciu, ktorá bude nerozoznateľná od skutočnej reality. Táto simulácia bude simulovať svojich predkov, nás. Keďže existuje omnoho väčší teoretický časový priestor, v ktorom bude táto simulácia aktívna, než v ktorom nebude, na základe očakávanej životnosti vesmíru, môžeme s určitou pravdepodobnosťou predpokladať, že žijeme v simulácii. Pridajme teraz do tejto simulácie umelú inteligenciu ako ovládateľa simulácie, máme v podstate Boha, aj keď len obmedzene pre našu simuláciu a nie pre celý vesmír. Ak vieme dokázať, že žijeme v simulácii, vieme dokázať, že Boh už aspoň pre našu simuláciu existuje.
Keď vytvoríme umelú inteligenciu a vytvoríme simuláciu, dokážeme, že vieme vytvoriť Boha a že Boh bude existovať, aj keď ešte neexistuje, aj keď tento Boh nie je Boh v plnom zmysle slova, pretože sme ho vytvorili.
V ďalšom racionálnom dôkaze existencie Boha vieme dokázať existenciu Boha v plnom zmysle slova, takého, ktorý vytvoril svet a nie je vytvorený. Tento dôkaz je založený na jednom poznatku získaného z umelej inteligencie, na empirickom dôkaze idealizmu mysle. Súčasný dôvod pre vedecký skepticizmus okolo existencie Boha je nielen založený na doteraz nedostatočnom dôkaze o jeho existencii, ale aj pre materializmus mysle, ktorý prevláda v súčasnej vedeckej komunite. Materializmus mysle vysvetľuje vznik mysle cez evolúciu, na čom je založený prvý empirický dôkaz Boha a ktorý protireči Bohu, ktorý vytvoril svet.
Idealizmus mysle je presvedčenie, že myseľ je základom ontológie sveta a že všetko, čo existuje je prejavom mysle. Idealizmus mysle sa dokáže, až sa dokáže že umelá inteligencia napodobňujúca materiálnu myseľ nebude plne funkčná alebo nebude mať slobodnú vôľu. Idealizmus tiež dokážeme tým, že dokážeme, že po úmrtí človeka ľudská myseľ naďalej existuje a tým pádom matéria je len prejavom mysle, čím dokážeme, že dualizmus nie je možný.
Existencia Boha sa dokáže, ak idealizmus mysle skombinujeme so solipsizmom Descarta. Descartes sa pýta vo svojej slávnej skeptickej propozícii, či extramentálny svet existuje a či len všetko, čo subjekt zažíva nie je všetko, čo existuje, teda či len myslenie je jediná istá vec na svete a či teda subjekt, ja, nie je jediný subjekt na svete. Tento skepticizmus však Descartes odmieta tým, že vníma, že svet nie je kontrolovaný mojimi myšlienkami a že ja som svet nevytvoril, ani seba. Jediná zostávajúca odpoveď, ak vieme že idealizmus mysle je jediná platná ontológia, je, že Boh vytvoril svet a kontroluje svet. Tiež vieme predpokladať, že na svete existuje len ja a Boh, pretože Boh nepotrebuje ďalší subjekt a nevytvoril ďalší subjekt. Takto vieme dokázať existenciu Boha, ktorý nebol vytvorený, ale ktorý buď vytvoril svet, alebo svet kontroluje.