Spišské Tomášovce, obec s bohatou históriou, vznikla okolo roku 1200. Založil ju Tomáš, syn Bota, podľa ktorého je obec aj pomenovaná. Prvá hodnoverná písomná správa o obci je z roku 1229 (villa Thomae - Tomášovce). V tom čase bola kráľovským majetkom. Už v roku 1261 sa delila na dve obce (due ville), na Malé a Veľké Tomášovce. Najneskôr od roku 1565 jestvujú opäť iba jedny Tomášovce.
V roku 2017 si obec pripomenula 800. výročie prvej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti bola vydaná monografia obce Spišské Tomášovce, ktorá upravila najstaršiu doteraz uvádzanú písomnú zmienku z roku 1229 na rok 1217 - kedy názov obce zachytáva listina uhorského kráľa Ondreja II. Nová monografia bola uvedená do života 19. augusta 2017 počas osláv, ktoré sa konali na priestranstve za Turistickou ubytovňou Hornád.
Základné fakty o monografii:
- Má 432 strán.
- Má 432 obrázkov, plus zábery na obálke, predsázkach a na patitule.
- Vyšla v náklade 1500 kusov.
- Vydavateľstvo JADRO, Kežmarok.
- Má 9 kapitol: Prírodné podmienky, O symboloch obce, Archeologické dejiny, Obec v stredoveku, Obec v novoveku, Pamiatky obce, Obec po roku 1918, Zo života obce, Tomášovské dedičstvo.
Monografia obce Spišské Tomášovce
Najstaršie dejiny obce
Osídlenie chotára obce je archeologickými nálezmi doložené od doby kamennej. Tvoria ich rôzne kamenné nástroje a pozostatky hlinených nádob rozmanitých tvarov. Našli sa v Hadušovciach, v Čertovej jaskyni aj priamo v dnešných Tomášovciach. Z doby bronzovej máme nálezy šperkov z bronzu, konkrétne náhrdelník, sponu a ihlicu.
Na hranici dnešných katastrov Tomášoviec a Smižian, na Čingove, sa nachádzalo významné slovanské hradisko. V roku 1975 tu začal rozsiahly archeologický výskum v súvislosti so začatím výstavby športového areálu. Vtedajšie hradisko bolo okrem vhodného využitia terénu opevnené aj valom s drevenými zrubovými komorami vyplnenými hlinou. Na vnútornej ploche hradiska bolo odkrytých niekoľko desiatok obydlí i hospodárskych budov. K jeho zničeniu došlo pravdepodobne násilím v prvej polovici 9. storočia.
Počiatky obce
Samotná obec vznikla na prelome 12. a 13. storočia. Založil ju istý Tomáš, syn Botu (Botch), po ktorom nesie aj svoje pomenovanie. V roku 1217 kráľ Ondrej II. z rodu Arpádovcov vymenil Tomášovi jeho zem, ktorú vlastnil na Spiši, za inú zem v Novohradskej stolici nazývanú Lengend. Predtým však Tomáš na neobrábanej ploche namáhavou prácou a na vlastné náklady vybudoval dve veľké dediny. Aj keď sa konkrétne mená dedín nespomínajú, na základe ďalších písomností vieme, že sa to vzťahuje na dnešné Spišské Tomášovce a Arnutovce, ktoré sa nazývali aj Veľké a Malé Tomášovce.
Prvé písomné zachytenie názvu obce Spišské Tomášovce nachádzame v listine z roku 1229. V nej vojvoda Koloman, syn Ondreja II., potvrdzuje udelenie štyroch popluží zeme vyňatej z Tomášoviec bratom Donovi a Matejovi, synom Rugasa. Tí si na nej založili vlastnú dedinu - Matiašovce, ktorá však dnes už neexistuje. V chotári sa neskôr vyvinulo viacero obcí napr. Urbanovce, Ďurkovec alebo aj usadlosť Turník, ktoré už tiež neexistujú. Naproti tomu Hadušovce a Tiba dnes územne patria k Tomášovciam.
V rokoch 1241-1242 zasiahol Uhorsko vpád Tatárov. Časť obyvateľov sa utiahla na Skalu útočišťa. Na pamiatku tam bol neskôr vybudovaný kartuziánsky kláštor. Od panovníka dostali rozsiahle výsady, ktoré neboli udeľované jednotlivým sídlam, ale celej komunite známej pod názvom Spoločenstvo spišských Sasov. V roku 1317 sa medzi týmito sídlami spomínajú aj Spišské Tomášovce. V roku 1415 časť obce získali do vlastníctva kartuziáni zo Skaly útočišťa. Neskôr vlastnili celú obec. Po zničení kláštora a odchode mníchov v roku 1543 dedina pripadla opäť panovníkovi. Ferdinand I. ju v roku 1550 daroval Spišskej Kapitule.
