Očarujúcou, ba priam až romantickou historickou stavbou v bratislavskej mestskej časti Staré mesto, je Kostol svätej Alžbety Uhorskej, známy tiež ako Modrý kostolík.
Táto najatraktívnejšia bratislavská secesná budova je oficiálne známa ako Kostol svätej Alžbety Uhorskej, no bežne sa označuje jednoducho ako „Modrý kostol“.
Od vysvätenia chrámu, ktorý je známy aj ako Modrý kostolík uplynie v stredu 11. októbra 110 rokov.
Architekt a jeho inšpirácia
Plán to bol ambiciózny a ambiciózny bol aj výber architekta. Maďar Ödön Lechner bol totiž mimoriadne plodný autor a stal sa jednou z kľúčových osobností vtedajšej architektúry.
Edmund Lechner bol maďarský architekt, predstaviteľ secesie. Patrí medzi najznámejších maďarských architektov. Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti.
Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok. Po návrate znova pracoval v Budapešti.
Spočiatku navrhoval činžovné bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu.
Hoci sa preslávil stavbami v orientálnom štýle, napríklad Umeleckopriemyselným múzeom v Budapešti, svoj umelecký názor napokon zmenil. Záľubu v indickej ornamentálnosti nahradil snahou o vytvorenie novej maďarskej národnej architektúry.
A aj Modrý kostolík, ktorý stojí v dnes slovenskej Bratislave, sa stal stelesnením tohto Lechnerovho úsilia.
Treba povedať, že Bratislavčania už tri roky predtým zamestnávali Lechnera. V rokoch 1906 - 1908 pripravoval plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia a kostol sa mal pripojiť k tejto škole.
Lechner zmenil pôvodne navrhnutý pozemok, pričom požiadal o pozemok na rohu ulice. Chcel tak prispôsobiť umiestnenie kostola, aby získal dva vchody, jeden na severnej strane oproti gymnáziu pre študentov a druhý na východnej strane pre obyvateľstvo.
Lechner takýmto umiestnením kostola úplne prevrátil tradičnú pozíciu (hlavný vchod na západe, bočný vchod na juhu).
Kostol svätej Alžbety známy ako Modrý kostolík je secesná sakrálna stavba v bratislavskom Starom Meste.
Secesný štýl a ľudové prvky
V prvom rade to je však secesný kostol. Secesná je jeho farebnosť, ľahkosť, organickosť, oblosť a hravosť, secesné sú aj materiály, ktoré boli pri jeho stavbe a dekorácii použité.
Pre nový secesný štýl bolo typické kombinovať netradičné a moderné materiály (železobetón) s tradičnými umeleckoremeselnými výzdobnými technikami (majolika, keramika, sklo, mozaika).
Lechner k tomu všetkému pri projektovaní nového kostola ešte doplnil prvky z románskej (a teda výsostne európskej) architektúry a ornamentálne motívy inšpirované maďarskou ľudovou architektúrou 19. storočia.
Z týchto zdrojov čerpal aj pri tvorbe masívnych a plasticky riešených portálov.
História výstavby a zmeny v projekte
Proces tvorby bol pre Lechnera nesmierne náročný. Horúčkovito vytváral jeden náčrt za druhým. Kostol sa napokon stal jeho posledným významným dielom.
Akoby to Lechner tušil - vložil sa do projektu vehementne a pritom za nezvyčajne nízku mzdu. Výslednú podobu však museli odsúhlasiť objednávatelia, a preto sa architekt musel zmieriť aj s nevyhnutnými kompromismi.
Tým najväčším ústupkom, ktorý formu stavby ovplyvnil najzjavnejšie, bolo nahradenie pôvodne zamýšľanej železobetónovej kupoly na oválnom pôdoryse pásovou klenbou zo železobetónu a strmou strechou, čomu prispôsobil aj pôdorys.
Hlavnými dôvodmi tejto zmeny boli zrejme financie, no dôležitú úlohu pravdepodobne zohrali aj obavy, či bude veľkorysá kupola vytvorená z nového materiálu dostatočne bezpečná.
Táto zmena však ešte väčšmi zdôraznila Lechnerov záujem opustiť orientálne vplyvy (kritizované mnohými architektmi i verejnosťou) a prikloniť sa k európskemu románskemu slohu.
Preto sú tu združené románske okná či stĺpy po stranách obidvoch vstupov do kostola. Menšiu kupolu umiestnil Lechner aspoň do interiéru, kde završuje priestor nad kazateľnicou.
Symetricky komponovaný kostol má na jednom nároží valcovitú vežu a na jej vrchole je umiestnený symbolický dvojkríž. Zaujímavé sú aj štyri mozaikové Božie oči nad románsky tvarovanými oknami.