Kostol sv. Michala Archanjela
Zistil, že Spišské Tomášovce nikdy neboli samostatnou farnosťou. Podrobne sa ním zaoberal I. Chalupecký. Predpokladá, že to bol dôvod, prečo mali viacero patrocínií. Pôvodné patrocínium kostola, ktorý je už z prvej polovice 14. storočia, nie je známe. V roku 1405 je doložený ako kostol sv. Margity, v rokoch 1700-1708 ako kostol sv. Martina, dnes je zasvätený sv. Michalovi.
Podľa znaku na pečatidle z roku 1703 bol kostol v Spišských Tomášovciach pôvodne zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Na pôvodnom pečatidle tróniaca Madona s dieťaťom bola určite zobrazená na polmesiaci. Podobných príkladov máme viac. Od polovice 19. storočia obec uprednostňovala nápisovú pečiatku. V jej poli je text: GEMEINDE TOMSDORF.
Erb obce v roku 1993 vytvoril I. Chalupecký s L. Čisárikom. Heraldicky upravili znak obce presne podľa odtlačku pečatidla z roku 1703. Erb tvorí červený štít, v ktorom na zelenom drakovi bez krídel na zlatom tróne sedí strieborno odetá Panna Mária. Na hlave má zlatú korunu a zlatú svätožiaru. V pravej ruke drží zlaté žezlo, v ľavej ruke dieťa so zlatou korunou a zlatou svätožiarou, v pravej ruke so zlatým zemským jablkom.
Erb obce Spišské Tomášovce
Presbytérium s päťbokým uzáverom, zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie. Sakristia zaklenutá kláštornou klenbou. Oltár svätej Heleny je pseudogotický z konca 19. storočia. Obsahuje tri postavy. V strede je Panna Mária s Ježiškom. Vpravo (z čelného pohľadu) je sv. Helena s krížom. Vľavo odborná spisba uvádza sv. Dorotu, ale aj sv. Alžbetu. Odborníčka PhDr. Marta Herucová, PhD. v diele Spišské oltáre 19. storočia opisuje na str. 145 oltár takto: „Neogotický trojvežový hlavný oltár je zaujímavý z viacerých hľadísk. Niekedy po roku 1906 nahradil gotický krídlový oltár Panny Márie, ktorého triptych je dnes inštalovaný na pravej bočnej stene. Neogotický oltár má v strede sochu Panny Márie kráľovnej nebies s Ježiškom - Reginu coeli. Tento typ Márie má oporu v stredovekom chválospeve, ktorý bol súčasťou modlitby kontemplára, praktikovaného najmä františkánmi.
Oltár Panny Márie, krídlový gotický asi z r. Na prostrednej tabuli (140×90) P. Mária, Sv. Alžbeta a Sv. Hedviga. Na otvorených krídlach sv. Rochus, sv. Agnesa, sv. Šebastián a Sv. Lucia. Odborná spisba upozorňuje, že podobná tabuľová maľba sa nachádza aj v kostole v obci Jánovce. Podobnosť je v námete a najviditeľnejšie spoločné znaky má znázornenie sv. Alžbety, hlavne čo sa týka hlavy a atribútov (tanier s ovocím a krčah s vodou).
Oltár sv. Šebastiána (uvádza sa aj ako sv. Fabiána a sv. Šebastiána), rokokový asi z r. 1770 - 1780, uprostred s fragmentom gotického maľovaného krídla, znázorňujúcim martýrium sv. Šebastiána, z konca 15. stor., po oboch stranách tabernákula sochy cherubínov, neskorobarokové z bývalého hlavného oltára z 2. pol. Voľný obraz sv. Jána Nepomuckého, barok z 2. pol. Kazateľnica neskoro renes. z 2. pol. Veža bola v 2. pol. 16. stor. pristavaná a v 18. stor. Prestavali.
Vo vizitácii z roku 1656 sa spomínajú dva zvony. Spiritza vo svojej knihe opisuje aj druhý zvon s menom JANO, upozorňuje, že má netypické familiárne pomenovanie. MICHAL ROXER S MANŽELKOU MÁRIOU BELONČIK V ROKU PÁNA 1923. BOŽSKÉ SRDCE JEŽIŠOVO SMILUJ SA NAD NAMI. SLETO OD RICHARDA HEROLDA V CHOMUTOVE.
Nachádza sa vo veži a je menší ako zvon JANO. Tento zvon bol vysvätený biskupom Štefanom Sečkom na slávnosti v kostole v roku 2004. Na zvone je nápis: OBEC ARNUTOVCE VDP MGR METOD FRIVALSKÝ FARAR STAROSTA OBCE JAROSLAV GAZDURA A.D. 2004 DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE. Na zvone sú vyobrazené dve postavy svätcov.
Ide o jednomanuálový organ bez pedála I/5, značka RIEGER z roku 1928, Gebrüder Rieger, opus 2349. Pevné kombinácie: Mezzoforte, Forte. Pneumatické traktúry, kužeľková vzdušnica.
Ústredná tabuľa oltárneho triptychu nesie námet tróniacej Madony s Ježiškom medzi sv. Alžbetou a sv. Hedvigou. Na otvorených krídlach vidíme štyroch svätých. Na ľavom krídle je zobrazený sv. Rochus a sv. Agnesa, na pravom sv. Šebastián a pod ním sv. Lucia. Zatvorené krídla nesú tabuľové obrazy s postavami sv. Martina, sv. Štefana, sv. Vojtecha a sv. Imricha. Zadná strana oltára teda silne prízvukuje uhorskú tematiku.
Všimnime si, že kým na otvorených krídlach sú výjavy zamerané na milosrdné zaopatrenie blížnych v chudobe a núdzi, zatvorené krídla predvádzajú uhorskú tematiku. Okrem sv. Štefana a sv. Imricha nachádzame na oltári ešte dvoch svätcov, sv. Martina a sv. Vojtecha.
Ďalšie sakrálne pamiatky
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Táto kaplnka bola pôvodne na inom mieste, asi 20 m bližšie smerom ku kostolu. Nachádza sa v smere na Smižany, na pravej strane cesty. Teraz je v kaplnke namiesto sošky osadený obraz Ježiša Krista.
Kríž v strede parku: Nachádza sa priamo v obci, v minulosti sa nachádzal trochu ďalej v poli, no pri orbe ho poškodili a tak ho preniesli bližšie k ceste. Nachádza sa v parku, na mieste, kde mal byť niekedy starý cintorín. V lete 2021 bol starý kríž demontovaný zo stredu parku. Prehnité drevo kríža bola odstránené v novembri 2021. V prácach na novom betónovom základe a železnej pätke sa pokračovalo na jar 2022. Jama sa vykopala asi 3 m od pôvodného umiestnenia, bližšie smerom k obci Spišské Tomášove.
Kamenný kríž pri múre kostola: Nachádza pri múre kostola. Tento kamenný kríž bol poškodzovaný, preto bol v roku 2022 prenesený na cintorín (spodný kameň a hlavný kameň) aby sa zachoval. Vrchná časť (tvar kríža) je zničená. Pri ČOV sa nachádza betónová pätka, na ktorej bol kríž uchytený. Na kríže je nápis: „Pán Boh nám nedá väčší kríž, len toľký, koľký unesieme. Vystavila na pamiatku svojeho trápenia MARIA ŠVEDOVÁ, rod. Hrubizna.“ Na spodnom kameni je vyryté meno kamenárskeho majstra: E. Železný kríž s textom „Tu odpočíva Helana Roxer, zrodená Hensely, 1865 - 1907“.
Farnosť Arnutovce
Napríklad v roku 1349 spadali obce Spišské Tomášovce, Betlanovce, Štiavnik, Vydrník, okolie Svätého Ondreja, Pokoj (Marcelovce), Jánovce, Pikovce, Vlkovce ku kostolu a farárovi v Spišskom Štvrtku. Ale v monografii o obci Spišský Štiavnik autor textu Miroslav Števík na strane 110 uvádza pri roku 1396 zmienku o patrocíniu sv. Heleny v Arnutovciach.
Bližšie poznatky o kostole v Arnutovciach by prinieslo preštudovanie kánonických vizitácií, čo boli návštevy vyššej cirkevnej osoby v kostoloch s písomným zápisom zistení. Zo zachovaných podkladov biskupa Pazmáňa uvádza informáciu, že Bratstvo horného toku Hornádu rozšírili farnosti: Spišské Tomášovce, Arnutovce, Levkovce, Pikovce. Na úroveň filiálok poklesli Spišský Štiavnik a Vydrník.
Autor poznamenáva, že výpočet farností nerešpektoval skutočnosť, či daná farnosť bola v rukách katolíkov, alebo protestantov, ale isté je, že podliehali pod spišského prepošta. Zmienku o farnosti v Arnutovciach musia zhodnotiť fundovanejší odborníci, dodajme len, že z iných prác vieme, že v tom čase mohol mať jeden farár viac farností. Arnutovce z pohľadu zachovania katolíckej viery boli v 17. storočí jednou z mála obcí, ktoré ostali na Spiši katolícke.
A údaje z vizitácie 1655 - 1656 to potvrdzujú: „V treťom Bratstve horného toku Hornádu boli katolícke len Letanovce s filiálkou Jánovce a Spišské Tomášovce s filiálkou Arnutovce. V roku 1655 tak bolo v rukách katolíkov na celom území pod jurisdikciou spišského prepošta len 30 kostolov či kaplniek.
Zápis vizitácie uvádza rok 1656, kde sú Arnutovce (Arnoldfalva) opísané ako filiálka Tomášoviec (Thamasfalva). Z laického prekladu vyčítame, že kostol nie je v dobrom stave, je zasvätený sv. Helene, sú tu tri oltáre (obrazové sv. Helena, P. Mária, sv. Fabián a sv. Šebastián), dva zvony.
Oprava kostola sa opisuje v roku 1966, kedy sa robila fasáda, ohradenie, maľovanie strechy (spolu 140 000 Kčs), robila sa aj ohrada cintorína (40 000 Kčs). Ďalšia oprava je v kronike zapísaná k 4. júnu 1984, kedy sa začali práce vnútri kostola, no prípravy začali už z jari.