Nebyť finančných limitov, bola by štuková a mozaiková výzdoba kostolíka zrejme bohatšia. Už takto však pôsobí veľmi dekoratívne.
Okrem strechy s netypicky modrými keramickými škridľami, ktoré boli vyrobené v slávnej pécskej Zsolnayovej manufaktúre (odtiaľ pochádza aj všetka na kostole použitá keramika), upútajú najmä ruže.
Symbolika ruží a patrónky kostola
Ruže sú dôležitým motívom celého výzdobného programu. Secesní umelci milovali rastlinné motívy, vedeli sa s nimi výtvarne pohrať a oceňovali ich vysokú dekoratívnosť.
A zasvätenie sv. Alžbete Uhorskej, ktorej hlavným atribútom je práve ruža, muselo byť pre secesného Lechnera vzrušujúcou výzvou.
Mozaikové ruže v modrej a striebornej farbe zdobia fasádu, farebné ruže sú vyskladané aj v pásoch keramickej mozaiky, ktoré členia mramorový oltár.
Svätá Alžbeta Uhorská, ktorá prvé roky svojho života prežila na Bratislavskom hrade a je známa svojou láskavosťou a dobročinnosťou, je v kostole prítomná na dvoch dôležitých figurálnych obrazoch.
Vo veľkom okrúhlom okne nad hlavným vstupom je zasadená byzantsky pôsobiaca mozaika. V strede vidíme sväticu s korunou na hlave, ktorá drží v lone ruže. Na jednej strane sa jej ukláňa žobrák, na strane druhej žena s dieťaťom v náručí.
Túto aj ostatné ornamentálne mozaiky vyhotovil budapeštiansky mozaikár Manuel Róth. Oltárny obraz sv. Alžbety, ktorý vytvoril maďarský maliar Gyula Túry, predstavuje Alžbetu rozdávajúcu chlieb chudobným a chorým, ženám, deťom, starcom, starenám a mrzákom.
Viedenské alžbetínky venovali bratislavskému kostolu aj posvätnú partikulu z kostí sv. Alžbety. Relikvia je zabudovaná v oltári.
Sv. Alžbeta Uhorská je symbolom ženskej kresťanskej lásky, starostlivosti, obetavosti a skromnosti. S jej obrazmi sa nestretávame iba na území Uhorska. Uctievaná je aj v Nemecku, kde žila a pôsobila a veľmi často ju maľovali aj talianski františkánski maliari.
Modrý kostolík bol teda zasvätený uhorskej svätici, pri jeho stavbe sa však myslelo aj na inú Alžbetu. Mal to byť pamätný kostol cisárovnej Alžbety, manželky cisára Františka Jozefa.
Cisár kostolu venoval najkvalitnejší kararský mramor, do ktorého sa vytesal portrét jeho milovanej ženy Sisi. Prácou bol poverený etablovaný bratislavský sochár Alojz Rigele, ktorý prestížnu zákazku prijal s neskrývaným nadšením.
Kultivovanému a majestátnemu reliéfu, znázorňujúcemu mladú a subtílnu Alžbetu pri modlitbe, však nebolo súdené zastať v kostole dlho. Pre obavy z búrlivých protimonarchistických nálad ho začiatkom 20. rokov 20. storočia odstránili a nahradili sv. Terezou.
Obavy z prípadného zničenia sochy Sisi boli celkom namieste. Veď iný symbol monarchie, hoci omnoho viditeľnejší, českí legionári zničili. Fadruszovo Jazdecké súsošie Márie Terézie stálo na vtedajšom Korunovačnom námestí (dnes Námestie Ľudovíta Štúra).
Dnešnej verejnosti ho pripomenuli najmä nedávne aktivity Bratislavského okrášľovacieho spolku, ktorý chcel repliku súsošia znovu osadiť na pôvodné miesto.
Bol to však naozaj ťažko stráviteľný zámer, ktorý sa nestretol s veľkým nadšením. Ktovie, možno sa v ich agende nájde časom aj miesto na projekt verejného vystavenia repliky Alžbetinho reliéfu.
BRATISLAVA - "MODRÝ KOSTOL"
Premeny a súčasnosť kostola
Kostolík prijali Prešporčania s hrdosťou a takmer okamžite ho premenovali na Modrý kostolík. Toto pôvodne neformálne pomenovanie však nedostal pre svoje modré steny. Zo starých záznamov vyplýva, že pomenovanie vychádzalo z farebnosti výzdobných mozaík a strešnej krytiny, pričom steny pôvodne modré neboli.
Exteriér kostolíka vyzeral v čase svojho vzniku teda inak a modro-strieborné detaily na sivom podklade museli byť ešte nápadnejšie ako dnes, keď sú ponorené v stredomorsky modrej farbe.
V blízkosti stojace gymnázium je v porovnaní s mladším kostolom omnoho striedmejšie. Je to pochopiteľné, budova školy musí byť v prvom rade účelná a výraznejší výzdobný program sa v tomto type stavieb obvykle neuplatňuje.
Napriek tomu je na prvý pohľad zrejmý rovnaký autorský rukopis - fasáda je členená oblými štukovými pásmi, ktorých dekoratívnosť je decentnejšia.
Lechner bol aj autorom návrhu oplotenia celého objektu, ktoré sa tak stalo neoddeliteľnou a hodnotnou súčasťou budovy. Najjednoduchšia je blízko kostola stojaca fara. Svojou nenápadnosťou akoby poukazovala na skromný život svojej patrónky sv. Alžbety, ktorá sa vzdala luxusu ponúkaného dvorským životom a všetky prostriedky využívala na pomoc ľuďom v núdzi.
Modrý kostolík, ktorý je dnes takou obľúbenou destináciou aj pre slovenských turistov, bol plný habsburských a uhorských symbolov. Mnohé však boli postupne odstránené.
Zo spodnej časti mozaiky sv. Alžbety, osadenej nad hlavným portálom, bol napríklad odstránený arpádovský erb. A spolu s Rigeleho reliéfom zmizli aj rakúsko-uhorský štátny znak a erby dynastií, z ktorých pochádzal cisársky pár.
Takisto vitráže, zničené počas druhej svetovej vojny, zostali po rekonštrukcii bez erbov. Kostolík teda nie je iba príkladom maďarskej secesie, ale dá sa naň pozerať aj ako na pamätník pre mnohých stále neobľúbenej monarchie.
Jednoducho povedané, „ľúbivosť“ nie je vo svete súčasného umenia preferovanou hodnotou a naše oči nie sú na takúto ornamentálnu hýrivosť zvyknuté.
Napriek tomu všetkému, alebo práve pre nápadnosť, fotogenickosť a nezvyčajnú farebnosť kostolík v roku 2006 Thierry Meeus vybral, aby práve on v bruselskom parku Mini-Europe reprezentoval Slovensko. Či sa to niekomu páči, alebo nie.
Faktom zostáva, že malý kostolík je medzi Bratislavčanmi mimoriadne obľúbený. Sú na neho hrdí a majú ho naozaj radi. Radi sa v ňom sobášia a krstia svoje deti.
Hoci legendárna línia „sobáš v kostolíku - pôrod na Bezručovej ulici - krst v kostolíku“ už nefunguje, keďže pôrodnica na Bezručke bola zrušená. Ale sobášiť sa práve v Modrom kostolíku je stále veľmi populárne.
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Modre
Patrocínium: sv. Jána Krstiteľa, pôvodne zrejme sv. Vznik: 2. polovica 13. storočia.
Kostol postavili v druhej polovici 13. storočia ako pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. Stál podľa všetkého uprostred pôvodnej slovanskej osady.
V interiéri bol následne v dvoch etapách (cca v 3. štvrtine 13. storočia a na prelome 13. a 14. V priebehu 14. storočia prešiel objekt viacerými prestavbami, ktoré do veľkej miery zakryli jeho ranogotickú podobu.
V poslednej štvrtine 14. storočia bolo zbúrané západne priečelie lode a jej priestor predĺžili západným smerom o cca dve tretiny. Súčasne boli obvodové múry lode zvýšené o približne 150 cm. Zamurované boli úzke ranogotické okná a na južnej strane ich nahradili oveľa väčšími oknami s lomeným oblúkom.
V tejto dobe bol taktiež zamurovaný pôvodný južný vstup do lode. Jeho funkciu prebral dodnes zachovaný portál umiestnený približne v strede predĺženej lode. Ďalší vstup vznikol aj v západnej stene lode.
V roku 1561 sa kostol nachádzal v zlom stave a preto prešiel v roku 1562 obnovou, pri ktorej boli zatreté nástenné maľby v interiéri.
Zrejme niekedy v polovici 16. Asi nie dlho po tejto obnove chrám prevzali do užívania evanjelici. Na prelome 16. a 17. storočia bola dovtedy plochostropá loď zaklenutá.
V západnej časti lode postavili murovanú tribúnu a pred západný vstup pribudla murovaná predsieň otvorená zo severnej a južnej strany širokým oblúkom.
Niekedy v tomto období bola k severnej stene lode pristavaná dvojpriestorová kostnica.
Veľkou zmenou prešlo presbytérium pri prestavbe v roku 1763. Vtedy bol rozšírený víťazný oblúk a svätyňa dostala novú klenbu. S využitím článkov odstránenej gotickej klenby boli vymurované nové okná. Z južnej strany presbytéria bola pristavaná nová sakristia.
Menšími úpravami prešla stavba aj v 19. a 20. storočí. Od postavenia nového farského kostola sv. V rokoch 2011- 2018 sa realizovala rozsiahla obnova objektu, ktorá objasnila architektonický vývoj stavby, priniesla objav stredovekých fresiek a posunula čas vzniku kostola o cca sto rokov dozadu.
- Kostol bol donedávna považovaný za stavbu z druhej polovice 14. storočia.
- Spolu s ďalšími pomerne veľkými stavbami v Devíne či Sv. Jure je dokladom rozvinutosti a bohatstva vlastníkov obcí a mestečiek regiónu v okolí Bratislavy v 13.
- Loď osvetľovalo podľa všetkého 6 okien (3 + 3), pričom západné okno na severnej strane je menšie a slúžilo na osvetlenie priestoru empory. Pri prieskume v roku 2011 boli nájdené tri okná na severnej stene a jedno na južnej. Zvyšky pôvodných okien sa našli aj v JV a SV a V stene presbytéria.
- Na severnej strane lode odkryli časť kruhového okna so zachovanou kamennou kružbou, zvyšok staršej rozety, ktorá sem bola sekundárne osadená.
- Z gotickej prestavby v 14. storočí sa zachovali na južnej strane lode tri veľké okná a portál. V západnej časti južnej steny boli odkryté ostenia dvoch okenných otvorov.
Nástenné maľby boli v sondách odkryté na severnej stene lode, na víťaznom oblúku a vo východnej časti južnej steny lode. Najstaršia vrstva malieb pochádza zrejme z tretej štvrtiny 13. storočia.
Na južnej stene, za bočným oltárom boli odkryté maľby apoštolov v arkádach, blízke maľbám zo v kostolíkoch v Žiline-Rudinách či Hamuliakove. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj zvyšky sediacej korunovanej postavy v žehnajúcom geste na protiľahlej severnej stene lode.
- Tieto maľby boli narušené stavebnými úpravami v priebehu 14. storočia - vysokým oknom na južnej strane a vstavaním murovaného baldachýnu nad bočným oltárom v SV rohu lode (v 1. polovici 14. storočia). Podobné baldachýny sa zachovali v kostole v Moste pri Bratislave a zvyšky po nich našli aj v kostoloch v Bratislave-Rači, Svätom Jure či Šamoríne.
- Ďalšia fresková výzdoba, zachovaná vo väčšom rozsahu, je predbežne datovaná do obdobia poslednej tretiny 13. a prvej tretiny 14. storočia. Ide o pomerne strohé maľby s dominujúcou úzkou červenou linkou. Na severnej stene, nad úrovňou barokovej tribúny sú odkryté časti pašiového cyklu - zástup Židov, Bičovanie Krista a Ukrižovanie Krista s dvoma kľačiacimi postavami pri päte kríža - zrejme donátormi. Medzi scénou Bičovania a Ukrižovania bola odkrytá hlava postavy v značne nadživotnej veľkosti s korunou a svätožiarou.
- Pri výskume boli na severnej strane lode objavené základy i časť nadzákladového muriva dvojpriestorovej kostnice obdĺžnikového tvaru datovanej do 16. či 17. storočia.
- Pri výskume boli odkryté viaceré datované nápisy zo 17. a 18. storočia.
Kostol patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Využíva sa len príležitostne. V roku 2018 sa skončila jeho obnova vďaka OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre a farskému úradu. Na kostole bol opravený východný i západný štít lode, strecha, odvodnené múry a podarilo sa taktiež zistiť viaceré zaujímavé skutočnosti z architektonického vývoja stavby.
Obnovené boli aj všetky fasády. Bohoslužby: na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa 24. Kostol stojí v areáli cintorína v južnej časti mesta pri hlavnej ceste. Je prístupný v čase prístupnosti cintorína.
Použité zdroje:
- Tihányi, J. - Haviarová, M. - Buran, D.: Stredoveké nástenné maľby v Modre. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2011, č. 4, str.
- Tihányi, J. - Haviarová, M.: Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa - najstaršia stavebná pamiatka Modry. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2015, č.
- Feješová, M.: Hederikovci z Kyseku a Modry. In: Archívny almanach, roč. III, 2020, str. 29 - 37.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
Za ochotu a pomoc ďakujeme J. Tihányimu zo SNM - Múzeum Červený Kameň a Kataríne Machatovej z OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre.
